Nedeľa po Novom roku 2022

Kázňový text: Ž 98, 2 - 3

Život je ako bonboniéra. Nikdy nevieš, čo ochutnáš. Tento výrok povedal Gene Roddenberry, americký filmový producent a scenárista. Ani neviem, ako mi prišiel na um, ale keďže sa teraz nachádzame na začiatku nového roka a sme plní očakávania, tak mi to do toho celého tak dobre sadlo. Odkedy tu máme pandémiu, tak je táto otázka, čo bude ďalej, oveľa naliehavejšia a čím ďalej tým viac si ju kladieme. Tie predpovede a očakávania sú rôzne. Od optimistických, že sa to celé v tomto roku už zlomí a pandémia sa skončí, až po pesimistické, že po omikrone môžeme čakať ďalšiu mutáciu, ktorá môže priniesť ešte horšie časy. Takže ozaj je to ako tá bonboniéra. Všetky tie čokoládky vyzerajú chutne, ale až keď ich ochutnáte, zistíte, či takú príchuť máte radi, alebo nie.

Myslím, že ľudský život je práve kvôli tomu pestrý. To že nevieme, čo sa zajtra či o mesiac stane, robí náš život zaujímavý. Keby sme čakali iba niečo zlé, boli by sme zdeptaní a ubití. Ale takto to nie je. Ľudia sú v hĺbke svojich sŕdc optimisti a čakajú, že sa veci zmenia a obrátia k lepšiemu, pretože by sme inak skončili v beznádeji. Bude teda tento nový rok 2022 lepší?

Ak by sme už teraz na začiatku vedeli, že nie, ako veľmi by sa nám život zmenil? Boli by sme ubití a nešťastní, znechutení z toho, čo má prísť, a len by sme sa viac sťažovali a na všetko nadávali.

Na druhej strane, ak by sme vedeli, že pandémia pominie a ekonomike sa začne dariť a stúpnu naše príjmy, boli by sme príliš ako to hovoríme na východe „rozšafní“, príliš sebavedomí, pyšní, príliš odvážni. Tá neistota z nepoznanej budúcnosti nás drží v napätí a rozumný človek vie, že sa nemôže príliš radovať, ale nemusí byť ani príliš zdeptaný. Stačí, že sme plní očakávania.

Ale ja vám chcem dnes povedať, že náš život nemusí byť ako tá bonboniéra plná otáznikov a plná neistôt. Sme veriaci ľudia a my máme vďaka Bohu v tej našej budúcnosti aj určité istoty, ktoré sú dané a ktoré sa nemenia. Ak ostaneme v obraze tohto dezertu, tak sú tam určité cukríky na 100% isté, sú chutné a môžeme sa na ne tešiť.

Viem, že môže prísť aj v tomto roku niečo, čo nám nebude chutiť. Môže prísť choroba, úraz, môžeme stratiť niekoho blízkeho, môžeme prísť o prácu a nejaký stabilný príjem. Je toľko vecí, ktoré nás môžu v tomto roku nemilo prekvapiť, ale sú to veci, ktoré do života človeka patria. Som si istý, že nám Pán Boh nabalil do tých cukríkov v tom našom dezerte aj niečo, čo nám prinesie radosť a požehnanú budúcnosť. Sľúbil nám to. O tom boli aj slová nášho starozmluvného žalmu.

Pisateľ žalmu nám chce pripomenúť, že naša nádej je v Hospodinovi. Keď sa pozerám na ten budúci rok, nevkladám svoje nádeje do ľudí. Možno sú ľudia, ktorí dúfajú, že politici už v tomto roku budú robiť dobré rozhodnutia, že vo farmaceutickom priemysle sa podarí konečne objaviť liek, ktorý porazí COVID a lekári už budú mať viac času na svojich pacientov a ľudia už budú k sebe viac ohľaduplní a prestanú byť sebeckí. Môžete dúfať v človeka, že toto všetko v roku 2022 dokáže. Ale Božie slovo nás učí, že nemáme dúfať v človeka, že je márne vkladať nádeje v jeho schopnosti. My máme dúfať v Hospodina.

Ak sa má udiať v tomto roku nejaká zmena k lepšiemu, tak pôvodcom tejto zmeny nebude človek, ale Boh. Bude to Božie pôsobenie, pretože on je iniciátorom dobra v človeku. My sami zo svojej vlastnej vôle a zo svojej vlastnej sily nie sme schopní pôsobiť dobro. Sme tak poznačení a pošpinení hriechom, že nedokážeme pôsobiť trvalé dobro medzi ľuďmi. V tomto svete ho jednoznačne pôsobí Boh.

Samozrejme, že sa to deje cez človeka, ktorý mu otvorí srdce a stane sa Božím nástrojom. Apoštol Pavol píše: Nie že by sme boli schopní sami od seba niečo vymyslieť akoby z nás, ale naša schopnosť je z Boha, ktorý nás urobil schopnými byť služobníkmi novej zmluvy... (2K 3,5-6) Schopnosť k dobrému je schopnosť, ktorú v nás pôsobí Boh. Z toho pre mňa vyplýva, že tento rok bude natoľko dobrý, nakoľko sa my ľudia otvoríme Božiemu pôsobeniu. Čím viac bude cez nás v tomto svete pôsobiť Boh, tým viac vecí sa môže posunúť vpred.

