Zjavenie Krista Pána 2024

Kázňový text: Ef 3,1-7

Dnešný deň sa v kresťanstve spája s pohanským svetom, ktorý sa dostal k správe o narodení Spasiteľa sveta. Aj keď mal prísť Spasiteľ do vyvoleného Božieho ľudu, jeho dosah bol podstatne širší. Boží plán bol, aby sa milosť skrze Neho rozšírila na všetky národy zeme. Mudrci od východu, keďže neboli Židia, reprezentujú celý pohanský svet, ktorý nemal toľko informácií ako židovstvo. A predsa aj na základe pohybu nebeských telies títo ľudia pochopili, že sa v Izraeli odohrala dôležitá udalosť, ktorá bude mať vplyv aj na ich životy.

Možno si poviete, že počas Ježišovho života to tak vôbec nevyzeralo. Sám Pán Ježiš povedal, že bol poslaný len k strateným ovciam domu izraelského. Počas života, až na pár okamihov, sa nežidom venoval veľmi málo. Akoby to ani nebolo dôležité. Ale potom prišiel okamih vstúpenia na nebesá a tu Pán Ježiš povedal svojim učeníkom, že mu je daná všetka moc na nebi i na zemi a že oni majú ísť robiť učeníkov zo všetkých národov sveta.

Samozrejme, že jedna vec bolo to, čo Pán Ježiš povedal, ale druhá zase to, na čo učeníci mali, alebo skôr nemali odvahu. Ubehlo pár mesiacov, keď musel Peter zažiť videnie o obruse s čistými a nečistými zvieratami, ktoré mal zabiť a jesť, aby mal odvahu vstúpiť do pohanského domu muža menom Kornelius. A musíme priznať, že to bolo zo začiatku veľmi rozpačité.

Ale Pán Ježiš potom urobil veľmi rozhodný krok, aby sa evanjelium rozšírilo do celého sveta. Povolal si na to konkrétneho človeka. Bol veľmi múdry, bol vzdelaný židovský rabín a prijal vyslanie priamo od Pána Ježiša Krista. On nemal problém vojsť do pohanského domu, hoci to bolo kdekoľvek na svete. Nemal problém stolovať s pohanmi, nemal problém sa s nimi priateliť, alebo ich nazvať bratmi. Nemal pred nimi odstup, bol priateľský, otvorený a priamy. Vnímal to ako svoje životné poslanie. Prijal poverenie zvestovať Ježiša Krista medzi pohanmi. Asi už viete, o kom je reč. Saul, neskôr apoštol Pavol, bol ideálny človek na túto prácu.

Bol veľmi tolerantný a mal pochopenie pre pohanov, ktorí sa stali kresťanmi. Vedel, že ich nemôže zaťažovať židovskými predpismi a zákonmi. Vedel, že by nezvládli naplniť do bodky židovský zákon a dodržiavať všetky židovské predpisy. Vnímal to ako veľké bremeno, ktoré by tých ľudí zotročilo a tak všetky tie veci nechal bokom a učil a kázal o Kristovi. Už žiadne počítanie krokov v sobotný deň, čisté a nečisté mäso, kultické očisťovanie, zachovávanie židovských sviatkov a tradícii.

Apoštol Pavol veľakrát opakoval, že nechce, nič iné medzi nimi vidieť, len Ježiša Krista, toho ukrižovaného. Tým vlastne ľuďom z pohanstva uľahčil cestu ku Kristovi. Ale faktom ostáva, že sa to celé začalo práve v deň, keď do Betlehema dorazili mudrci od východu a priniesli dary maličkému chlapcovi, lebo na základe sledovania nebeských telies pochopili, že toto dieťa ovplyvní celý svet.

My sme dnes dôkazom toho, že sa to všetko udialo. Nie sme Židia, nepatríme k starozmluvnému Božiemu ľudu, a predsa poznáme Krista a poznáme dielo Božej spásy. Stali sme sa kresťanmi, aj dedičmi veľkých zasľúbení, aj keď nie sme Židia.

