3. po Zjavení 2024
Kázňový text: Neh 8,5-10
V súčasnosti sa na Slovensku veľmi veľa hovorí o zmene trestného zákona, rušení špeciálnej prokuratúry, ale aj o zjemňovaní trestov za korupciu a ekonomické zločiny. Je to téma, ktorá mi sedí dnes s tým, o čom by som chcel s vami hovoriť na základe Božieho slova.
Nebudeme tu dnes rozvíjať nejakú politickú debatu o tom, komu sa tento návrh pozdáva a komu zase nie. Myslím, že väčšina ľudí, ktorí nepáchajú nejakú ekonomickú trestnú činnosť by bola skôr za pritvrdzovanie trestov, nie za ich zmierňovanie. Keď sa to teda netýka nás, sme skôr za to, aby tresty boli prísnejšie a je to jedno, či je to vražda, či alkohol za volantom, či nejaké zneužívanie, alebo drogy...
Chcel by som dnes celú túto debatu preniesť na Boží zákon a na náš postoj k nemu. Uvedomil som si, že to, čomu sa venujeme teraz v politike, je veľmi podobná téma, ktorá sa rieši na poli cirkvi. A nie je to nič nové, tieto debaty sa vedú už mnoho rokov a sú pre kresťanov veľmi ťažkým orieškom. Je Mojžišov zákon, tak ako je zachytený v piatich Mojžišových knihách, pre nás záväzný? Väčšina kresťanov má jasno aspoň v tom, že sú veci, ktoré už pre nás neplatia. Ale kde je tá hranica predpisov, ktoré stále dodržiavať musíme a ktoré môžeme jednoducho pustiť k vode?
Sú veriaci ľudia, ktorí povedia, že 10 Božích prikázaní je niečo, čo patrí do Starej zmluvy a je to záväzné pre tých, ktorí žili do čias, kým prišiel Pán Ježiš. Ale my sme už ľudia, ktorí žijeme pod milosťou a nie pod zákonom. Že my v podstate nemusíme riešiť nič také ako: Pamätaj, že máš sviatočný deň svätiť! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Cti si otca i matku, aby si dlho žil na zemi. Niektorí kresťania povedia, že tieto veci patrili do Starej zmluvy a my už nemusíme zachovávať literu zákona. My nie sme spasení skrze zákon a jeho dodržiavanie, my sme spasení z milosti.
A to ani nehovorím o všetkých tých predpisoch o obetiach, o čistom a nečistom jedle, o čistote a nečistote muža a ženy. Na mužoch teraz čítame vždy jednu kapitolu z 3. knihy Mojžišovej. Práve sme v pasážach, kde sa hovorí o čistote muža a ženy, o obetiach, o vzťahoch, kto s kým môže tvoriť rodinu a kto nie. Zhodli sme sa na tom, že sú to praktické veci, ktoré mali tým ľuďom pomôcť prežiť cestu po púšti. Bol tam daný veľký dôraz na hygienu. Stačí si len predstaviť, keby v takom Izraelskom tábore vypukla nejaká žltačka, alebo nejaký mor, či nejaká infekčná choroba. Takže Mojžiš vysvetľoval veci úplne do detailov. Aj veci hygieny pri menštruácii, ale aj vzťahy, kto s kým nesmie uzatvoriť manželstvo a kto je pokrvný príbuzný. Takéto veci napríklad dnes vieme a stále ich rešpektujeme.
A niektoré sme doslova pustili k vode, pretože máme iné podmienky a iné vymoženosti, takže nemusíme riešiť rýchle kaziace sa mäso, keď máme mrazničky a chladničky, a nemusíme riešiť nejaké zvieracie obete, keď Pán Ježiš ich raz a navždy ukončil.
Takže znova otázka: Čo pre nás zo Starej zmluvy platí, ktoré zákony sú stále aj pre nás záväzné a pri ktorých sa už nemusíme trápiť s ich napĺňaním? A ako je to s láskou Pána Ježiša, s ktorou pristupoval k ľuďom? Bola a stále je nad Mojžišovým zákonom, alebo nie?
