1. slávnosť svätodušná 2024

Kázňový text: 1M 11, 1-9

Letnice, teda hebrejsky Šavuot, alebo sviatok týždňov, pripadá na 6. a 7. deň židovského mesiaca sivan. V Izraeli svätili iba jeden deň a dátum tohto sviatku je odvodený od sviatku Paschy. Býval vždy na 50. deň. Sviatok týždňov u Židov patrí k trom pútnickým sviatkom spolu so sviatkami Sukot a Pesach. Počas pútnických sviatkov musel každý dospelý Izraelita navštíviť chrám v Jeruzaleme. Preto, keď zostúpil Duch Svätý na učeníkov, Biblia píše, že v Jeruzaleme bolo veľa ľudí z rôznych národov a národností. Preto hovorili učeníci o Ježišovi v rôznych jazykoch, aby to pútnikom, ktorí prišli na sviatky, bolo bližšie. Sviatok Šavuot má väzbu na žatvu pšenice, ktorá predstavovala a dodnes predstavuje základnú obilninu izraelského poľnohospodárstva. Počas existencie chrámu sa výsledky prvej úrody prinášali do chrámu. Teda v takýto čas sa v Izraeli zbierala prvá úroda.

Keď na učeníkov zostúpil Duch Svätý, bol v Jeruzaleme práve tento pútnický sviatok a pod Jeho pôsobením vydávali svedectvo o Ježišovi Kristovi. Zvesť evanjelia o spáse človeka, k tomu masívne pôsobenie Svätého Ducha mali za následok vznik prvej kresťanskej cirkvi v Jeruzaleme.

My dnes oslavujeme Letnice už inak ako Židia. Pre nás to nie je vďaka za úrody pšenice, to je pre naše podnebné pásmo príliš skoro. Pre nás sú letnice sviatkom pôsobenia Svätého Ducha, ktorého nám zasľúbil Pán Ježiš a daroval nám ho nebeský Otec. Je to pripomenutie, že tu na zemi máme Ducha radcu, Ducha, ktorý nás inšpiruje, vedie k viere v Ježiša Krista, dáva nám svoje duchovné dary a Jeho pôsobením prinášame ovocie Ducha.

Zároveň je to sviatok, ktorý hovorí o spájaní ľudí, o prekonávaní bariér, o Božej blízkosti pri každom jednom človeku. V tento deň pôsobením Ducha Svätého Pán Boh spojil ľudí z mnohých krajín a národností, pretože vo svojej reči zrazu počuli o tom, čo pre nich Ježiš urobil. Mohli vnímať prítomnosť Svätého Ducha a mohli cítiť, že ich spája do jedného spoločenstva, spoločenstva cirkvi. Možno si vtedy ani neuvedomovali, že takto začalo intenzívne pôsobiť Božie kráľovstvo tu na zemi.

Letnice skutočne vnímame ako sviatky spájania, prekonávania bariér. Ale dnes som pre vás vybral biblický text, ktorý je presným opakom Letníc. Tiež išlo o Božie pôsobenie a Boží zásah, ale Pán Boh v ňom naopak rozdeľoval a nie spájal. Viete na akú udalosť myslím? Je zo Starej zmluvy a hovorí o rozdelení jazykov.

TEXT: 1M 11, 1 – 9

Možno vám to pripadá ako rozprávkový príbeh pre malé deti. Ľudia sa rozhodli, že vystavajú mesto a vežu, ktorá ich bude spájať a svojou schopnosťou a šikovnosťou urobia niečo, čo bude siahať až po nebesá. A do toho celého vstúpil Boh, ktorý sa zľakol, že sa človek dostane až do jeho kráľovstva a tak sa rozhodol, že ľudí zastaví.

Keď to takto poviem, tak budete mať pocit, že ten zlý v tom celom príbehu je vlastne Pán Boh, ktorý sa zľakol človeka, pretože ten mu chcel vysokou vežou vliezť až do obývačky. A že ľudia sa chceli zjednotiť, ale Pán Boh spôsobil ich rozbitie a rozptýlenie po celom svete. A k tomu všetkému im ešte poplietol jazyk, takže si prestali rozumieť úplne, čiže, keď sa stretli, kvôli jazyku už nemohlo dôjsť k vzájomnému pochopeniu.