Tá druhá myšlienka je, že na nás Pán Boh pamätá v každom čase. Rok 2022 v tomto nebude výnimkou. Máme pred sebou veľa neznámeho, ale máme mať stále na mysli, že Pán Boh na nás pamätá.

Ak je človek chorý, alebo niečím ťažkým prechádza, je pre nás vždy povzbudením, keď vieme, že na nás ľudia okolo nás myslia. Vždy to človeku padne dobre, ak sa mu ozvete a opýtate sa, ako sa má, či mu je lepšie, alebo či sa mu nepohoršilo. Ten záujem a vedomie toho, že na nás myslia ľudia, ktorí nás majú radi, nám dáva silu a je to pre nás povzbudením.

Pán Boh nám oznamuje, že patrí medzi tých, ktorí na nás pamätajú, ktorí na nás myslia. A ja vám to oznamujem teraz na začiatku roka, aby ste na to počas nasledujúcich 364 dní nezabudli.

Tretia myšlienka zo slov nášho žalmu je, že nám zjavuje svoju milosť. Tá sa prejavila vo vianočnom čase v príchode Božieho Syna na tento svet. Milosť je odpustenie, je to dar, ktorý Pán Boh ponúkol každému človeku. Aj keď to bolo dávno a my na túto udalosť len spomíname, tak milosť je veľmi aktuálna vec. Tak ako hriechy človeka sú každodennou záležitosťou a budú aj v roku 2022, tak je to aj s potrebou milosti. Každý deň aj tohto roku budem potrebovať Božie odpustenie a zahladenie mojich vín.

Posledná myšlienka nášho žalmu je neprestajné videnie dobrých Božích darov. Zlé a ťažké veci v živote si pamätáme oveľa dlhšie ako tie dobré a príjemné. Je to logické, pretože ťažké veci nás hlboko poznačia a rania. Zanechávajú v našich životoch ďalekosiahle následky. Na zlé veci ťažšie zabúdame a častejšie sa nám vynárajú v pamäti. Jedna nepríjemná vec nám vie pokaziť celý deň, aj keď tých príjemných a dobrých bolo počas dňa viac. Tie príjemnejšie dobré veci sa nám ľahšie zabúdajú.

Pisateľ žalmu nám pripomína, aby sme videli aj dobré veci života a tešili sa z nich. Keď Izraelský národ došiel po 40 ročnom putovaní do zasľúbenej zeme, Pán Boh im prikázal, aby si pripomínali každý rok všetky tie veľké momenty vyslobodenia a aby na nich ani po rokoch nezabudli. Aj keď konkrétne v ich živote sa nič také veľkolepé nestalo, aj tak nesmú zabudnúť. Nasledujúce generácie nevideli rozostúpené more, ani 10 egyptských rán, ani mannu padajúcu na púšti, či vytrysknutie vody zo skaly, keď po nej udrel Mojžiš, napriek tomu si mali pripomínať to, čo zažili ich otcovia a mali to vnímať ako Božie zásahy do života.

Pán Boh chce, aby sme videli jeho dobré dary, ktoré sú súčasťou našich životov.

Pred pár dňami som mal rozhovor s jednou rodinou, ktorá deň pred štedrým dňom pochovala svojho manžela a otca. Tú udalosť vnímate ako tragédiu. Ale počas rozhovoru zrazu povedala jeho manželka, že sú vďační Bohu za tých 5 rokov, ktoré im Pán Boh dal, keď manžel ochorel na rakovinu. Hovorila: mali sme čas sa rozlúčiť, mali sme čas sa pripraviť a vyrovnať sa s tým, čo pomaličky prichádzalo a sme vďační Bohu, že nám dal tieto roky navyše.

Občas pre to ťažké nedokážeme vidieť to mnoho dobrého a požehnaného, čo sme od Boha prijali. A tak niekedy z úst kresťanov to vyzerá tak, že všetko v tomto živote je zlé a niet tu kúsok dobra, prečo by sa oplatilo žiť. Akoby tu Pán Boh ani nebol so svojou milosťou a požehnaním.

Ak sa vrátim na začiatok k výroku, že život je ako bonboniéra a ty nikdy nevieš, čo ochutnáš, tak ja to musím trochu poopraviť. Som si istý, že vďaka Bohu je v mojej bonboniére života veľmi veľa dobrých, sladkých a chutných cukríkov, ktoré ma tam čakajú aj v tomto roku. Myslím, že sa nemusíme báť toho, čo príde. Vďaka Bohu a jeho milosti máme pozitívne očakávanie.

Vedzte, že naša nádej je v Hospodinovi,

lebo na nás pamätá v každom čase,

zjavuje nám svoju milosť a

preto vidíme mnohé Jeho dobré dary.

AMEN

Piesne: Ó Ježiši...; 72; 62; 595, 55; A 23; 656/17

Texty: Jer 31, 7 – 14; Ž 147, 12 – 20; Ef 1, 3 – 14; J 1, (1 – 9) 10 – 18