Zoberme si len príklad cudzoložstva. Prikázanie hovorí jasne: Nescudzoložíš! Aby to slovo malo patričnú vážnosť, Mojžiš na Boží príkaz vysvetľoval Izraelcom, že ak by pristihli niekoho pri cudzoložstve, majú byť obaja usmrtení, teda ukameňovaní. Zdá sa vám ten trest za cudzoložstvo tvrdý? Ak by sme trestali takto prísne tento hriech, určite na zemi nemáme 8 miliárd ľudí. Dnes sme už k takémuto druhu hriechu benevolentní. Nezdá sa nám až taký závažný. Máme pocit, že sa to dnes môže stať každému. Vo väčšine filmov sa s neverou stretneme a je to už pre nás bežná vec.
Ak by sme dnes otvorili debatu o úprave týchto starozmluvných trestov, hlasovali by ste za zmiernenie trestu pri porušení tohto zákona? Určite by sme už neboli za smrť. Aký trest by bol podľa vás spravodlivý a dostatočný za cudzoložstvo? Dva roky väzenia nepodmienečne? Veľa? Tak čo aspoň mesiac nútených verejno-prospešných prác? Boli by ste za? Zdá sa vám to stále veľa? Tak čo aspoň peňažný trest 50,- eur. Zoberte si, že 50,- eur je pokuta za prekročenie rýchlosti o 16 až 20 km/h. Viem, že je to divné prirovnanie, ale cudzoložstvo môže spôsobiť oveľa horšie následky ako prekročenie rýchlosti.
Súhlasili by ste, bratia a sestry, aspoň s takýmto finančným trestom? Alebo by sme povedali, že to nie je potrebné trestať, že to treba nechať tak?
Uvedomujete si, bratia a sestry, ten posun? Z tak vážneho hriechu, za ktorý v Mojžišovej dobe udelili smrť, my dnes by sme už boli za to, aby sa neudeľoval žiadny trest. Cudzoložstvo a smilstvo sa pre nás stalo normálnou vecou v spolunažívaní ľudí. Ale tam bol dôvod, prečo sa to malo trestať tak prísne. Cudzoložstvo rozbíjalo dve rodiny, narušilo manželské a rodičovské vzťahy. Zničilo harmóniu a lásku v rodinách. Deti stratili dôveru v rodičov, čo následne prinieslo neúplnú výchovu. Cudzoložstvo rozbíjalo rodiny a to malo ďalekosiahle následky na deťoch a budúcich pokoleniach. Dnes sa tvárime, že toto nie je problém, alebo že to s tým nesúvisí. Ale v každej rodine, kde úradovalo cudzoložstvo, je kvôli tomu mnoho utrpenia. Preto v Starej zmluve bolo trestané tak prísne. Ak pristihli muža a ženu pri cudzoložstve, mali ich vyviesť za mesto a ukameňovať. Ten prísny trest bol výstrahou pre tých, ktorí začali nad niečím takým uvažovať. Zákon bol postavený tak prísne, aby to Izraelcov odradilo hneď na začiatku.
Ako sa teda k tomu máme postaviť dnes? Platí pre nás nescudzoložíš a je to vážny hriech, alebo nie? Dúfam že sa zhodneme, že za kameňovanie cudzoložníkov už nie sme. Ale uvedomujete si, že je to vážny hriech, na ktorý si treba dávať pozor? Na strane druhej: Je to tak vážne, keď sa to robí bežne a nie je za to žiadny postih?
Musím povedať, že ani Pán Ježiš nebol za ukameňovanie. Ženu, ktorú pristihli pri cudzoložstve, nechal beztrestne odísť a vyriešil to ako sudca bez blokovej pokuty, tentokrát iba s napomenutím. Čo to teda znamená? Že cudzoložstvo už nie je vážny hriech? Že je to už iba banalita?
Treba si uvedomiť, že Pán Ježiš mal výhodu, lebo videl do vnútra tej ženy a vedel presne, čo v ten moment prežíva. Takže vedel, že jej stačí len dohovoriť. Ale ak to chceme správne vysvetliť, tak nesmieme vynechať jeho rázne napomenutie: Ani ja ťa neodsudzujem, ale viac nehreš! Takže cudzoložstvo je stále hriechom, je vážnym hriechom a stále platí aj pre nás dnes: Nescudzoložíš. Ale ani to nie je všetko. Pán Ježiš toto prikázanie ešte sprísnil. Ten hriech zo skutku presunul už aj do myšlienok. Povedal, že žiadostivý pohľad na muža, či ženu už je cudzoložstvom.
