Nový rok 2024

Kázňový text: R 10,9-10

Prečítal som vám biblický verš, ktorý je zrozumiteľný, úplne jasný, plný optimizmu a nádeje. Je ich viac a sú také rozhodné a doslova sa ich dá jednoducho chytiť a podľa nich posúdiť svoj život a vedieť hneď jasnú odpoveď na to, či budem alebo nebudem mať večný život.

Veľmi podobný je aj verš: ...kto uverí a pokrstí sa, bude spasený. Človek sa na ten verš môže pozrieť a zhodnotiť veľmi rýchlo podľa neho svoj život. Takže sa len opýtate: Verím v Ježiša Krista? Áno samozrejme! A som pokrstený? Áno, ešte ako dieťa. Takže platí, že budem spasený. Lenže toto videnie je dosť jednoduché a výklad tohto slova by som nikdy takto nepovedal. S krstom problém nemám, tam je to úplne jasné, ale pri slove viera sa dá diskutovať hodiny. Aká veľká tá viera má byť? Čo sa od takej viery očakáva? Veď Biblia hovorí, že aj Satan verí, ale sa trasie. A zrazu z tak jednoduchého a jasného Biblického slova je problém na problém. Je moja viera dostatočná? Stačí to, čo mám teraz? Alebo sa musím snažiť, aby bola oveľa väčšia?

No a náš verš na dnešný prvý deň roku 2024 je veľmi podobný. Da sa vysvetliť jednoducho. Vyznávaš Pána Ježiša Krista svojimi ústami? Samozrejme, že áno. Veď som nespočetnekrát odriekal vieru všeobecnú kresťanskú, takže túto prvú podmienku som splnil. A druhá, či veríš, že Boh vzkriesil Ježiša Krista z mŕtvych? No samozrejme, že verím. Tak je to potom jednoduché: Budeš spasený!

Faktom je, že aj tak jednoducho sa dá vyložiť tento Biblický verš. Ale či je ten výklad správny? Tak za to sa vám nezaručím. Poďme sa na tieto Pavlove slová pozrieť bližšie.

Ak ústami vyznávaš Pána Ježiša... Apoštol Pavol tu určite nepísal iba o viere všeobecnej kresťanskej. Ak sa chceš ako kresťan odvolávať na tento Biblický verš, tak musíš počítať s tým, že je za tým oveľa viac ako len to, že v kostole povieš, že veríš v Ježiša. Všimnite si v tomto texte dôraz na stále prebiehajúci dej. Musel som si to pozrieť na internete. Je to takzvaný nedokonavý vid slovesa. To znamená, že dej nie je nikdy ukončený. Nestačí ústami raz vyznať Pána Ježiša, ale musíte to robiť neprestajne. To znamená, že pokiaľ človek žije, má ústami vyznávať Pána Ježiša ako Boha, ako Božieho Syna.

Môžeme teda začať tým, že sme vyznávali svoju vieru ako konfirmandi, ale odvtedy to malo neprestajne pokračovať. Keď hovoríte s ľuďmi, máte sa sústrediť a myslieť na to, že im máte rozprávať o svojej viere v Ježiša Krista. Otázkou je, ako často mám o svojej viere v Krista hovoriť? Stačí, ak raz za rok niekomu poviem, že som veriaci človek? Alebo je tam mesačný limit? Či je povinnosťou robiť to denne? Kedy je to dostatočné? Ak čakáte nejaké matematické vyjadrenie, aby ste si to mohli skontrolovať v živote, tak niečo také nenájdete. Pavol to tam vôbec nenapísal.

Ja neviem, či raz za rok ak poviete niekomu, že je pre vás Pán Ježiš Spasiteľ, je dostatočné pre spasenie. A neviem povedať ani to, či raz za mesiac vyznať niekomu Ježiša Krista je dosť.

Ale keď si predstavím apoštola Pavla, ktorý bol misionárom medzi pohanmi a zvestovať Krista bola jeho pracovná náplň, čiže o Ježišovi hovoril denne, tak netuším, aké číslo mal na mysli. Ale možno tu vôbec nešlo o čísla. Možno myslel len na to, že ak sa človeku naskytne príležitosť hovoriť o Pánovi Ježišovi a vyznávať svoju vieru v Ježiša Krista, tak by to mal jednoducho urobiť a nehanbiť sa za neho.

Osobne si myslím, že dnešný kresťania veľmi málo hovoria o svojej viere v Ježiša a veľmi málo vyznávajú, že Ježiš je pre nich v živote Pánom. A to som kritický aj voči sebe samému, pretože to, že o Ježišovi kážem v kostoloch, to do tejto kolónky nemôžem započítať. Celkovo medzi ľuďmi sa na Slovensku o Ježišovi hovorí málo. Nepočítam do toho ani tie bežné vyjadrenia pred Vianocami, že si pripomíname, že sa Ježiš narodil a im podobné slová. Toto nie je vyznávanie Ježiša Krista.

Pod slovom „vyznávanie Ježiša“ sa myslí naše osobné priznanie sa k Ježišovi. Musí to byť naše vyznanie, že verím v Ježiša Krista ako svojho Pána Spasiteľa. Je to rozprávanie o tom, že je pre vás Bohom, že je to niekto, kto je blízky vášmu srdcu, s kým sa rozprávate a ste v kontakte. Takže ani to, že poviete niekomu, že ste luterán a chodíte do kostola, to by som tiež medzi vyznávanie Ježiša Krista nezaradil.

