1. pôstna 2024

Kázňový text: 2K 6,4-10

Chcel by som dnes, bratia a sestry, hovoriť o Ježišovi a o nás. O tom, kto sme alebo kým by sme mali byť. Aj o tom, ako nás vidí Boh, keď sa na nás pozerá. Nebude to znieť nijako hrdo a myslím, že ani my sami sa nejako hrdo necítime. Ale doviedol ma k týmto myšlienkam biblický text, ktorý sa číta na začiatok pôstu a ktorý som vám prečítal ako kázňový text.

V stredu sme mali popolcovú stredu a začalo sa pre nás 40 dňové obdobie pokánia a pokory pred Bohom, ktoré vyvrcholí pripomenutím si najväčšieho prejavu lásky v dejinách ľudstva, keď sa Pán Ježiš Boží Syn obetoval za nás na dreve kríža. A za tým potom prišlo slávne vzkriesenie.

Chcel by som vám dnes poukázať na zvláštne Kristove paradoxy, na to, aký odlišný je Boží pohľad na človeka. Ako Pán Boh dokáže vidieť potenciál, ktorý my ľudia na druhých nevidíme. My ľudí niekedy podceňujeme, inokedy príliš preceňujeme. Nevieme urobiť to správne hodnotenie, nevieme vystihnúť, to, čo v tom človeku je. A ďalšia vec je, že zvonku to môže vyzerať všelijako, ale vo vnútri to môže byť celkom inak.

Takže dosť úvodu a poďme na tie Kristove paradoxy. Minulý týždeň som bol na jednej malej konferencii a tam zaznel jeden zaujímavý pohľad na Kristových učeníkov. Pán Ježiš si osobne vybral 12 mužov, ktorí sa stali jeho žiakmi a z ktorých sa neskôr mali stať ľudia, ktorí zmenia svet. Áno, dobre počujete. Pán Ježiš si vyberal ľudí, ktorí po jeho vstúpení na nebesá mali zmeniť svet.

Asi, keby im to bol povedal takto na začiatku, čo od nich čaká, aké požiadavky na nich má, nikdy by sa nestali jeho žiakmi. Zdalo by sa im to nemožné a pre nich samých neuskutočniteľné. A tak je asi dobre, že im to vopred nepovedal, že to na nich nevyvalil rovno na začiatku.

No paradoxom bolo práve to, akých ľudí si na takúto prácu Ježiš vybral. Štyroch rybárov, jedného colníka, jedného zelótu, to bol taký fanatik, a ostatných ani celkom nevieme, kým boli pred tým. Toto boli ľudia, s ktorými sa rozhodol Pán Ježiš zmeniť svet. A ešte som zabudol na jedného učeného farizeja, ktorý sa nikdy neoženil a tiež bol zo začiatku náboženský extrémista, Saul, neskôr apoštol Pavol.

Sme tu všetci celkom rozumní ľudia, tak mi povedzte, či by ste si na takúto prácu, ako je meniť zmýšľanie a názory ľudí, vybrali takúto skupinku „expertov“? Nebol tam nikto lepší? Neboli v celom Izraeli vzdelanejší, rozhľadenejší a výrečnejší ľudia než títo? Tak ľudsky by sa dalo povedať, že hocikto iný by bol lepší ako oni. A predsa si Pán Ježiš vybral ich a urobil to osobne. Nezakričal to iba tak nezáväzne do davu: Kto by chcel ísť za mnou, nech sa prihlási. Za každým prišiel osobne a pozval ho, aby sa stal jeho žiakom.

Videl v nich Pán Ježiš viac, ako v nich vidíme my? Bolo v nich niečo, čo nebolo badateľné na prvý pohľad? Mne by sa tam hodili viac výreční ľudia, viac teologicky vzdelaní, viac politicky rozhľadení, viac skúsení a životom ostrieľaní...

Ale Pán Ježiš príde ku Galilejskému jazeru a zavolá si štyroch rybárov, aby priniesli celému svetu tú najdôležitejšiu správu o Božej záchrane človeka. Máte pred sebou ľudí, ktorí sa stali Božími služobníkmi v mnohej trpezlivosti, súženiach, nedostatkoch, úzkostiach, ranách, väzeniach, nepokojoch, námahách, bdeniach, pôstoch, čistote, známosti, zhovievavosti, dobrote, Duchu Svätom, nepokryteckej láske, slove pravdy, moci Božej...

Pritom to nemal s nimi od začiatku jednoduché. Hádali sa medzi sebou, predbiehali sa, kto je z nich prvý, vybavovali si u Ježiša protekciu, zazerali na seba, podozrievali sa. Dokonca ich všetkých Judáš okrádal o peniaze. Saul, neskôr apoštol Pavol, ktorého tiež musíme započítať k učeníkom, ten sa správal ako náboženský fanatik, keď chytal kresťanov po celom Judsku a zatváral ich do väzenia.

Keď sa na nich pozeráme, nevidíme v nich niekoho, kto mal rozšíriť evanjelium do celého sveta. A predsa im Pán Ježiš túto prácu zveril. Tak dôležitú vec, v ktorej išlo o budúcnosť celého ľudstva, zveril Boh týmto nie veľmi chytrým a nie veľmi vzdelaným ľuďom.

Ale Pán Ježiš im veril a dnes, keď sa pozeráme na náš svet, tak vidíme, kde všade sa kresťanstvo rozšírilo. Vidíme ľudí, ktorí prešli ohromným súžením, prenasledovaním, zažili mnoho rán, v nepokojoch, v bdeniach, po nociach, v pôstoch a predsa dokázali cez toto všetko vydať svedectvo tomuto svetu o Kristovi. Nenájdete tam dokonalých ľudí, ani dokonalých učeníkov, ani dokonalých apoštolov. V tom celom Kristovom neobyčajnom pláne, je úplná jednoduchá ľudská obyčajnosť.

