19. po Svätej Trojici 2015

Kázňový text: 1M 3,17b-19a

Máme dnes sviatok poďakovania za úrody zeme. Stále vnímam tento deň ako deň vďačnosti voči Bohu.

Napriek tomu, že aj tento rok by sme mohli hovoriť o nie celkom ideálnom počasí. Nebolo to podľa našich predstáv. Bolo príliš sucho, chýbala vlaha, aj keď dovolenkári niekde pri vode si užili dosť. Na druhej strane, tí ktorí pracovali vonku, mali toto leto poriadny „zaberák“.
Napriek tomu to bol rok na niečo celkom požehnaný a úrodný a zasa na niečo nie veľmi úspešný. No globalizácia nám pomohla v tom, že čo sa neurodilo, to si dovezieme odniekiaľ z cudziny a kúpime si to v obchode. Nestalo sa zatiaľ, aby sa nám nejaké potraviny úplne vytratili s jedálnička len preto, že bol na ne neúrodný rok.
Takže v globále môžeme aj tento rok povedať: Vďaka Bože za všetko, čo si nám požehnal. My sme zasadili či zasiali a ty Bože si sa postaral, aby sme niečo na tých našich poliach a v záhradách našli.
Je to prirodzené, že keď pripravíme zem a niečo do nej zasejeme, či posadíme, že čakáme z toho aj nejaký zisk. Zdá sa nám to tak férové. Hneváme sa, keď nám náhodou nevzíde nejaká zelenina, keď na jabloni nenájdeme ani jedno jablko, alebo pri zbere zemiakov zistíme, že sme posadili viac, ako sme nakoniec nazbierali. Veď sme sa namáhali, veď sme orezali stromy a pripravili ich. Sme naštvaní, keď nám našu prácu v záhrade znehodnotí nejaký krtko, či zničí pleseň. Máme pocit, že je to nespravodlivé, že sme ukrivdení, že by to predsa nemalo byť tak, keď sme do toho investovali svoj čas a svoje sily. Keď nám toho roku zase všetko na záhradke ožierali slimáky, každý bol nahnevaný, že nám ničia našu prácu a námahu.
Zdá sa nám, že ten hnev je v takých prípadoch skutočne namieste. A práve o tomto hneve či zlosti sa s vami chcem dnes rozprávať. Máme na ňu nárok? Je oprávnená? Môžeme byť nespokojní?
Keď sa na to celé pozerám, tak je to ako firma s dvoma majiteľmi. Väčšinou to pri takýchto vzťahoch končí zle. Stále ma jeden z nich pocit, že pracuje viac ako ten druhý, investuje do ich spoločného diela viac času a viac peňazí, a keď čaká, aby sa zapojil aj ten spolumajiteľ, on niečo zanedbá.
Je to celé o človeku a Bohu. Aspoň sa to tak môže zdať. Každý máme svoj podiel na práci, do ktorej sa každú jar spolu púšťame. My upravíme zem, pohnojíme, posadíme, okopávame, to je ten náš podiel práce. A potom je tu Pán Boh, ktorý dodáva slnko, teplo, vlahu, ochranu pred ničivými živlami. Spolu sa tak podieľame na tvorbe niečoho nového, čo nám prináša úžitok.
My investujeme čas, peniaze, svoju námahu, pot svojej tváre, a potom si predstavte, že príde taký rok, ako bol tento s ohromným suchom . Niekto môže mať pocit, že Pán Boh nedal do našej práce to, čo je jeho príspevkom.Ako si to môže dovoliť? Prečo? Nie je to voči nám fér! Veď sme ako dvaja vlastníci jednej firmy, spoločného diela, kde niektorá strana zlyháva.
Môže to tak byť? Môžeme takto uvažovať? Ak by som mal pokračovať týmto smerom, musel by som povedať, že tu nejdeme pol na pol. Nie sme s Bohom rovnocenní partneri. Aj keď nás Pán Boh stvoril ako tých, ktorý sa majú starať o zem na ktorej žijú. Musíme si uvedomiť, že aj my sme jeho dielo, sme jeho výtvorom, sme odkázaní na jeho starostlivosť a lásku.
To, že nám dal kúsok svojho stvoriteľského diela do našich génov, ešte neznamená, že sme mu rovní. Takže nie je celkom na mieste výčitka: Bože pracovali sme, namáhali sme sa, v pote tváre sme robili a ty si nám našu prácu nepožehnal, nevyšlo to tak, ako sme si priali a ako sme očakávali.
