18. po Svätej Trojici 2015

Kázňový text: 2Kr 1,2–8

Nemali ste niekedy bratia a sestry takú vnútornú túžbu vedieť niečo viac, čo sa týka budúcnosti?

Veríme v Boha, ktorý je vševedúci a jemu budúcnosť vôbec nie je taká ďaleká a záhadná ako nám. Má ju vo svojich rukách. Prečo by trochu z nej nemohol poodhaliť aj nám? Veď sme jeho deti! A teraz nemyslím len na budúcnosť sveta, jeho koniec a zánik, o ktorom v Božom slove máme množstvo informácií, ale myslím na budúcnosť našu, čo nás čaká, čo príde, na čo by sme sa mohli vopred pripraviť.
Poznať budúcnosť má svoje výhody. Veľmi dobre to vynáša. Nedávno pri vykupovaní pozemkov pre prichádzajúcu firmu Jaguár na Slovensko, sa to úžasne ukázalo. Ten, kto vedel čo príde, vykúpil pozemky za pár centov a teraz ich bude predávať za vyše 15,– eur za meter štvorcový. A to je iba jeden príklad toho, aké je výhodné poznať budúcnosť. Stačí aj len trochu dopredu. Ale o to mi dnes vôbec nejde. Myslím, že tým, že sa nepohybujeme v takýchto kruhoch a neživíme sa takýmto spôsob, tak také túžby ani veľmi nemáme, aj keď sa nám to zdá nespravodlivé.
Nás trápi viac taká osobná budúcnosť. A aj to nie vždy. Keď máme pred sebou nejaký bežný deň v škole, či v práci, alebo len doma, tak ten zvládame bez problémov, ale sú iné momenty života, keď sme zvedaví na budúcnosť.
Keď je pred nami ťažká operácia, keď nás čakajú vážne vyšetrenia, alebo nejaký pohovor kvôli práci.* Ako to bude? Dobre to dopadne? Vydarí sa to?* Chceli by sme vedieť trochu skôr, čo bude nasledovať. Máme pocit, žeby sme sa vedeli na to lepšie prichystať, pripraviť sa a potom to aj lepšie prijať, prípadne sa s tým vyrovnať.
Ale je to ozaj tak? Chceme skutočne poznať budúcnosť a vedieť to, čo vie Pán Boh o nás a našom živote?
Prečítame si dnes biblický text z 2. knihy Kráľov 1. kapitoly 2. až 8. verš, takto:

Text: 2Kr 1,2–8

Achazja bol Izraelským kráľom po smrti svojho otca Achába. Tam s tou zbožnosťou to išlo každým kráľom nižšie a nižšie, takže ani Achazja na tom nebol lepšie. Po páde pravdepodobne z okna, chcel veľmi vedieť, či sa uzdraví a ako to s ním vlastne dopadne. Samozrejme, že mu bol Hospodin cudzí a tak sa obracal za odpoveďami, kde prišlo. Náboženstvo v Izraeli bolo v ruinách. Acháb, jeho otec s matkou Izébel uctievali boha Baála, ale Eliáš na hore Karmel dokázal, že to žiaden boh nie je. Achazja sa napriek tomuto svedectvu obracia do inej krajiny a pýta sa radšej Ekrónskeho boha Baalzebúba.
Otázkou je, o čo mu v skutočnosti išlo. Chcel poznať svoju budúcnosť? Chcel len vedieť, že bude žiť alebo zomrie? Podľa otázky to na prvý pohľad vyzerá tak, pýta sa, či bude žiť, alebo zomrie.
My, keď sme v ťažkom rozpoložení, chceme len vedieť, či to dopadne dobre alebo zle. A to má aký zmysel, vedieť to o pár hodín skôr? Aké uspokojenie to človeku prinesie? To je nejaká výhra?
Zoberte si ten konkrétny prípad kráľa Achazju. Čo z toho mal, že mu prorok Eliáš oznámil, že zomrie? Vyzerá to, že len toto chcel vedieť a odpoveď dostal. Biblický text, ktorý som nedočítal dokonca píše, že hneď poslal za Eliášom vojakov, aby ho okamžite priviedli.Ale načo? Veď chcel len vedieť, či bude žiť alebo zomrie, a odpoveď už mal, tak prečo sa zrazu pýta ďalej a nie je spokojný?No jednoducho preto, že nechcel vedieť, ako to sním dopadne, chcel počuť, že bude žiť, chcel kladnú odpoveď. S tou nepríjemnou zvesťou sa vôbec neuspokojil.
To len dokazuje, že človek netúži poznať budúcnosť,chce počuť, že jeho budúcnosť bude dobrá, že dopadne podľa jeho predstáv, že vôbec nejakú „budúcnosť“ bude mať.
Keď si to celé prehodíte do našich životov, povedzte mi, načo by vám bola vopred informácia, že operácia nedopadne dobre? Načo by vám vopred bolo vedieť, že na pohovore neuspejete, alebo počuť vopred, že ten nález je zhubný, lebo to potvrdila biopsia? Možno v tom celom by bola útecha iba v tom, že sa vám skráti čas čakania na ťažké odpovede.
Sám sa pýtam, či je ťažší čas neistoty, alebo je to ťažšie, keď už máte zlú odpoveď. V tej neistote je ešte nádej, môže to byť i inak, môže to dopadnúť aj dobre. Po odpovedi, je už všetko rozhodnuté.
Občas sa pýtame na veci, ktoré nechceme, ani nepotrebujeme vedieť. Lebo tie odpovede nás neposunú vpred. A Pán Boh dobre vie, načo máme a načo nemáme.
Achazjovi vôbec nešlo o to, na čo sa pýtal,bola to v podstate prosba o pomoc, o záchranu, prosba o to, aby mohol ďalej žiť. To je to, s čím k Bohu prichádzame v ťažkých chvíľach života a pri komplikovaných otázkach. Nejde nám o skorú odpoveď o poznanie budúcna, prichádzame preto, lebo chceme, aby nám pomohol, aby sa nás zastal, aby nás vyliečil.
Šokuje ma, ako sa v poslednom čase na Slovensku rozmáha špiritizmus, veštenie, mágia. Niektorí ľudia neprestajne volajú do programov, ktoré sú na tieto veci zamerané. A stále je to o tom, ako sa mi bude dariť, ako to či ono dopadne?Chcú za každú cenu predbehnúť trochu čas, mať istotu v niečom, čo vôbec nie je vopred uzavreté.Otázky, aký budem mať deň, ako mi dopadne pohovor, ako to bude vo vzťahu s mojimi deťmi či manželkou…?
Rozmýšľajme bratia a sestry, čo sa tým ľuďom vyrieši, keď budú počuť, že to celé skončí zle. Čo sa zmení v ich živote, keď sa odpoveď dozvedia o pár hodín skôr? Tak, ako nestačila odpoveď kráľovi Achazjovi a hneď chcel hovoriť s Eliášom, tak končia aj ľudia, ktorých život sa začne riadiť podľa predpovedí veľmi pochybných a manipulujúcich ľudí.
Po jednej otázke prídu len ďalšie a ďalšie. A to znamená skvelý obchod a biznis s budúcnosťou. Myslím, že všetci dobre vieme, aká je to šikovná manipulácia, a pre mňa aj narábanie s duchovnými mocnosťami zla, ktoré zotročujú človeka.
Celá ta komplikovaná situácia kráľa Achazja je pre mňa dôkazom, že Boh rozhoduje. Veci nie sú uzavreté, ani vopred dané a nalinajkované. Nie je to o žiadnom vopred predurčenom osude. Kráľovi oznamuje Eliáš trest a vysvetľuje, že pre jeho zlé rozhodnutie, dopytovať sa pohanského Boha, prichádza trest. Nebolo to rozhodnuté skôr. Božie rozhodnutie bolo reakciou na jeho zlú voľbu. Preto prišlo to nekompromisné zomrieš!
Pozor na to, koho sa pýtaš, čo bude s tvojim životom! Pozor na to, kde a u koho hľadáš svoje odpovede. Myslím, že je Bohu odporné, keď život, ktorý zveril do tvojich rúk, ty dávaš do rúk šarlatánov a spoliehaš sa na rozhodnutia okultizmu. Keď sa pýtaš u niekoho, kto sa do toho vôbec nemá čo starať. Viete si predstaviť, aké to musí byť Bohu odporné?
Máme dnes pamiatku posvätenia tohto chrámu. Miesta, ktoré pre ľudí zviditeľňuje prítomnosť všemohúceho Boha. V strede našej dediny stojí s ohromnou vežou, aby sa nedal prehliadnuť, a je pre človeka vždy pripomienkou, že je tu večný a všemohúci Boh. Stojí tu aj pre tých, ktorí radšej zavolajú veštici Teodore či Tatiane a opýtajú sa čo hovoria hviezdy, karty, či prípadne ich rok narodenia.
Nám má ten kostol pripomenúť niečo iné. Viem kto som, viem kto my dal život, kto my každé ráno pridá ďalší deň života. Viem ku komu sa môžem prihovárať v ťažkých chvíľach života a nemusím sa pýtať, Bože čo ma zajtra čaká, ale môžem prosiť, aby bol so mnou v tých ťažkých chvíľach, ktoré prichádzajú a aby som sa necítil sám.
Je dôležitejšie poznať Boha ako budúcnosť. Je dôležitejšie vedieť, že čokoľvek v mojom živote príde, že s tým všetkým budem zápasiť a môj Boh bude vždy po mojom boku a bude ma podopierať, aby som to zvládol.
Sú ľudia, ktorí sa nepotrebujú pýtať, čo bude zajtra. Svoj život odovzdali v dôvere Bohu, a sú vyrovnaní a prichystaní aj na ťažšie veci. Netvrdím, že nič ich životom neotrasie, ale je úžasné mať svoju nádej v Bohu, ktorý je tou najväčšou istotou, aká len môže byť.
Toto je viac, ako čokoľvek, čo mi môže dať podivný svet s ešte podivnejšími praktikami. Všetko je to o vnútornom rozpoložení človeka, o jeho vnútornom vyrovnaní.
Je váš život takto zabezpečený a zakotvený v Bohu?

AMEN

Piesne: 186; 473; 343; 350; A 73; 263
Texty: J 4,21–24; Ž 84,2–5; Ž 104,10–15.27–30