21. po Svätej Trojici 2023
Kázňový text: Am 5, 6-7.10-15
Bratia a sestry, dnes máme nedeľu vďačnosti za úrody zeme. Možno trochu neskôr, ako býva zvykom, ale ja tento deň vnímam ako deň vďaky za život, v ktorom máme všetko, čo potrebujeme. Takže nie iba vďaka za úrody na našich poliach, ale aj vďaka za zamestnanie, za peniaze, za možnosť si pohodlne a spokojne žiť v tomto svete.
Aj keď v posledných rokoch si uvedomujeme, že to nie je také samozrejmé a také isté a že všetko sa môže veľmi rýchlo zvrtnúť a zmeniť. Ako na poli politiky a nasmerovania štátu, tak aj v oblasti pokoja a mieru, alebo v oblasti bohatstva a biedy, dostatku a chudoby.
Chcem sa dnes s vani venovať slovám starozmluvného proroka Ámosa, ktorý na Boží pokyn vo svojej dobe napísal toto:
Text: Ámos 5,6–7.10–15
Prorok Ámos pochádzal z mestečka Tekua (dnes Tekoa), ležiaceho južne od Jeruzalema. Pôvodne bol pastierom a narezávačom fíg. Nepatril k profesionálnym prorokom. Ako proroka ho povolal Boh a poslal ho do Bételu, ktorý bol centrom modloslužby v Severnom (Izraelskom) kráľovstve za panovania Jeroboáma II. okolo r. 760 pred Kristom. V tom čase zažívalo Severné kráľovstvo najväčší politický a hospodársky rozkvet. Žilo sa im veľmi dobre, bol to ekonomický rozmach. Dnes by sme povedali, že aj ekonomické prognózy boli veľmi dobré, ale Severné kráľovstvo bolo vo veľkom náboženskom úpadku. Viera v jediného Boha bola zabudnutá a rozrastali sa pohanské náboženstvá podporované kráľovským dvorom.
Popritom sa rozmáhal protekcionizmus, nespravodlivosť, útlak biednych a chudobných. Ámos teda na Boží pokyn začal hovoriť o tom, že táto nespravodlivosť neostane bez trestu, že utláčanie a gniavenie chudobného bude mať svoju reakciu. Prorok išiel až do takých krajností, že hovoril, že v domoch, ktoré si vystavili nebudú bývať a z viníc, ktoré si vysadili nebudú piť víno. Takéto slová v čase blahobytu a rozkvetu celej spoločnosti boli ako tŕň v päte. Samozrejme, že kvôli slovám, ktoré rozprával, veľmi obľúbený nebol. Nakoniec ho z Izraelského kráľovstva vyhnali.
Slová proroka Ámosa nenašli poslucháčov u Izraelského ľudu a nepadli do úrodnej pôdy, čiže žiadna náprava neprišla, ani požadované pokánie. A tak o necelých 40 rokov, v roku 722 pred Kristom, prišlo Asýrske vojsko, dobylo Samáriu a celý národ násilne presťahovali na iné územia. Izraelské kráľovstvo tým navždy zaniklo.
Čo chcem tou dávnou históriou povedať? Myslíte si, bratia a sestry, že to, čo sa deje u nás na Slovensku, ale aj v okolitej Európe, čo sa týka zlých ekonomických vyhliadok, vojnových konfliktov, prírodných katastrof až po napätia a konflikty, ktoré sa medzi ľuďmi radikálne rozrastajú, že to tiež nejako súvisí s našou bezbožnosťou? Teda, že naše vzďaľovanie sa od Boha má za následok zhoršovanie politickej a ekonomickej situácie a zhoršovanie našich životných podmienok?
Môžem sa opýtať aj tak priamo: To, čo sa deje okolo nás v politike, v ekonomike, v prírode je následkom toho, že opúšťame vieru v Boha? Je to postupne prichádzajúci Boží trest? Je to takto jedno na druhom závislé?
Ak by ste mali chuť odpovedať, že áno, tak potom by z toho vyplývalo, že ak by sme ako krajina urobili všetci pokánie a navrátili sme sa k Bohu, zlepšili by sa naše ekonomické ukazovatele. Zmenili by sa následky globálneho otepľovania. A Slovensko by sa postupne dostalo z Gréckej cesty, ktorú nám ekonómovia predpovedajú. Myslíte si, že viera v Boha, alebo nevera v Boha má vplyv na všetko to, čo sa na Slovensku deje?
