1. po Zjavení 2024
Kázňový text: Iz 42,1-4
Keď si dnes prečítame slová proroka Izaiáša, máme pred svojím zrakom hneď Pána Ježiša Krista. Je to úžasne presné proroctvo, ktoré bolo napísané 700 rokov pred narodením Ježiša Krista. Prorok písal o Božom trpiacom služobníkovi na viacerých miestach a skutočne tie slová sú veľmi trefné. Na živote Pána Ježiša Krista môžeme vidieť, ako sa napĺňali. Neviem, či by som to mohol nazvať čistou náhodou, pretože takto presne opísať niekoho, kto sa narodí o 700 rokov neskôr je podľa mňa nemožné. Iba ak zoberiete do úvahy, že je za tým Božia moc.
Boží služobník je človek, ktorý sa rozhodne slúžiť Bohu. Má na výber, môže si vybrať mnoho životných ciest, ale on si vyberie cestu, v ktorej sa úplne podriadi Bohu a bude plniť Jeho vôľu. Kvôli tomuto rozhodnutiu mu Pán Boh sľubuje, že ho bude podopierať a podporovať a že mu bude pomáhať, lebo si vybral takúto cestu životom. Bude Bohom vyvolený a bude u Boha obľúbený. A Pán Boh mu sľubuje, že na neho položí svojho Ducha.
Tu už sme pri detailoch, ktoré nie sú všeobecné a pri ktorých musíte uznať, že je za tým niečo viac ako len náhoda. Pán Ježiš sa rozhodol splniť vôľu svojho Otca, stal sa služobníkom a tejto Božej vôli sa absolútne podriadil. Keď sa pozriete na Ježišov život, zbadáte tam aj Božiu podporu a vedenie. Keď prišiel Ježišov krst pri rieke Jordán, odohrala sa tam veľmi zvláštna vec. Duch Svätý zostúpil na Ježiša v podobe holubice. Bol to zvláštny moment, ale naplnilo sa Izaiášovské proroctvo: Svojho Ducha som položil naňho...
Ale poďme ďalej. ...opravdivé právo prinesie národom. Veľmi zvláštny výrok. Kedy jeden človek dokázal zasiahnuť svojím konaním celé národy zeme? Ktorý politik, hoci aj dnešnej doby, má také ďalekosiahle pôsobenie? Samozrejme v niečom pozitívnom a dobrom. Máme v histórii a v súčasnosti ľudí, ktorí zasiahli do života mnohých národov. Zoberte si Adolfa Hitlera, alebo dnes ruského prezidenta Vladimíra Putina. Ľudia dokážu ovplyvniť národy, ale v tom zlom je to podstatne jednoduchšie.
Izaiáš prorokoval o mužovi, ktorý prinesie opravdivé právo národom. Nie je jednoduché nájsť niekoho, kto mal takýto vplyv. Ale pri Ježišovi môžeme hovoriť o tom, že nám svojou smrťou priniesol právo na Božiu milosť a odpustenie a ten dosah je skutočne ďalekosiahly.
A potom znova Izaiáš píše ďalší detail. Nebude kričať, nezvýši hlas... Je to zvláštne, ale nevieme o žiadnej udalosti, pri ktorej by Pán Ježiš kričal. Je to skutočne detail, ale veľmi presný a výstižný. Nech ste akýkoľvek tichý a skromný človek, nikdy ste nestratili nervy, nikdy sa vám situácia neskomplikovala natoľko, že vám jednoducho ušli nervy a začali ste kričať a zvyšovať hlas? My z podaní evanjelií nevieme, že by Pán Ježiš niekedy kričal po ľuďoch. Tak presne vystihnúť detail života 700 rokov dopredu je obdivuhodné.
Potom je tam zmienka o tom, že svoj hlas nedá znieť na ulici... No tu sa akoby Izaiáš netrafil, pretože Pán Ježiš predsa na uliciach Izraelských miest kázal a vyučoval. Lenže ten význam tu môže byť iný. To nedá mu znieť na ulici môže znamenať, že nebude hovoriť naprázdno, že bude mať vždy svojich poslucháčov, že to slovo nebude hovorené do vzduchu, teda zbytočne a márne.
