3. po Trojici 2007
Kázňový text: 1. Mojžišova 2:21–25
Po Adamovi sa nám sluší a patrí spomenúť aj Evu. Ozaj, viete, aké je biblické vyjadrenie toho, že žena je pekná? Ak ste dobre počúvali náš prečítaný text, mali by ste poznať odpoveď. Čo povedal Adam, keď zbadal Evu? To je kosť! :-)
Takže Eva – prvá kočka, prvá kosť. Pôvodne som chcel premietať nejaké obrázky známych a vzácnych obrazov Adama a Evy. No našiel som len také, na ktorých sú obaja zobrazení tak, ako ich Pán Boh stvoril, tak som sa rozhodol urobiť to dnes bez premietania.
Čo o Eve vieme? Vieme, že bola stvorená Bohom. Prví ľudia stvorení Bohom, perfektní, dokonalí. A predsa, prví hriešnici. S trochou irónie by sme mohli povedať, že Michal Tučný sa mýlil, keď spieval: Když si báječnou ženskou vezme báječnej chlap, Tak mají báječnej život plnej báječnejch dní bez útrap. Vidíme, že Eva – báječná ženská a Adam – báječnej chlap vôbec nemali život bez útrap. Práve naopak.
O Eve ďalej vieme, že práve na ňu sa diabol zameral, keď zvádzal ľudí na hriech. Eva dobre poznala Boží zákaz, vedela ho presne odcitovať. No napriek tomu natiahla ruku a odtrhla ovocie zo zakázaného stromu. Apoštol Pavel túto skutočnosť používa ako jeden z argumentov, keď hovorí, že žena by mala byť podriadená mužovi. Samozrejme, mužovi hovorí, že má milovať ženu, ako vlastné telo, či ako Kristus miluje cirkev, za ktorú obetoval vlastný život.
Talmud hovorí, že Boh nestvoril ženu z Adamovej hlavy, aby mu vládla, ale ani z Adamových nôh, aby po nej šliapal. Stvoril ju z rebra, aby bola blízka jeho srdcu. Jej meno – Eva je gréckou obdobou hebrejského chavvá, čo znamená život. Biblia to zdôvodňuje, že ona bola matkou všetkých živých. V nej sme všetci príbuzní.
Adam hovorí, že Eva je kosťou z jeho kostí. Je súčasťou jeho bytosti. V prvej kapitole čítame: Tak stvoril Boh človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril; ako muža a ženu ich stvoril (1:27). V našom prečítanom texte sme počuli: Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a priľne k svojej žene a budú jedným telom (v. 24). V manželstve teda tak trochu prežívame podstatu Boha. Boh je trojjediný – jeden a predsa traja. O manželstve Boh hovorí, že človek, to je muž a žena, že títo sú dvaja a predsa jedno – človek je vlastne dvojjediný. Takto nás stvoril Boh.
V poslednom verši čítame, že boli nahí, no nehanbili sa. Túto nahotu chápeme ako telesnú nahotu, no aj vnútornú – duševnú nahotu. Nemali pred sebou tajomstvá, mali veľmi otvorený, úprimný vzťah.
Keď ľudia zhrešili, museli svoju nahotu zakryť, čo viedlo aj k tomu, že dnes často už ani manželia nemajú taký blízky vzťah. Každý má tie svoje malé špinavé tajomstvá, ktoré nepovie ani svojej manželke, či manželovi. Intimita je narušená.
Narušená je aj intimita medzi človekom a Bohom. Ľudia sa pred Bohom skrývajú. Už s Ním nemajú blízky dôverný vzťah. Už pred Bohom utekajú.
Vráťme sa však ešte ku momentu zlyhania – ku prvému hriechu. Otázkou je, kde bol v tom čase Adam. Prečo aj on jedol zo zakázaného ovocia? Niektorí tvrdia, že Eva bola sama, lebo Adam pracoval niekde na poli. Podľa Božieho poverenia – obrábal zem. Plnil úlohu, ktorú mu zveril Boh.
Iní tvrdia, že Adam bol pri Eve. No bol ticho. Stál pri svojej žene, počul a videl všetko, čo sa dialo, no nepovedal ani slovo.
Nech to bolo tak, či onak, každý je zodpovedný za svoje činy a Adam zlyhal. Tu sa dotýkame veľmi dôležitej veci, biblického princípu: „Muži sú Bohom povolaní, aby si pamätali, čo Boh hovorí a podľa toho v pravý čas hovorili a kráčali do nebezpečnej neistoty s dôverou a múdrosťou, ktorá pochádza z načúvania Bohu.“ (Crabb, Andrews, Hudson: Adamovo mlčení). My však, podobne ako Adam, na Boha zabúdame a mlčíme.
Eva si zrejme ani neuvedomovala hrozné následky, ktoré nakoniec priniesla jej vzbura voči Bohu. Všetko si to zrejme naplno uvedomila až vo chvíli, keď stála nad hrobom svojho mladšieho syna Ábela, zabitého starším synom Kainom.
Eva, Bohom stvorená, dokonalá žena. Rovná s mužom, ba až v spoločenstve s mužom tvoriaca úplného, celého človeka. Veď dodnes hovoríme o svojich lepších a krajších polovičkách, však? Eva, život, matka všetkých živých. Eva, poznajúca Boha a predsa prehrávajúca zápas s vlastnou túžbou. Eva, matka prvého vraha aj prvej obete. Pamätajme na ňu. Pamätajme na Boží pôvodný zámer, a poučme sa z chýb prvých ľudí. Amen.
Texty: Izaiáš 65:1–9; Galatským 3:23–29; Lukáš 8:26–39
Piesne: 205; 488; 197; 238; A:56