Možno ten biblický príbeh poznáte od detstva a rozumeli ste mu práve takto, že Pán Boh musel zasiahnuť, lebo človek chcel postaviť vežu, ktorá dosiahne až k nemu. A keď vám to dnes už ako dospelým čítam, celkom vám to nedáva logiku.

Dnes predsa vieme, že Pána Boha nemohli ohroziť ľudia nejakou vysokou vežou, takže problém určite nebol v tom, že by sa ľudia svojou stavbou dostali až k Bohu. Veľmi podobne rozmýšľali niektorí aj v časoch socializmu, keď sa Jurij Gagarin, prvý muž vo vesmíre vrátil na zem, svetom preletel jeho výrok: Boha som tam nevidel. Kde je teda Boh? Kde sa dá nájsť? Jeden moskovský kňaz vtedy poznamenal: “Keď si ho nevidel na zemi, neuvidíš ho ani na nebi.“ Takže problém určite nebol vo veži, ktorá by siahala až po nebesá. Problém bol niekde inde. Boli to práve ľudské túžby, ľudské ambície, ktoré hnali ľudí k tomu, aby sa spojili a vytvárali mocenskú ríšu. Ten jednoduchý príbeh hovorí o tom, že sa človek chcel spájať preto, aby sa stal mocným. Aby tu svoju moc a slávu mohol predviesť, aby sa mal čím pýšiť. A to je dôvod, prečo do toho zasiahol Boh.

Myslím, že tomu budeme rozumieť lepšie, keď si predstavíme veľké svetové ríše. Všetky tie historické ríše boli obrazom práve tohto Bábela. Je to obraz ľudskej túžby po moci. Zoberte si veľkú babylonskú ríšu, ktorá predsa len neskôr v tom Babylone vznikla. Bola to ríša, ktorá viedla vojny, vraždila a podmaňovala si národ za národom. Jej panovníci sa nevedeli nabažiť moci a táto mašinéria priniesla mnoho nešťastia. Po nej prišli Peržania, potom Gréci a neskôr Rimania. A vždy sa to začínalo nejakým slávnym mestom, nejakou „vežou“, čo bol v podstate nejaký symbol, pod ktorým sa zjednotili, aby boli mocní a aby si mohli podmaňovať okolité národy. Myslím, že nemusím hovoriť o všetkých zverstvách a násilnostiach, ktorého bol človek schopný.

A dnes nie sme o nič ďalej. Už nehovoríme o ríšach, ale hovoríme o svetových veľmociach, ktoré majú takú istú túžbu, ako o nej píše 1. kniha Mojžišova. Spojíme sa, vybudujeme mesto opevníme ho, postavíme si nejaký pamätník, aby sa na nás nezabudlo, vybudujeme silnú armádu a budeme viesť vojny, budeme iných porážať a budeme bohatnúť a budeme šíriť strach a nenávisť a budeme si podmaňovať okolité národy, lebo máme moc.

Toto je obraz ľudskej túžby, ktorú vtedy na nejaký čas Pán Boh zastavil. Práve moc, ktorú odovzdáte do rúk človeka ukazuje, čo sa v tom človeku skrýva. Začína sa to túžbou po jednote a končí to túžbou ovládať a manipulovať iných.

Toto videl Pán Boh, keď sa pozeral na ľudí v krajine Šineár. Presne z takou istou túžbou raz prišli starší Izraela za prorokom Samuelom a žiadali, aby im ustanovil kráľa, ako majú okolité národy, ktorý by ich zjednotil a viedol ich do vojen, aby mohli vyhrávať a dobývať svet. Samuel bol vtedy sklamaný, keď toto predkladal pred Hospodina. Pán Boh vtedy povedal Samuelovi: Poslúchni hlas ľudu vo všetkom, čo ti hovoria, lebo nepohrdli tebou, ale pohrdli mnou... (1Sam 8,7) Aj keď to na začiatku vyzerá celkom dobre, pretože ľudia sa chcú spájať, chcú tvoriť jednotu, vždy sa to nakoniec zvrtne a je v tom mnoho pýchy, násilia a túžby po moci.

