Predpôstna nedeľa 2019

Kázňový text: 1K 13, 1-13

Hymna lásky patrí k najznámejším pasážam v Božom slove. Často sa na ten text ľudia odvolávajú a spomínajú ho pri mnohých rozhovoroch. Ozaj sa občas čudujem, kde sa to v tom apoštolovi Pavlovi zobralo? Bol to skôr praktický človek, ako nejaký básnik, ktorý vo svojich listoch písal o praktických veciach, zasahoval do problémov osobného života, či života cirkevných zborov. Kde sa v ňom nabralo toľko umeleckého literárneho stvárnenia lásky? Hodilo by sa mi to skôr do nejakej básnickej zbierky ako do listu, v ktorom sa riešili konflikty, ku ktorým dochádzalo medzi kresťanmi v Korinte.

Ale ten text je tu a nie je to báseň. Je to opis lásky, o ktorú sa máme snažiť, o ktorú sa máme v živote pokúšať v každom jednom okamihu svojho života. Máš sa naučiť takto, milý brat, milá sestra, milovať svoju manželku, svoje deti, svojich rodičov a súrodencov, svojich susedov, bratov a sestry v cirkevnom zbore, svojich kolegov a kolegyne v práci, ľudí vo svojej dedine a potom aj všetkých ostatných.

Apoštol Pavol nechcel, aby sme z toho mali krásne umelecké dielo, ale slovo, ktoré nás bude viesť k snahe takto žiť, o takú lásku sa snažiť a toto napodobňovať.

V tej prvej časti nám pripomína, že skutočnú lásku musíme zamiešať do všetkého, čo robíme, pretože to inak nebude užitočné a nebude to mať žiadny zmysel. Môžeš, milý brat, milá sestra, hovoriť anjelskými jazykmi, môžeš prorokovať a môžeš byť úžasne vzdelaný a múdry a poznať mnohé tajomstvá a môžeš robiť obdivuhodné veci ako rozdávať svoj majetok a aj sa obetovať pre druhých, ale ak v tom nebude úprimná láska, nič dobré z toho nebude a nič pozitívne to svetu ani ľuďom neprinesie.

Potom nasleduje časť, v ktorej opisuje Pavol, aká tá skutočná a opravdivá láska je. Mnohé z tých vecí, ktoré tam Pavol napísal sa akoby k láske ani nehodili. ...láska nie je neslušná,... nezmýšľa zle, ...láska sa teší s pravdou,... alebo všetko znáša, všetkého sa nádeja, všetko pretrpí. Niektoré z tých vlastností my nesedia k láske, skôr by som ich priradil k nejakým iným ľudským vlastnostiam. Ale Pavol to napísal takto.

Tretia časť hymny lásky hovorí, že ako jediná pretrvá a bude pokračovať aj vo večnosti, aj vtedy keď sa pominie tento svet a aj vtedy, keď už všetci budeme niekde inde. ...jazyky umĺknu, poznanie sa pominie... a príde niečo dokonalé. Láska aj v tom dokonalom svete bude mať svoje miesto a bude pokračovať. Čiastočné veci sa pominú a príde plné poznanie, ale láska tá bude potrebná navždy.

Lenže celé je to až príliš romantické, až príliš ideálne, aby sa to dalo prakticky žiť. Môžeme sa len tak pousmiať a opýtať sa: Kto by niečo také dokázal? Kto by to vedel prakticky v bežnom živote napĺňať? Veď toho nie sme schopní. To je predsa vytrhnuté z reality. Veď vieme, v akom svete žijeme, čo zažívame dennodenne. Ako sa dá dnes s ľuďmi fungovať takto?

Chcem vám dnes zdôrazniť, že Biblia nie je teoretická kniha. Ak je v nej niečo napísané ako príklad, je to preto, aby sme podľa toho žili. Keď čítam hymnu lásky, vidím pred sebou Pána Ježiša Krista. Nehovoril anjelským jazykom, bol prirodzený a obyčajný, ale jeho slová mali v sebe nesmiernu moc, pretože v nich bola láska ku každému človeku. Mal nekonečné poznanie ale nikdy nebudil dojem, povýšeneckého človeka. Poznal všetky tajomstvá a dokázal prenášať hory, ale v láske, ktorú prejavoval ľuďom, tieto jeho schopnosti nikdy netrčali a nikdy neponižovali ostatných. A nakoniec rozdal všetko, čo mal, dokonca aj svoje telo vydal na smrť, ale aj v tom čine bolo cítiť lásku, ktorú má voči každému človeku.

