3. adventná 2023

Kázňový text: 2M 3,1-15

Dnes sa spolu pozrieme na Božie meno, ktorým sa predstavil sám Pán Boh. To meno mu nedal človek pri nejakej udalosti, ktorá ho v živote oslovila, alebo sa ho dotkla. Spomínali sme už, že Biblia oslovuje Pána Boha v hebrejčine El, čo je všeobecné pomenovanie, potom Elohim, čo je už viac špecifické, lebo aj keď je to množné číslo v hebrejskom jazyku, Židia pod týmto pomenovaním mysleli jediného Boha v jeho moci a sláve. Pán Boh sa týmto menom predstavoval v spojitosti s Patriarchami, teda Elohim Abraháma, Izáka a Jákoba.

To tretie pomenovanie Boha znie hebrejsky JAHVE a týmto menom sa konkrétne predstavil Pán Boh Mojžišovi pri horiacom kre.

TEXT: 2M 3,1-15

Začneme najprv tým, aké problémy sa vyskytli pri správnom čítaní tohto Božieho mena. Všetci dobre vieme, že potom, čo Mojžiš poslúchol Boží príkaz a vrátil sa do Egypta, odkiaľ vyviedol Izraelský národ z otroctva, prišiel so všetkým týmto ľudom znova pod horu Chóreb alebo ak chcete Sinaj. Z vrchu nakoniec doniesol na dvoch kamenných doskách 10 Božích prikázaní, medzi ktorými bolo jedno, ktoré súviselo s Božím menom. Poznáme ho ako druhé prikázanie: Nebudeš brať Božie meno nadarmo!

Toto prikázanie sa začalo v židovstve veľmi prísne dodržiavať. Išlo o to, aby to Božie meno nikto nevyslovoval zbytočne. A nielen to. Išlo o to, aby sa Božie meno nezneužívalo na preklínanie, čarovanie ani iné okultné praktiky. V židovstve veľmi múdro nahrádzali Božie meno všeobecným pomenovaním ako ELOHIM, teda Boh, alebo Adonaj, čo sa prekladá ako Pán. Tak sa skutočne dalo zabezpečiť to, aby nikto toto Božie meno zbytočne nevyslovoval.

Myslím, že v dnešnej dobe tomu budeme veľmi dobre rozumieť, pretože pre niektorých ľudí sú slová Boh, alebo Pán Boh len ako nejaké synonymá, alebo čiarky vo vete. Ak niekomu chýba slovná zásoba, tak slovami ako Boh, Ježiš, Pán Boh si vlastne pomáha. Aj takému zneužitiu sa Izraelci mali vyhnúť.

Božie meno JAHVE sa teda prestalo úplne používať, až tak absolútne, že ho vyslovoval nahlas jedine veľkňaz raz do roka na Deň zmierenia (Jom kipur), keď prinášal obeť za hriechy celého národa, aj to iba vo svätyni svätých, kde bol vlastne sám a nikto ho nemohol počuť. Takže v dobe Pána Ježiša Krista iné národy o židovstve vedeli iba to, že uctievajú jedného Boha, ale jeho meno vlastne nikto nikdy nepočul. Existuje jeden záznam v knihách starého Ríma, kde sa spomína, že Židia uctievajú Boha, ktorého volajú JAHVE. Ale dodnes je tu otázka, či to vyslovujeme správne.

Možno si poviete, prečo z toho robíme takú vedu, veď treba zobrať Židovskú Tóru teda 5 kníh Mojžišových a prečítať si to. To by problém nebol, ale Stará zmluve bola napísaná v hebrejčine a pôvodne bola napísaná bez samohlások. Bol to iba spoluhláskový text. Samozrejme, že ho Židia vedeli bez problémov čítať. Ale keď Žid došiel k spoluhláskovému textu JHVH prečítal toto slovo ako Adonaj teda Pán, alebo ako Elohim teda všeobecne Boh.

Samohlásky do hebrejskej biblie doplnili až v 1. storočí kvôli Európanom, ktorý študovali pôvodné texty. Odborníci predpokladajú, že židovskí rabíni úmyselne pod spoluhlásky JHVH doplnili samohlásky zo slov Adonaj a Elóhim a tak vzniklo slovo JEHOVA. To určite poznáte a počuli ste ho už všetci, ale toto čítanie je mylné. Predpokladáme, že by to malo byť Jahve, ale je kľudne možné, že tam majú byť úplne iné samohlásky.

Chcem ešte pripomenúť, že všade, kde je v pôvodnom texte JHVH naša Biblia používa v preklade slovo Hospodin. Aj keď teda nevieme presne čítanie tohto slova, vieme presne preložiť jeho význam a to je podľa mňa oveľa dôležitejšie.

Keď Pán Boh prvýkrát oslovil Mojžiša na hore Chóreb, kde pásol ovce, cez horiaci ker a poveril ho, aby sa vrátil do Egypta a vyslobodil Izraelcov z otroctva, Mojžiš sa pýtal: Ak pôjdem k Izraelcom a poviem im: Boh vašich otcov ma poslal k vám, a oni sa ma opýtajú: Aké je jeho meno? Čo im poviem?