Nie je jednoduché mať moc a nemať sklony ju zneužívať. S mocou stúpa sláva a so slávou prichádza túžba po veľkých činoch, ktoré sú vo väčšine prípadov sebecké.

Boží zásah vtedy v krajine Šineár priniesol rozdelenie a na určitý čas zastavil človeka v jeho túžbe vládnuť. Ale ľudia sa nedali odradiť a tak postupne vznikali a zanikali ľudské ríše, ktoré so sebou prinášali vojny a nekonečné zabíjanie, ktoré je súčasťou našej histórie. Dokazuje to, že ľudská túžba po jednote nakoniec vždy vedie len k nenávisti a vraždeniu. To miesto dostalo meno Bábel, čo v preklade znamená zmätok, chaos.

Dnes je to presný obraz Ruska, ale konfliktná začína byť aj Čína, ktorá si robí nároky na Taiwan, niektorí by v tom zozname radi videli aj Ameriku. A takto to postupne vo svete ide. Jedna mocnosť upadá a rodí sa ďalšia a s ňou prichádza chaos a zmätok.

Ale to nie je všetko, čo sa dá k stavbe Babylonskej veže povedať. Pretože táto historická udalosť má svoje pokračovanie o niekoľko storočí neskôr práve na Letnice. Pán Boh raz úmyselne spôsobil zmätok a chaos, aby potom o niekoľko storočí vytvoril zjednotenie. Urobil niečo, čím spojil ľudí dohromady. Vytvoril spojenie, ktoré nenesie ľudské ambície po moci, bohatstve a sláve, a to nastalo práve na Letnice v Jeruzaleme. Vtedy vo všetkých tých jazykoch pútnikov, ktorí prišli do Jeruzalema, zrazu počuli o tom, že Pán Ježiš sa za nich obetoval a zomrel na kríži. Každý to počul vo svojej vlastnej reči, aby tomu do detailov rozumel. Pán Boh sám vytvoril jednotu a zrušil to rozdelenie, ktoré trvalo od Babylonskej veže.

Je jedno, kto som ja a kto si ty, je jedno z akého národa kto pochádza, všetkým ľuďom Pán Boh ponúka obeť svojho Syna Ježiša Krista a tým pádom aj vyslobodenie z otroctva hriechu a smrti. Letnice sú momentom, v ktorom končí vo svete chaos a nastupuje Boží poriadok. Pán Boh nám ponúka spásu a každý človek, ktorý toto pozvanie príjme, sa stáva človekom, ktorý netúži vládnuť, ani manipulovať, ani ovládať iných, pretože sa stáva služobníkom tak ako náš Spasiteľ a Pán.

Všímajte si toto na ľuďoch okolo vás. Sú ľudia, ktorí vytvárajú chaos a zmätok, a sú ľudia, ktorí vytvárajú pokoj a jednotu a snažia sa, aby to dobro bolo vo svete viditeľné.

Letnice boli opakom Babylonskej veže. Tam Pán Boh na chvíľu zmätkom zastavil človeka a nespôsobil zlo, aj keď tie ľudské túžby nakoniec vyšli najavo. Ale potom prišiel moment, keď ten chaos jazykov Pán Boh zjednotil, aby vytvoril Božie kráľovstvo medzi nami. My budujeme ríšu pokoja a lásky, snažíme sa budovať Božie kráľovstvo v tak konfliktom svete, kde je toľko zla a vzájomnej nevraživosti.

AMEN

Piesne: Najsvätejší...; 165; sl. sláva; 167; A 41; 173; 169; 175; A 42; 656/16

Texty: Sk 2, 1 – 21; R 8, 14 – 17; Ž 104, 24 – 34. 35; J 14, 8 – 17