Pomôžem si tu znova prorokom Izaiášom: ...tak bude moje slovo, ktoré vychádza z mojich úst: nenavráti sa ku mne prázdne, ale vykoná, čo sa mne páči, úspešne spraví, na čo ho posielam. (Iz 55,11) A to už je iná vec, pretože Pán Ježiš mal skutočne dobrých poslucháčov. Zoberte si len podanie štyroch evanjelistov, ktorí si dokázali zapamätať veľké množstvo Ježišových slov, výrokov, podobenstiev. A to nehovoríme o tom, že v jeho slovách bola ohromná moc, ktorá dokázala meniť ľudí. Takže aj táto časť proroctva sa naplnila. To slovo neznelo zbytočne na uliciach niekde múrom a kameňom, ale našlo si vždy svojich poslucháčov, ktorých ovplyvnilo a zmenilo na celý život.
A nasleduje krásne zasľúbenie: trstinu nalomenú nedolomí a tlejúci knôt neuhasí... Pán Ježiš nás nevidí a nevníma ako svojich nepriateľov. Ak nás vidí nalomených hriechom, neprichádza, aby nás dorazil. Nejde mu o to, aby na nás ukázal svoju moc. Je tu, aby nám pomáhal, je tu, aby sa nás zastal. Pán Ježiš sa skláňal k ľuďom, ktorí boli nalomení, ktorí boli ostatnými odpísaní, o ktorých sa nikto nezaujímal. ...trstinu nalomenú nedolomí a tlejúci knôt neuhasí... Myslím, že to úplne presne vystihuje Pána Ježiša, jeho život, ale nakoniec aj jeho zástupnú smrť za nás.
...opravdivé právo verne prinášať bude. Tu vidím Pána Ježiša, ako ostro sa vedel postaviť proti hriechu, pýche a ľudskej pretvárke. A bolo jedno, či je to vysoko postavený veľkňaz, či kráľ Herodes, alebo Pontský Pilát. Žiadne zohľadňovanie toho, kto som a ako vysoko som sa dostal v spoločenskom rebríčku. Vždy pravdivo a verne.
A keď si prečítate ďalšie Izaiášovo proroctvo, tak si viete tak isto predstaviť Ježišov život a v ňom konkrétne udalosti. Nezlyhá a nestratí odvahu... Čo vám napadne ako prvé z Ježišovho života? Ja vidím, ako stojí pred Annášom a hovorí: Ak som zle hovoril, vydaj svedectvo o zlom, ale ak dobre, prečo ma biješ? (J 18,23) Alebo v Getsemanskej záhrade. Povedal som vám, že ja som. Keď teda mňa hľadáte, nechajte týchto, nech odídu. (J 18,8) Nezlyhal, nestratil odvahu, aj keď vedel, čo ho čaká a čo bude nasledovať, a vedel si aj dobre predstaviť bolesť, ktorá bola súčasťou ukrižovania.
A potom záver: ...kým neupevní opravdivé právo na zemi... To, čo nám Pán Ježiš priniesol svojou smrťou, to je právo na večný život. O niečom takom by sme ani nemohli snívať, nemáme na to žiadny nárok a predsa jeho smrťou sa nám dostalo nesmiernej milosti. To všetko prišlo na zem vďaka nemu.
...pretože na jeho učenie ostrovy čakajú. Myslím, že sa Izaiáš trafil úplne presne. Skutočne celá naša zem čaká na to, aby sme počuli to, čo Ježiš učil. Aby sme rozmýšľali nad všetkým tým, čo povedal. Aby nám ukázal úplne iný pohľad na zákon, keď mu dal ešte oveľa hlbší zmysel. Vraždu posunul už do ľudských myšlienok, tak isto ako smilstvo. Povedal, že láska k Bohu je najväčším prikázaním, podľa ktorého máme žiť a milovať druhých máme tak, ako samých seba. A mohli by sme hodiny a hodiny pokračovať vo vysvetľovaní toho, čo Pán Ježiš učil. Skutočne ľudia potrebujú počuť a učiť sa z toho, čo nám Ježiš prišiel povedať.