Takže si znova položte otázku: Spĺňam tú prvú podmienku tohto biblického slova? Môžem o sebe povedať, že ústami vyznávam Pána Ježiša Krista?

A teraz sa pozrime na druhú podmienku. ...v srdci veríš, že Ho Boh vzkriesil z mŕtvych... Asi je to dôležitá vec, keď to apoštol Pavol dal ako druhú podmienku pre spasenie. Viera v Ježišovo vzkriesenie bola rozhodujúca pre vznik cirkvi a kresťanstva. Ježišovo vzkriesenie odštartovalo všetko. Po Ježišovom ukrižovaní to vyzeralo tak, že je všetkému koniec. Učeníci to vzdali, skončili v beznádeji a deprimovaní. Ale potom prišlo nedeľné ráno a stretnutia so vzkrieseným Kristom a všetko bolo zrazu iné. Nová nádej, odvaha do budúcna, prišlo pôsobenie Svätého Ducha.

Viera vo vzkriesenie Krista spája Kristovu cirkev a oddeľuje ju od ľudí tohto sveta. Toto je druhá podmienka pre spasenie. Musíš veriť, že Pán Ježiš porazil smrť a že aj keď ho ukrižovali a bol mŕtvy, vstal a premohol smrť.

Ak chceš byť spasený, tak musíš veriť v srdci, že sa to skutočne stalo, že to bola historická udalosť, ktorá sa odohrala a učeníci boli svedkami tohto historického faktu.

V kresťanských cirkvách v minulosti, ale aj teraz sú prúdy, ktoré vnímajú vzkriesenie ako symbolickú vec. Tvrdia, že Ježiš nevstal z mŕtvych reálne, ale že sa celé vzkriesenie odohralo len v mysliach učeníkov. Že si jednoducho učeníci po Ježišovej smrti povedali, že Ježiš počas života povedal toľko rozumných a múdrych myšlienok, že na to jednoducho nemôžu zabudnúť a musia ich odovzdať svetu. A tomuto nápadu sa hovorí vzkriesenie. Že teda tým, že šírili zvesť o Ježišovi, že kázali jeho slovo, tým bol vlastne Ježiš vzkriesený.

Ak si zoberiete slová apoštola Pavla, ktorý hovorí o viere vo vzkriesenie ako o základnej podmienke pre spasenie, tak takéto „kresťanské fantázie“ musíte nazvať bludmi.

Ak v srdci veríš, že Ho Boh vzkriesil z mŕtvych, to je vec, v ktorej nesmieš mať pochybnosti, nesmieš v tejto viere váhať, v tomto musíš byť skalopevne presvedčený. Je to podmienka pre spasenie.

Ale znova, ako tú vieru dokážeme zmerať? Ako dokážeme overiť, že tomu ozaj z celého srdca veríme a nemáme žiadne pochybnosti? Nemáme žiadnu stupnicu od 1 po 10, kde by bolo povedané, že tí, čo majú vieru nad 5 budú spasení a tí čo majú vieru pod 5 tak spasení nebudú. Ako to teda Pavol myslel? Nikdy nesmiem ani na okamih zapochybovať o Ježišovom vzkriesení? Je tá viera, ktorú mám dostatočná? A sme znova tam, kde sme boli na začiatku.

Povedzte si aspoň sami pre seba, bratia a sestry, úprimne: Nikdy ste nezapochybovali nad tým, či sa vzkriesenie Ježiša odohralo tak, ako ho popisujú evanjeliá? A ak musíte povedať áno, tak ako aj ja, to znamená, že nebudeme spasení, lebo sme zaváhali?

Ja nad tým uvažujem tak, že sa učím veriť Bohu a Božiemu slovu celý život. Že vždy musíme zápasiť s každou novou pochybnosťou, ktorá do nášho života príde a že práve takto naša viera zo skúsenosti na skúsenosť rastie. A tým pádom je to práca na mojom spasení. Apoštol Pavol to napísal v liste Filipským kresťanom: ...s bázňou a s chvením konajte svoje spasenie. (F 2,12)

To „konajte svoje spasenie“, to nie je to, že niečo k svojmu spaseniu pridávame. Je to konanie v ktorom sa učíme celý život viac a viac dôverovať Pánovi Ježišovi. Učíme sa viac veriť a viac sa na neho spoliehať.

A k tomu ešte krátky záver. ...srdcom veríme na spravodlivosť... Je to veľmi zvláštne slovo. Ale o Abrahámovi sa v liste Židom píše, že uveril Abrahám a Pán Boh mu to počítal za spravodlivosť. To, že uveríme v Ježišovo vzkriesenie, sa nám bude počítať ako spravodlivý skutok. Boh nás bude počítať medzi spravodlivých vďaka tejto viere. Preto je taká dôležitá.

...a ústami vyznávame na spasenie.

Nikdy by sme nehovorili o niekom, za koho by sme sa hanbili. Vyznávanie Ježiša Krista pred týmto svetom nám slúži k spaseniu. Máme pred sebou nový rok a v ňom 366 dní, teda o jeden deň navyše. Nezabudnite, že vyznávať Ježiša Krista, hovoriť o ňom ako o svojom Spasiteľovi nám prináša spasenie.

AMEN

Piesne: Slovo stalo sa...; 68; 71; 69; 72; A 22; 656/4

Texty: Jer 14, 7 – 9; R 10, 9 – 13; Ž 8, 2 – 10; L 4, 16 – 21