Priznám sa, že tieto otázky znejú veľmi fanaticky a niekto by povedal, že aj naivne. Tento svet sa nejakým spôsobom postupne vyvíja a jeden štát by nemohol predsa zmeniť celé toto nasmerovanie. Alebo áno? Mohla by to urobiť len taká „obyčajná“ vec, ako je viera v Boha?
Myslím, že dnešný svet si niečo také nepripúšťa. To, kam smerujeme, predsa neriadi žiadny Boh, ľudia žijú v presvedčení, že svet riadi Amerika, nejaká utajovaná židovská lobby, alebo sú to nejaké svetové organizácie ako Medzinárodný menový fond, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, WHO, OSN, NATO a neviem kto všetko ešte.
Keď my kresťania povieme, že je to všetko v Božích rukách, tak to vyznieva smiešne. Možno aj tí hore, vrchní predstavitelia svetových mocností si myslia, že riadia tento svet a jeho smerovanie. Ale ja som si uvedomil jednu dôležitú vec. Ak si otvoríte Starú zmluvu a začnete čítať dejiny vyvoleného Božieho ľudu, tak jeden vzorec sa tam dookola opakuje. Izraelci prišli do Kanaánu, zabudli na Hospodina a začali sa mu vzďaľovať, prišiel Boží trest v podobe útokov okolitých národov. Biblia vidí príčinu jednoznačne v hriešnosti ľudí a všetko, čo prichádza, prichádza ako dôsledok zlých rozhodnutí Božieho ľudu. Ak Biblia vysvetľuje podstatu úpadku Božieho ľudu, prenasledovanie, alebo vojny, alebo prírodne katastrofy, vždy za tým vidí Božie konanie. Nikdy to nie je nejaká svojvôľa zvrchovaného panovníka, vždy sú to len kroky, ktoré mu dovolil Boh.
Ak si tieto dejiny pozerá historik, bude vám rozprávať ako sa vzmohla susedná ríša, začalo sa jej dariť, začala stúpať populácia a tak sa dala na vojnové ťaženia a jej obeťou sa logicky stal susedný štát Izrael. Aký Boží súd? Aký Boží trest? Je to prirodzený vývoj, ktorý je logický, ak vám stúpa moc, stúpajú aj vaše túžby a ambícia a začínate si podmaňovať tých, ktorí sú vo vašom okolí.
Rusko takto v roku 2014 zabralo Krym vtedy patriaci Ukrajine. Ostatné svetové veľmoci trochu pošomrali, vydali niekoľko sankcií a ostalo to tak. A tak v roku 2022 Ruská veľmoc urobila ďalší krok a chcela ovládnuť celú Ukrajinu. Bolo jasné, že nešlo len o Doneckú a Luhanskú oblasť, keď útočili aj na hlavné mesto Kyjev. Tieto udalosti nevnímame z náboženského pohľadu. Je to skôr vec politiky.
Starozmluvní proroci vnímali vojnové konflikty ako dôsledok náboženského alebo vieroučného zlyhania národa. Dokonca aj Pán Ježiš, keď predpovedal zničenie mesta Jeruzalem Rimanmi, označil túto vojnu ako následok zlyhania viery obyvateľov Jeruzalema. ...lebo prídu na teba dni, že ťa tvoji nepriatelia oboženú valom a obkľúčiac, zovrú zo všetkých strán 44 a zrovnajú ťa so zemou, i tvoje deti, a nenechajú v tebe kameň na kameni, pretože si nepoznalo čas svojho navštívenia. (L 19,43-44)
To, čo sa vo svete deje, sa nedeje náhodne. Ani politika a voľby, ale ani despotickí vládcovia a tyrani, ktorí prichádzajú a odchádzajú, tu nie sú iba tak. Pre každého neobmedzeného vládcu platí: Čas nášho života je sedemdesiat, pri dobrej sile osemdesiat rokov; ich pýchou je námaha, strasť; on rýchlo prejde, a my odletíme. (Ž 90,10)
Náš text opisuje situáciu Izraelského kráľovstva s Ámosovou výzvou, aby sa ľudia zastavili v zlom a bezbožnom smerovaní národa. Ámos hovoril, že je to jediná cesta, ako odvrátiť Boží hnev a Boží trest. Otázkou je, či ak by boli napravili svoje životy, boli by obstáli pred veľkou Asýriou? Táto veľmoc sa formovala niekoľko rokov. Postupne získavala väčšiu a väčšiu moc a porážala okolité národy. Nebol koniec Izraelského národa tak či tak nevyhnutný? Ako ich Boh mohol zachrániť, keď Asýrska armáda ďaleko prevyšovala tú Izraelskú? Nepomohli žiadne spojenia a pakty. Aký dosah na to všetko, čo sa deje vo svete, má teda Pán Boh? Ako to vnímate vy, bratia a sestry?