Apoštol Pavol toto celé nazval zvláštnym slovom, pomenoval to tajomstvo. Aj keď dnes, keď si to v liste Efezským čítame, musíme sa opýtať, čo je na tom tak tajomné? To, čo Pán Boh ponúkol najprv iba vyvolenému Božiemu ľudu, malej skupine ľudí, túto ponuku potom postavil pred všetkých a dal každému jednému človeku možnosť dosiahnuť spásu. Aké je to tajomstvo? Pripadá mi to úplne logické.

Keď sa dnes v medicíne urobí nejaký objav a nájde sa liek na nejakú zákernú chorobu, musia prejsť roky testovania a klinických štúdií. Najprv sa to testuje na zvieratách, až potom prichádza prvá skupina ľudí, ktorí dobrovoľne podstúpia túto liečbu, potom sa to niekoľko rokov vyhodnocuje, skúmajú sa účinky, úspešnosť, sledujú sa vedľajšie účinky. Potom prichádzajú roky schvaľovania v rôznych krajinách, až niekedy po rokoch príde moment, keď vám nový liek predpíše lekár a vy si ho budete môcť vyzdvihnúť v lekárni.

Možno je to také divné prirovnanie, ale tak mi to pripadá. Pán Boh si vybral Abraháma, jedného muža, z ktorého sa na základe Božích zasľúbení vytvoril Boží vyvolený národ. Akási testovaná vzorka. A keď to fungovalo na nej, tento liek bol ponúknutý všetkým ostatným.

Toto apoštol Pavol nazval tajomstvom. Rozumiem tomu, že všetko má svoj čas. Nemôže to ísť všetko rýchlo, tak ako si to zmyslíme. Už som veľakrát čítal správu o tom, že vedcom sa podaril úžasný objav, pomôže to v liečbe rakoviny, alebo že objavili látku, ktorá dokáže zabíjať v tele nádorové bunky. A teraz čakáte, že o pol roka ten liek bude dostupný na Slovensku, ale nič sa nedeje a ľudia ďalej zomierajú na onkologické ochorenia.

Alebo už dávnejšie som čítal o tom, že vedci objavili spôsob ako zjednodušiť ľuďom, ktorí si musia denne pichať inzulín, život. Ale odvtedy sa nič prelomové v realite tých ľudí neudialo. Stále si musia sledovať hladinu cukru v krvi a stále je to pre nich každodenná nutnosť byť pozorný, chrániť sa a kontrolovať sa.

Takže už trochu chápem, že keď sa Evanjelium začalo šíriť medzi pohanov, tak to Pavol nazýval tajomstvom. Bolo to, ako keď prichádza nový liek na chorobu s názvom hriech, ktorý ľudí zabíjal, a teraz je tu niečo, čo môže každého človeka zachrániť. Niečo, čo funguje, čo skutočne pomáha pri každom jednom človeku.

Ale to tajomstvo je aj v niečom inom. Sú ľudia, ktorí, keď počuli o tejto možnosti záchrany, túto správu prijali s radosťou a dali sa zachrániť. K tým ľuďom patríme aj my. Tajomné na tom je, že túto istú správu prinesiete inému človeku, vypočuje si ju, ale zachrániť sa ňou nedá. Ako je toto možné, prečo to nefunguje pri každom človeku rovnako?

Ak ostanem v tom medicínskom obraze, tak máte liek na smrť, ale sú ľudia, ktorí radšej zomrú, ale ten liek nevyužijú. Ako je možné, že sa takéto veci stávajú? Ako je možné, že ponúknete človeku pomoc a on ju odmietne, pretože nemá o ňu záujem? A nie je to v tom, že si poradí sám. On si jednoducho neporadí. Neporadíte si s hriechom, nevyhráte nad smrťou, nezbavíte sa jej.