Pán Boh vtedy Mojžišovi povedal meno, ktoré pozostáva zo 4 spoluhlások JHVH. Aj keď to nevieme presne prečítať a nevieme do neho vložiť presné samohlásky, vieme preložiť význam tohto hebrejského slova. Biblia to do slovenčiny prekladá: Boh riekol Mojžišovi: SOM, KTORÝ SOM. Riekol ďalej: Tak povedz Izraelcom: Poslal ma k vám SOM. Možno by ste čakali nejaký hlbší a komplikovanejší význam, ako len Som, ktorý som. A ešte čudnejšie vyznieva to SOM poslal ma k vám. Ale pravdou je, že toto meno hovorí o Bohu veľmi veľa. Nehovoriac o tom, že jedno hebrejské slovo má tak hlboký obsah, že ho nevieme preložiť do slovenčiny jedným slovom.

Najpresnejší preklad spoluhlások JHVH by sme mali vyjadriť v troch časových rovinách. Teda v minulosti, prítomnosti a budúcnosti. Lenže toto slovenčina nedokáže. Takže presný preklad spoluhlások JHVH by bol: Bol Som, ktorý som bol, Som, ktorý som, budem, ktorý budem. Toto v slovenčine jedným slovom vysloviť nevieme. Hovorí to dosť o Pánu Bohu?

Poďme teda rozmýšľať nad tým, čo to znamená.

Som v podstate znamená, že Boh existuje, jednoducho je. Nemá žiadny začiatok ani koniec. Nie je čas, keď tu Boh nebol a nebude čas, keď tu Boh už nebude. Boh jednoducho stále existuje. Minule sa ma jedno dievča na náboženstve opýtalo: A kto stvoril Boha? Nikto ho nestvoril. Boh sa nenarodil, on existuje a vždy existoval a vždy bude existovať. Nám ľuďom sa to veľmi ťažko chápe. My sme sa na svet narodili, boli sme závislí od svojich rodičov. My musíme počítať dni mesiace a roky, lebo príde deň, keď zomrieme. Nepoznáme vo svete nič, čo je večné, a nič, čo je nekonečné. Všetko tu na zemi je podriadené času a obmedzované časom. Vedci dnes hovoria, že aj vesmír nie je nekonečný a nie je ani večný. O obmedzeniach nás ľudí ani nehovorím. Ale Boh sa predstavuje Mojžišovi ako niekto kto „je“.

V tom Božom mene spoznávame Božiu nezávislosť. To SOM znamená, že k svojmu bytiu nepotrebuje nič iné a nikoho iného. Existencia Boha sa neodvodzuje od nikoho a ničoho, čo je tu na zemi, alebo vo vesmíre.

V prírode okolo nás existuje ohromná závislosť. Stačí, že vyhynie nejaký druh živočíchov, ktorý bol potravou pre iný druh a to znamená, že sa hneď vytrácajú aj tie, ktoré sú na ňom závislé. Ak vyrúbeme lesy, spôsobí to eróziu pôdy, naruší sa celý ekosystém, zver sa musí presunúť inde, naruší sa systém povrchových a spodných vôd, atď., atď... To je určitá závislosť, ktorá je v prírode bežná a je nutná. Ale Pán Boh nie je na niekom závislý, jeho existencia sa neodvodzuje od niekoho alebo niečoho na zemi, alebo vo vesmíre. Pán Boh tu jednoducho je, existuje. Nič ho neobmedzuje a nikto ho nemôže ohroziť.

Takto sa Pán Boh predstavil Mojžišovi a Mojžiš ho takto predstavil Izraelcom v Egypte. Niekto tak mocný a tak nekonečný prejavil o vás záujem a poslal ma k vám, aby som vám pomohol z vašej biedy a otroctva.

Pán Boh, JAHVE je Boh, ktorý aj nás vyslobodzuje z otroctva hriechu. Vo všetkých tých starozmluvných udalostiach môžeme vnímať predobraz toho, ako Boh koná o niekoľko storočí neskôr a ako koná aj dnes pri nás. K nám dnes neprichádza Mojžiš. Tým poslom, ktorý prišiel od Boha, vedie nás k slobode je Pán Ježiš Kristus. On prišiel, aby nám urobil Pána Boha známym.

My žijeme v otroctve hriechu, z ktorého sa sami nedokážeme vyslobodiť. Jednoducho sme potrebovali niekoho, kto sa do nášho sveta hriechu vrátil a začal nás viesť cestou k slobode.

To Mojžišovo oznámenie SOM poslal ma k vám sa osobou Pána Ježiša zmenilo, alebo ak chcete, spresnilo. Už to nie je iba SOM, ale je to Nebeský OTEC, ktorý o nás stojí, ktorý nás miluje a ktorý sa o nás zaujíma.

Áno stále o ňom platí, že nemá začiatok ani koniec, že nie je na nikom a ničom závislý a že vždy existoval a bude existovať. Ale my o tom Bohu vieme oveľa viac, lebo nám ho Pán Ježiš priblížil.

Je aj pre vás Boh JAHVE tým veľkým a mocným Bohom?

AMEN

Piesne: Rosu dajte...; 6; (20); 4; 14; A 2, 653/4

Texty: Iz 12, 2 – 6; F 4, 4 – 7; Sof 3, 14 – 20; Luk 3, 7 – 18