Takže nás do tohto prikázania zahrnul všetkých. Kto z dospelých už nemal žiadostivý pohľad? Ak už aj žiadostivý pohľad je cudzoložstvo, aký trest by ste za to navrhli? Jeden deň verejno-prospešných prác za jeden pohľad? Asi by sme za rok predstihli v poriadku a v úprave životného prostredia Švajčiarsko. Alebo by ste zahlasovali za finančnú náhradu?
Cudzoložstvo bol len príklad, na ktorom som chcel vysvetliť náš odlišný pohľad a skazenú morálku spoločnosti. Ale zákon je oveľa rozsiahlejší. Zoberte si prikázanie Nezabiješ. Vražda človeka ostala v našom vnímaní stále vážnym hriechom. Aj keď sú vo svete krajiny, kde má ľudský život oveľa väčšiu hodnotu, ako na Slovensku. Pán Ježiš hovorí, že ak nenávidíme svojho blížneho, tak sme sa už dopustili vraždy. Takže, ak sa hneváte na suseda, alebo sa nerozprávate s príbuzným, lebo vás obral pri dedičstve o majetok a cítite voči nemu zlosť, mali by ste ten svoj postoj vnímať ako porušenie vážneho prikázania. Ale povedzme si úprimne: Kto z nás sa cíti ako vrah? Nemáme také pocity viny a nemáme ani žiadne výčitky, pritom by sme ich mali mať.
Bolo pre mňa oslovujúce, ako si Izraelci pri počúvaní slov z knihy zákona uvedomili svoju hriešnosť a začali plakať. Bolo to po návrate z babylonského zajatia. Uvedomili si, že žili život, v ktorom všetky tie biblické predpisy od Boha zanedbávali. Bolo to ich pokánie. Vnímali ten kontrast: Toto od nás Pán Boh očakával, ale realita našich životov bola a je úplne iná. Ako z nás musí byť náš Stvoriteľ sklamaný? Ako sa mohlo stať, že sme na toto všetko zabudli a prestali sme sa tým v živote riadiť?
A potom prišlo to povzbudenie, že už nemusia plakať, ale nech sa začnú tešiť z toho, že od tohto dňa môžu podľa toho žiť a byť Bohu milí.
Bojím sa toho, že my v dnešnej dobe už túto ľútosť nedokážeme zažiť. My väčšinu tých Božích požiadaviek zľahčujeme, alebo ich považujeme za nedôležité a nepodstatné. Aj tie, ktoré pre nás kresťanov stále platia. 10 Božích prikázaní predsa Pán Ježiš nezrušil a stále sú tu na to, aby nám ukázali, čo je v našom živote hriech. Všetko má svoju postupnosť. Najprv musíme vnímať a vidieť svoj hriech, až potom môže prísť radosť z Božieho odpustenia.
Nebuďte smutní, lebo radosť z Hospodina je vašou silou... je radosťou, ktorá príde až vtedy, keď si uvedomíme, ako sme ďaleko od Božej vôle. A ja len znova poviem, že to nie je iba o nezabiješ a nescudzoložíš, ono je tam toho podstatne viac. Mnohé tie príkazy a zákazy, ktoré Pán Boh kázal dodržiavať a povedal Mojžišovi, aby porušenia trestal veľmi prísne, lebo narúšali poriadok a jednotu národa, sme my zľahčili. Už ani nemáme ten pocit, že by sme ich mali nejako trestať. A dôsledky tých hriechov ani nechceme vidieť.
Ak by napríklad nescudzoložíš bol vážny hriech, nemali by sme toľko rozvodov a toľko rozvrátených rodín a toľko nezvládnutej výchovy detí. A to pokračuje ďalej, nebolo by toľko psychických problémov mladých ľudí, nebolo by toľko neporozumenia atď. atď. Tak, čo myslíte, aký trest by mal byť za cudzoložstvo?
AMEN
Piesne: Slovo stalo sa...; 244; 250; 46; 629; A 89; 656/4
Texty: Neh 8, 1 – 10; 1Kor 12, 12 – 31a; Ž 19, 2 – 15; Luk 4, 14 – 21