Odpoveď Biblie je jednoznačná. Proroci oznamovali vojny vždy ako Boží zásah za hriechy Božieho ľudu. Nikdy to nebolo tak, že z ničoho nič povstane veľká ríša a zničí Boží ľud, lebo ho má po ruke. Bez Božieho vedomia a súhlasu sa nič také neudialo a ani neudeje.
Máme príklady z histórie Judského kráľovstva počas vlády zbožného kráľa Joziáša. Aj vtedy mocná Asýria porazila všetky okolité národy a pod vedením Sancheriba v roku 702 pred naším letopočtom obkľúčila Jeruzalem. Nemohla prísť už nijaká pomoc ani nijaká armáda. Ale prorok Izaiáš oznamuje kráľovi Joziášovi, že sa nemusí báť: Lebo z Jeruzalema vyjde zvyšok a zachránení z vrchu Sion. Horlivosť Hospodina mocností to učiní. 33 Preto takto vraví Hospodin o asýrskom kráľovi: Nevstúpi do tohto mesta, ani šíp tam nevystrelí; nepôjde proti nemu so štítom a nenavŕši val proti nemu. 34 Vráti sa cestou, ktorou prišiel, ale do tohto mesta nevkročí - znie výrok Hospodinov. (Iz 37,32-34) To, čo sa odohralo, Asýrske historické záznamy podrobne neopisujú. Počas jeden noci zomrelo v asýrskej armáde pri obliehaní Jeruzalema 185 000 mužov. Izaiáš len stroho napíše, že anjel Hospodinov prešiel asýrskym táborom. Sancherib stiahol svoju armádu a následne odišiel. K Jeruzalemu sa už nikdy nevrátil.
Alebo podobne dopadlo mesto Ninive za čias proroka Jonáša. Ľudia na čele s kráľom urobili pokánie a mesto ostal stáť. Moc teda nie je v rukách despotov a násilníkov, ale v zbožnosti a úprimnej viere ľudí.
Ak zažívame ťažké momenty a môže prísť ešte niečo oveľa ťažšie, tak riešenie celej tej situácie je na nás. Možno to znie veľmi naivne, alebo aj fanaticky, ale keď čítam Božie slovo, tak jednoznačne všetky politické vplyvy sú len dôsledkom našich hriešnych rozhodnutí.
Tak ľudovo to znie: Máme len to, čo sme si zaslúžili. Presne tak nám to Božie slovo podáva v histórii Božieho ľudu. Ak prídu ťažké časy uťahovania opaskov, tak si uvedomme, že riešenie máme vo svojich rukách, v pokání a na modlitbách.
Samozrejme, že sa nám to môže zdať zložitejšie. Pán Boh má svoj čas. Niektoré naše rozhodnutia prinesú svoje ovocie po desiatkach rokov, ale som presvedčený, že aj za tou najvyššou politikou tohto sveta je Boží plán a Božie smerovanie. Možno nechápeme všetky súvislosti, možno nám občas chýba spojenie niektorých okolností, ale každá ľahostajnosť voči Bohu má svoje jasné následky v tom, čo nás čaká.
Situácia vo svete nie je v rukách mocných tohto sveta. Je za tým veľké Božie riadenie. Možno pre niekoho je to neuveriteľné, ale pre nás kresťanov by to malo byť jasné a zrozumiteľné.
Škoda len, že nemáme dosť síl, aby sme na kolená dostali celé Slovensko, celú Európu, alebo aj celý svet. Takže budeme súčasťou Božích trestov a Božieho utrpenia v tomto svete. Ale nikdy nie je neskoro na pokánie a na vďaku Hospodinovi.
AMEN
Piesne: Najsvätejší...; 362; 363; (356); 649; A 77; 654
Texty: Ámos 5,6–7.10–15; Žid 4, 12–16; Ž 90,12–17; Mk 10, 17 – 31