Môžete mu to 50 krát povedať, môžete mu to vysvetľovať, ale on to jednoducho neprijme. Akoby to pre neho ostalo stále tajomstvom. My sme to tajomstvo pochopili, prijali, akoby odkryli, ale pre niekoho to ostane neprijateľné, neakceptovateľné. Prečo? Aké sú dôvody? Je to pre nich príliš zložité? Sú malo inteligentní? Alebo sú príliš inteligentní? Inteligencia, alebo vzdelanie nemôžu byť problém. Pán Ježiš raz povedal: Chválim Ťa, Otče, Pane neba a zeme, že si toto skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil nemluvňatám; (Mt 11,25) Evanjelium teda nie je zložitá vec na pochopenie. Celé je to skôr o prijatí, o ochote uveriť tejto zvesti a dať sa tým zachrániť.

Dnes možno ľuďom prekážajú predsudky voči cirkvi, možno sú príliš racionálni a všetko duchovné je pre nich neprijateľné, alebo sú len leniví o týchto veciach života a smrti rozmýšľať. Jednoducho to dielo vykúpenia pre nich navždy ostane tajomstvom, lebo to nie sú ochotní akceptovať. A niekedy je im jednoduchšie veriť všetkému možnému, než aby prijali pravdu, ktorá sa im predkladá.

Nedávno som čítal článok o Titaniku, v ktorom písali, že sa vo vraku lode nenašli žiadne ľudské pozostatky. Samozrejme, že sa niektorí zachránili na člnoch, mnohí si obliekli vesty a ostali na hladine, alebo v studenej vode zamrzli a následná búrka mnohé ich telá odplavila. Niektoré telá sa našli a boli prevezené na pevninu, ale pri 1500 obetiach je logické, že niektorí z nich museli ostať aj vo vraku lode. Ale tu sa žiadne ľudské pozostatky nenašli. To je úžasný priestor na rôzne konšpiračné teórie. Zaujímavé je, že kosti sa našli aj v iných, oveľa starších vrakoch, tak prečo nie na Titaniku? Táto časť tajomstva, alebo záhady môže súvisieť s hĺbkou. Problémom, s ktorým sa musíte vysporiadať v hĺbke pod približne 914 metrov je, že prechádzate pod tzv. kompenzačnú hĺbku uhličitanu vápenatého. Ľudské telá uviaznuté v samotnom vraku sa rozložili a zmizli vďaka práci rýb a iných organizmov a obnažené kosti sa vďaka vode, ktorá je v takýchto hĺbkach nasýtená uhličitanom vápenatým, jednoducho rozpustia. Napríklad, Titanic a Bismarck, sú vraky, ktoré sa nachádzajú pod kompenzačnou hĺbkou uhličitanu vápenatého, takže ľudské pozostatky sa v týchto vrakoch už nenachádzajú.

Keď si niečo také prečítate, môžete tomu veriť, alebo nie. Je to na vás, je to váš postoj. Môžete si kľudne povedať, že za tým je niečo iné. Niekto s tým všetkým manipuloval, len nám nechcú povedať pravdu a toto sú len nejaké výmysly, ktorými nás kŕmia. Ako sa postavíte k nejakej správe, ktorú sa dozviete, je čisto vaša vec.

Tak isto je to aj pri evanjeliu. Záleží na tom, ako sa postavíme k správe o Kristovej zástupnej smrti za nás a k nášmu vykúpeniu. Môže to byť pre vás len nejaká konšpirácia cirkvi, alebo to bude pre vás tajomstvo, ktoré prijmete a zachráni vám život. Tak sa zo zvesti o záchrane človeka stalo pre niekoho tajomstvo, ktoré prijal a dal sa ním zachrániť a pre niekoho iba konšpiračná teória, ktorou ho niekto chcel oklamať. Ale on môže hrdinsky povedať, že sa nedal. Takže zomrie preto, že neuveril pravde.

AMEN

Piesne: Slovo stalo sa... 55; 77; 58; 63; A 15; 656/4

Texty: Iz 60, 1 – 6; Ef 3, 1 – 12; Ž 72, 1 – 7. 10 – 14; Mt 2, 1 – 12