Nedeľa po Deviatniku 2024

Kázňový text: L 6,39

Musel som sa dnes, bratia a sestry, zastaviť pri podobenstve z dnešného evanjelia. Nikdy som ho nevnímal ako podobenstvo. Je veľmi krátke a chýba tomu celkovo nejaké dlhšie vysvetlenie. Ale Pán Ježiš to skutočne nazval podobenstvom.

Opýtal sa len, či môže slepý človek viesť iného slepého človeka? A či pri takomto postupe nepadnú obaja do jamy? Musíte uznať, že na podobenstvo je to veľmi krátke a aj trochu surové hovoriť takto o dvoch slepých ľuďoch. Ale Pán Ježiš by sa predsa nesmial a neurážal ľudí, ktorí trpia takýmto hendikepom. To určite nie. Veď veľakrát evanjeliá spomínajú, že navrátil zrak slepým ľuďom. Vedel, že to majú v živote veľmi ťažké a že potrebujú pomoc iných.

Takže toto podobenstvo nie je o výsmechu z ľudí, ktorí majú postihnutý zrak. Je to o ľuďoch, ktorí sa nezorientovali v tomto svete, ktorí sa nezorientovali vo vlastnom živote. Je to o ľuďoch, ktorým sa poplietli pravé hodnoty, pravé poklady, ktorí idú za niečím nestálym, neistým a falošným. A väčšinou, keď na to prídu, je už neskoro.

V tom podobenstve hovorí Ježiš o slepom, ktorý potrebuje viesť, potrebuje pomoc, ktorý si uvedomuje, že nevidí a tak sa obráti na iného človeka. On si uvedomuje svoj problém a vie, že si sám neporadí, lebo vníma, že je slepý.

Problémom je však ten druhý človek. V tomto svete sú aj ľudia, ktorí svoju slepotu nevnímajú. Žijú pre niečo, či pre niekoho, majú určité životné hodnoty, nasmerovali si život na niečo, čo je nestále a neisté, čo jednoducho nevydrží a neuvedomujú si svoju vlastnú slepotu. Práve naopak, majú pocit, že vidia, že sa zorientovali v tomto svete a sú ochotní radiť iným a viesť iných. Stali sa z nich lídri, vodcovia, idoly. Ich názory sa podávajú ako smerodajné, ich hodnoty ako nasledovania hodné. A práve o takýchto ľuďoch hovoril Ježiš toto podobenstvo. Slepý zrazu vedie slepého. Jeden nevidiaci, ktorý je príliš sebaistý a sebavedomý, a druhý nevidiaci, ktorý je prílišdôverčivý a spoliehajúci sa. Najhoršie na tom je, že obaja títo ľudia musia raz padnúť. Je to ako nevyhnutná vec, pretože nevidia hrozby, ktoré majú pred sebou.

Keď hovoril Pán Ježiš tieto slová, mal pred sebou obraz farizejov a zákonníkov. Samozrejme, že ani on ich nehádzal všetkých do jedného vreca. Boli to ľudia, ktorí mali iných viesť. Mali ukazovať na skutočné hodnoty a poklady života. Mali byť príkladom v správaní a jednaní a Ježiš videl, že veľakrát to tak nie je. Videl tu ich slepotu, ale aj ich zodpovednosť, pretože oni boli tými, ktorí mali viesť ostatných. Bol to veľký problém, pretože ľudia, ktorí potrebovali viesť, sa v dôvere obracali na tých, ktorí nevedeli kam ísť.

Raz po uzdravení slepého, keď o nich Ježiš rozprával, sa ho opýtali: Či sme aj my slepí? Cítili v Ježišových slovách narážku. Riekol im Ježiš: Keby ste boli slepí, nemali by ste hriech; vy však hovoríte: Vidíme. A tak váš hriech zostáva. (J 9,40-41) Toto je ten najväčší problém, slepý človek, ktorý má pocit, že vidí a tak chce viesť ostatných.

S radami do života a s rôznymi návodmi na život sa v tomto svete akoby roztrhlo vrece. Zdravá výživa, športovanie, relax, oddych, zábava, zmysluplná práca... Dnes to vyzerá tak, že každý podnikateľ, ktorý rozbehne nejakú firmu a zbohatne, by mal napísať knihu o svojom úspechu, lebo môže radiť ostatným. Môže viesť, môže byť lídrom. Každý, kto postúpi a dostane sa niekde vyššie v šoubiznise, má pocit, že má nasledovateľov a svoje schopnosti si nemôže nechať pre seba, musí ich posúvať ostatným. A rôzne novodobé hviezdy internetu, ktorí majú tisícky svojich sledovateľov, sú veľmi podobnou skupinou. Rozdávajú rady ako žiť, ako zarábať, ako riešiť problémy, ako sa zabávať, na čo sa vykašľať a čomu sa venovať.

Nemôžme všetky tieto rady a múdrosti hodiť do jedného vreca a povedať, že sú zlé, to by nebola pravda. Ale, keď sa na to pozriete z hľadiska dlhodobých hodnôt, niečoho, čo má vydržať a čo má mať večnú hodnotu, tak skončíme práve pri tom Ježišovom konštatovaní: Slepý vedie slepého!

Mám pocit, že toto sa v realite života deje skôr mladým ľuďom. Oveľa skôr sa dajú strhnúť módnymi trendami. Majú veľkú túžbu zaujať, uspieť vo svete, upozorniť na seba. Sú náchylnejší nechať sa viesť, namotivovať sa aj neznámymi ľuďmi.

V poslednom čase je veľkým hitom mať vypracované telo a svaly, je to niečo, čím sa môžu predviesť, ukázať. To chytilo aj niektorých našich mládežníkov. Je to pre nich veľmi lákavé. Športujú, pritom pracujú na svojom výzore. Ale pozor, toto nie je zmysel a podstata života. Nežijeme na tejto zemi preto, aby sme sa mohli predvádzať a ukazovať pred ostatnými. A veľká sila je náchylná k agresivite. Veľa mladým ľuďom sa tieto veci stanú chvíľkovými omylmi. Po nejakom čase pochopia, že toto predsa nie je všetko, ale väčšinou je to pre človeka bolestivé poznanie. Pretože prichádza ten pád do jamy. To je ten moment uvedomeniia si, že toto ako cieľ života a naplnenie života nie je to správne.

Ale dnes túto tému rozoberám hlavne kvôli sebe. Aj ja ako farár som v pozícii, že vediem iných, poučujem, usmerňujem, hovorím o skutočných hodnotách pre život. Vediem vás ako ten, čo vidí, alebo aj pri mne platí, že slepý vedie slepého?

To, že sme v cirkvi a že sa opierame o Božie slovo a hovoríme často o Ježišovi Kristovi, to ešte neznamená, že vidíme. Slepotu videl Pán Ježiš u farizejov a zákonníkov. Práve o nich bol tento text. To, že mali v rukách Boží zákon, to ešte nezaručovalo, že vidia a že vedú ľudí, ktorí sú im zverení, dobre.

Musím priznať, že nemám v tom príliš veľké sebavedomie. A keď vidím, akým smerom sa uberá moderná teológia, tak o to viac sa pýtam, či dnes slepý nevedie slepého? Vadia mi veci, ktoré z úst niektorých teologicky vzdelaných ľudí počúvam. Mám pocit, že to nie je v súlade s tým, čo hovorí Božie slovo, čo nás učí Pán Ježiš. Pán Boh miluje všetkých a všetko, na nič sa nehnevá, všetko odpustí, nad všetkým prižmúri oko, lebo je Bohom lásky. Toto predsa podľa Biblie, či už Starej alebo Novej zmluvy, nie je pravda.

A je to ohromná slepota, keď v Kristovej cirkvi niekto vyučuje toto, lebo toto nie je pravda o Bohu, v ktorého veríme. V rímsko-katolíckej cirkvi sa to teraz v učení trochu melie a jeden kardinál nedávno vo svojej kázni povedal zaujímavú myšlienku: Pán Boh miluje všetkých, ale nie všetko. Došli sme v kresťanstve dosť ďaleko, že si musíme pripomínať práve toto. Pánu Bohu skutočne záleží na každom jednom človeku, ale hriech ostane hriechom, pretože Pán Boh je nemenný.

Ale ak hovoríme o tom, že slepý vedie slepého, tak toto slovo opisuje aj vzťah rodičov a detí. Uvedomujete si, že ako otec a matka ste vychovávateľmi vo svojej rodine? Ste vodcami alebo boli ste vodcami svojich detí. Ja uvažujem nad tým, v koľkých rodinách by tento text úplne presne vystihoval výchovu: Slepý vedie slepého.

Porozmýšľajte, aké rady ste dávali svoji deťom do života, k čomu ste ich viedli? Aké hodnoty ste im počas výchovy podávali? Tu sa nejedná iba o slová, ale aj o praktickú výchovu životom. V koľkých rodinách hovoria deťom o tom, že dobrá práca a peniaze sú najdôležitejšie? V koľkých rodinách sa hovorí o tom, že sa nestaraj o druhých a pozeraj sa na seba? V koľkých rodinách povedia rodičia svojim deťom, že Boh a náboženstvo je totálna blbosť, na to sa vykašli, to ti v živote nebude treba? Len ty sa venuj tanečnej a futbalu, to sú dôležité veci.

Povedzte mi, nie je toto o slepých, ktorí vedú slepého? A povedzte mi, ako to celé môže skončiť? Nepadnú obaja do jamy? Bez Boha a bez viery raz každý človek zažije ohromné sklamanie a s tým príde aj veľký strach z toho, čo bude ďalej.

Máme ohromnú zodpovednosť aj pri každom jednom človeku, ktorý sa s nami pustí do debaty o hodnotách a zmysle života. Koľkokrát ste, bratia a sestry, už viedli s niekým tak vážny rozhovor o tom, prečo som na tejto zemi, čo sa odo mňa očakáva? To sú príležitosti, keď máme hovoriť o Bohu a o svojej viere. To sú momenty, keď môžete viesť toho slepého a hľadajúceho človeka. Len otázkou je ako? Budete ho viesť ako slepý človek, alebo ako niekto, komu už Boh otvoril oči a vie, čo má v takej chvíli povedať a na koho ukázať?

Také krátke podobenstvo a toľko otázok, toľko výčitiek a ak sa pozerám na svoj život, aj toľko chýb a omylov. Slepý vedie slepého. Bratia a sestry, máte pocit, že vidíte, že už nie ste slepým človekom? Ste zorientovaní v skutočných hodnotách tohto sveta? Cítite, že by ste sa už zodpovedne mohli postaviť vedľa hocijakého človeka a mohli by ste ho viesť ako človek, ktorý vidí a vie, o čo v tomto živote ide?

AMEN

Piesne: Najsvätejší...; 260; 386; 459; 641; A 86; 656/4

Texty: Iz 55, 10 – 13; 1Kor 15, 51 – 58; Ž 92, 2 – 5. 13 – 16; L 6, 39 - 49