Tak presne vystihnúť život jedného konkrétneho človeka, ktorého ste nikdy nevideli, ani nikdy nezažili je ohromujúce. A toto sa Izaiášovi podarilo. Napísal tento text 700 rokov pred narodením Ježiša Krista a opísal presne to, čo Pán Ježiš potom urobil. Preto tomu hovoríme proroctvo.
Ale ja mám na vás dnes, bratia a sestry, ešte jednu vec v súvise s týmto textom. Jedna vec je, že je to predpoveď Ježišovho života, no druhá vec je to, že je tento text by mal vystihovať všeobecne každého Božieho služobníka.
Takže si skúsme prejsť tie slová proroka Izaiáša ako slová, ktoré majú vystihovať môj aj tvoj život, milý brat a milá sestra. Dnes sme tu preto, lebo sa tiež považujeme za Božích služobníkov. Aj my sme sa slobodne a dobrovoľne rozhodli, že budeme stáť v službe Pána Boha a že sa mu podriadime. Že budeme počúvať a plniť to, čo nám hovorí. Aj pri nás platí, že nás Pán Boh bude podopierať, aj my patríme k jeho vyvoleným, sme v jeho očiach vzácni, veď nám sľúbil, že kto sa nás dotýka, dotýka sa zrenice Božieho oka. A platí o nás, Božích služobníkoch, aj to, že si nás Pán Boh obľúbil.
Tak ako pri Pánovi Ježišovi môžeme hovoriť o tom, že sme dostali Ducha Svätého, ktorý pôsobí v cirkvi a bol nám daný pri našom krste.
A teraz môžeme ísť na veci, ktoré sa od nás čakajú. ...opravdivé právo prinesie národom... nemusíme ísť až tak ďalekosiahlo, stačí ak budeme prinášať právo ľuďom okolo seba. Ak budeme skutočne féroví a spravodliví vo svojich rozhodnutiach a vo svojich súdoch. Povedali by ste o sebe, že prinášate právo? Že ste féroví a čestní vo svojom konaní, aj vo vzťahu k iným ľuďom?
Od Božieho služobníka sa očakáva, že nebude kričať a nezvýši hlas. A tu sme už pri ťažkých veciach. Myslíme si, že musíme kričať, musíme na seba upozorniť, musíme si vedieť urobiť poriadok. Najviac hriechov človek koná vtedy, keď sa prestane kontrolovať, keď sa prestane ovládať. V kriku a v hneve často narozprávame veci, ktoré by sme inokedy nepovedali. My máme pocit, že musíme občas kričať a musíme zvyšovať hlas.
A ako je to s tou nalomenou trstinou, ktorú nedolomí a tlejúci knôt neuhasí? Sme takýto Boží služobníci, ktorí pomáhajú slabým a utláčaným a ukrivdeným? Alebo bez problémov zlomíme toho nadlomeného a toho zhasínajúceho, zahasíme úplne? Niekedy len preto, že chceme vyniknúť, že chceme na seba ukázať.
Boží služobník nezlyhá, nestratí odvahu. Stojí vždy za právom a spravodlivosťou, aj keď by mu to mohlo uškodiť. A nakoniec prinášame tomuto svetu niečo cenné, hodnotné, opravdivé?
Ten text proroka Izaiáša sa dá veľmi jednoducho vyložiť ako proroctvo o Pánovi Ježišovi. Ale to slovo by malo byť aj o nás o Božích služobníkov v dnešnej dobe. Sme takýto Boží služobníci, ako ich opisuje prorok? Aspoň trochu sa približujeme k tomuto obrazu?
Nezjednodušme si to tým, že povieme, že toto sa nás netýka. Je to predsa o Božích služobníkoch, ktorí by mali mať konkrétne prejavy v dnešnom svete.
AMEN
Piesne: Slovo stalo sa...; 57; 42; 40; 37; A 18; 656/4
Texty: Iz 43, 1 – 7; Sk 8, 14 – 17; Ž 29, 1 – 11; L 3, 15 – 17. 21 – 22