Pán Boh do nich vložil svoju dôveru, veril im. Pár rybárov, ktorí neboli nijako výnimoční, ktorí vzbudzovali dojem bezvýznamných ľudí, dokázali nakoniec zmeniť svet. Ako je to možné?

Pre mňa sú toto Kristove paradoxy. On si zoberie jednoduchého človeka, ktorý sa mu podvolí, ktorý sa odovzdá jeho vôli a s tým človekom dokáže urobiť kus práce na Božom kráľovstve.

Neviem, či viete, kam tým celým smerujem, ale toto je cesta, po ktorej chcem dôjsť k vám, k nám všetkým. My nie sme nijako výnimoční ľudia, necítime sa nejako dôležití. Keď si uvedomíme, že žijeme na Slovensku, čo je nepatrný štát v Európe, a keď to zoberiete z globálneho hľadiska, tak vo svete neznamenáme nič. Máte pocit, že ste nejako výnimoční?

Veď úplne reálne sa môžeme pozrieť na náš život a môžeme len odhadnúť, aký je náš vplyv na tento svet. Čo my tu v Obišovciach a v Kysaku dokážeme zmeniť? Koho dokážeme ovplyvniť? Nie je to veľký okruh ľudí, s ktorými sme v kontakte. A ešte aj z tých, s ktorými sa stretávame, ešte aj z toho je iba malé percento, ktoré dokážeme ovplyvniť. A z tej malej skupiny je to ešte menšia skupina ľudí, ktorá si od nás dá poradiť, alebo naše slová si pripustí k srdcu.

Sme v tomto svete tak bezmocní a bezvýznamní, ako boli tí Ježišovi učeníci. A predsa si nás Ježiš zavolal. Aj ty aj ja nejakým spôsobom zapadáme do jeho plánov. Máme v tomto svete svoje miesto.

Len nezabudni, že je to inak, ako si myslíš. Nie je to o tom, že ja zmením svet, ja niečo dokážem, lebo som sa tak rozhodol. Boží služobníci žijú a fungujú v mnohej trpezlivosti, súženiach, nedostatkoch, úzkostiach, ranách, väzeniach, nepokojoch, námahách, bdeniach... Tak veľkolepá práca ako je zmena sveta sa deje tak nenápadne, tak ťažko, tak úmorne.

Nie je to žiadna sláva. A tie Kristove paradoxy pokračujú ďalej. ...v sláve aj potupe, zlej i dobrej povesti; ako zvodcovia, a predsa pravdiví; ⁹ako neznámi, a predsa dobre známi; ako umierajúci, a ajhľa, žijeme; ako karhaní, a predsa neumorení...

Kúsok po kúsku, krôčik po krôčiku. Vždy, keď urobíš v živote dobré rozhodnutie podľa Božej vôle, vždy, keď je tvoje konanie motivované Pánom Ježišom, vždy vtedy pomaličky meníš tento svet.

Stále myslím na to, že ako veriaci ľudia máme čo dať tomuto svetu. Apoštol Pavol to krásne napísal. Sme pre mnohých vo svete ako neznámi a predsa dobre známi, sme umierajúci a predsa žijeme, sme káraní týmto svetom a ľuďmi okolo nás a predsa sme neumorení, pôsobíme dojmom chudobných ľudí, čo veľa nemajú, ale keď vydávame svedectvo o Ježišovi sme mnohých obohacujúci.

A nakoniec píše, že sme ako tí, ktorí nič nemajú a predsa sme tí, ktorí v Kristovi majú všetku moc. Je to až čudné, ako to Pavol vnímal a videl. Nepokladal sa za dôležitého, ale vedel, že je nesmierne dôležité to, čo mu Kristus odovzdal. Ako človek sa cítil bezvýznamný vo veľkom svete, v ktorom žil a pohyboval sa. Ale ako kresťan, ako ten, kto nesie Kristovo posolstvo, bol tým najužitočnejším a najpotrebnejším pre ľudí tohto sveta.

Dnes sa teda pýtam: Kto si ty? Kto som ja? A odpoveď by mohla znieť, že som len jeden z 8 miliárd ľudí. Nedôležitý, nepodstatný, nepatrný, niekedy umorený, utrápený človek.

Ale na tu istú otázku: Kto som? By sme mohli odpovedať ako Kristovi služobníci: Sme ľudia, ktorí tomuto svetu prinášame pravdu, sme mnohých obohacujúci, neumorení a všetko v moci majúci.

...v sláve aj potupe, zlej i dobrej povesti; ako zvodcovia, a predsa pravdiví; ⁹ako neznámi, a predsa dobre známi; ako umierajúci, a ajhľa, žijeme; ako karhaní, a predsa neumorení; ¹⁰ako smutní, ale vždy veselí; ako chudobní, a predsa mnohých obohacujúci; ako nič nemajúci, a predsa všetko v moci majúci.“

Viete, že i jedno i druhé je pravda? Sme nedôležití a nepodstatní ľudia a predsa sme tak nesmierne dôležití a tak nesmierne významní, pretože prinášame tomuto svetu Pána Boha.

AMEN

Piesne: Najsvätejší...; 260; 386; 459; 641; A 86; 656/4

Texty: 5M 26, 1 – 11; R 10, 8b – 13; Ž 91, 15 – 16; L 4, 1 – 13;