Nebolo v ňom nič povýšenecké. Napriek moci a sláve, ktorú mal, neodrádzal ľudí, necítili sa pri ňom bezvýznamní, či malicherní. Nemali pri ňom pocit, že sú velikánski hriešnici, aj keď takí boli. Pritom On bol bez hriechu a mnohí, s ktorými občas Ježiš stoloval, boli spodinou spoločnosti.

Predstavte si, že by sa dnes tu vedľa vás v kostole posadil nejaký Róm. Necítil by sa menejcenný? Neodťahovali by sme sa od neho? Nedržali by sme si od neho odstup?

Pán Ježiš dokázal sedieť za jedným stolom s farizejmi a zákonníkmi v dome farizeja Šimona, čo bola elita spoločnosti a bolo to niečo na úrovni, ale ten istý Ježiš sedel aj v dome Matúšovom s neviestkami a colníkmi, ktorí boli na opačnej strane. Boli spodinou. Ale aj títo ľudia sa v jeho spoločnosti cítili príjemne. Nemali pocit, že sú odstrkovaní, posmievaní či znevažovaní.

Len jedna ingrediencia života dokáže toto spôsobiť a tou je láska. Láska ako ju opísal apoštol Pavol.

Naša láska nie je trpezlivá, nie je láskavá, nie je dobrotivá. Naša láska sa vystatuje, veľakrát je neslušná a veľmi sebecká a často sa rozčuľuje a rozmýšľa zle. Skúste nájsť niekde v Ježišovom živote, ako sa tešil z neprávosti, ako sa potešil nejakej lži, alebo ako sa za každú cenu snažil vyhnúť utrpeniu. Nenájdete nič také v jeho živote. Kvôli láske k človeku všetko znášal a všetko trpezlivo pretrpel. A nebolo toho málo.

Pamätám si na jednu sestru z Kysaku, ktorá mi vždy, keď sme sa rozprávali o tom, aký kríž má a čím všetkým prechádza, hovorila: „...šak Pán Ježiš neteľo za nás cerpeli...“

Na to je len jedna jediná rozumná otázka: PREČO?

Pretože ten ideál lásky, o ktorom apoštol Pavol písal kresťanom do Korintu, Pán Ježiš skutočne naplnil. Ukázal nám lásku, ktorá nie je sebecká, ktorá nerozmýšľa zle, ktorá sa obetúva a trpí, len preto, že miluje človeka.

Nie je to nedosiahnuteľný ideál. Chce to len pozerať sa na Krista a vidieť pred sebou ten obraz jeho života a snažiť sa ho zo všetkých síl napodobniť.

V úprimnej láske je úžasná sila. Vie mnohé veci nahradiť. Zoberte si ako príklad malé dieťa. Nepotrebuje veľa slov, keď je malé, dokonca im vôbec nerozumie, dôležité pre neho je to, že pociťuje lásku. Stačí objatie matky či otca a ono vie, že je v bezpečí a môže byť uvoľnené a spokojné.

Skúste si to teraz predstaviť a skúste sa do toho vžiť. Uvoľnite sa, myslite na to, že Pán Ježiš náš Boh nás miluje. Nemusíte počuť mnoho slov. Stačí ak si uvedomíte, že vás Ježiš miluje láskou, ktorá je trpezlivá, ktorá je dobrotivá, nezávidí, nevystatuje sa, nie je sebecká, nezmýšľa zle, neraduje sa z neprávosti, ale teší sa s pravdou, všetko znáša, všetkému verí, všetkého sa nádejá, všetko pretrpí.

Pán Ježiš sa predsa nezmenil. Ostal taký istý ako keď chodil tu po našej zemi. A láska, ktorú nám ukázal, tá bude pokračovať ďalej. Proroctvá sa raz pominú, jazyky umĺknu, dokonca aj poznanie bude prekonané. Ostane viera, nádej a láska, ale najväčšia z nich je láska.

AMEN

Piesne:  Najsvätejší...; 352; 355; 461; A 86

Texty:  Veľpieseň 8,6-7; 2K 5,18-20; J 12, 20-33; Ž 91,1-4.11-12