Spomeňte si na trest, ktorý Boh po hriechu ľudí vyslovil ešte v záhrade Éden.***…pre teba bude pôda prekliata, s námahou sa z nej budeš živiť. Ba trnie a hložie bude ti rodiť…*** A potom ďalej: V pote tváre budeš jesť chlieb…
No pravdu povediac, nie je to nič príjemné počuť takéto slová. Už sme myslím na ne aj zabudli. Ale oni stále platia, sú stále následkom našich hriechov.
Keď som sa obzeral aj tohto roku na polia s pšenicou, aké boli krásne aj napriek suchu, ktoré bolo, aj som si pomyslel, že sme nad tým Božím trestom trochu zvíťazili. To trnie a hložie tam nebolo. Akoby človek vyhral nad Pánom Bohom. No nemáme síce trnie a hložie a porazili sme burinu, ale náš život ničia chemikálie, ktoré jeme dnes už skoro vo všetkom. Takže to nie je žiadne veľké víťazstvo.
No ešte niečo iné je tu dôležité. Máme smerom k Bohu určité očakávania, čo sa týka pestovania, ale aj v iných oblastiach, ako je zdravie, požehnanie, ochrana. V týchto veciach sa my ľudia správame ako naši Rómovia. Oni vždy dobre vedia, aké majú práva a čo im kto je povinný dať a na čo majú nárok. Presne tak sa my správame k Bohu. Bože, chceme vlahu a dážď, aby nám to v našich záhradách rástlo, chcem teraz slnko a teplo, lebo ideme na dovolenku a chceme sa kúpať, a teraz zase potrebujeme teplo, aby sme stihli pozbierať úrodu. A teraz by bolo dobré, aby sme boli zdraví, aby sa nám darilo v škole či v práci, atď, atď…
Ale zabúdame na to, že aj Boh má na nás nejaké požiadavky.
Na jednej strane chceme, aby Boh vypĺňal naše túžby a aby sa podieľal na našich plánoch a projektoch, aby participoval na tom, po čom túžime a pomáhal nám tie naše ciele napĺňať. Lenže svoje plány na tejto zemi má aj Boh. Aj on očakáva, že ja sa zapojím do jeho prianí a jeho túžob a jeho diela tu v tomto svete. Je to vzájomné. On tiež očakáva, že časť svojej roboty urobím ja aj vy. Je to poriadne rozsiahly projekt, pretože budujeme tu na tejto zemi Božie kráľovstvo. A pri tejto práci On svoju časť urobil, čaká len, kedy sa zapojíme my a urobíme ten svoj podiel.
Myslíte, že má na to nárok? Že sa Boh môže hnevať za to, že sme sa do jeho diela nevložili? Že on niečo rozbehol, pooral, pripravil ľudské srdcia a čaká, kedy prídeme a povieme svoje svedectvo, pozveme tých ľudí okolo nás do spoločenstva, keď im ukážeme, aký je pre nás Boh dôležitý?
Myslím, že aj Pán Boh občas hovorí: Človeče, nie je to fér. Ja som do tvojich osobných projektov vstúpil a požehnal som ich.Kedy budeš ty iniciatívny v tých mojich?
Je zaujímavé, že napriek suchému a biednemu roku, čo sa týka vlahy, máme dosť zemiakov, máme trocha jabĺk, máme možnosť si kúpiť chlieb.
Pán Boh svoje slovo dodržal. On sa do našich projektov zapojil. Sľúbil, že …dokiaľ zem trvať bude, sejba ani žatva, chlad ani horúčosť, leto ani zima, deň ani noc nikdy neprestanú. 1M 8,22
Kedy uvidí aj tu našu iniciatívu v tom jeho projekte kráľovstva Božieho? Nemôže to vzájomne fungovať, keď tie naše projekty sú najdôležitejšie, tie jeho stále stoja a odkladajú sa do budúcna.
Všimnite si bratia a sestry, ako aj my veriaci ľudia odkladáme na bok tie Božie veci, lebo stále je v našom živote niečo, čo je podstatnejšie a dôležitejšie.
Kedy si už konečne budem stáť za slovom, tak ako si Boh stojí za tým svojim?

AMEN

Piesne: 607; 456; 365; 363; A 77; 654
Texty: