17. po Svätej Trojici 2023 - Pamiatka posvätenia chrámu

Kázňový text: Iz 50, 4

Zažili ste, bratia a sestry, situáciu, keď ste nevedeli, čo máte povedať? Taký ten moment, keď vám ľudia opíšu svoju životnú situáciu a čakajú, že im poviete nejaké riešenie a vy zrazu neviete ako zareagovať? Rozmýšľate, uvažujete, ale každá rada, ktorá vám príde na um, sa zdá byť naivná, povrchná a nič nerieši. Alebo si uvedomíte, že nech by ste čokoľvek poradili, bolo by to lacné a nič by to nevyriešilo.

Sú však okamihy, keď múdre rady rozdávame aj bez požiadania. Keď si zapnete nejaké krimi noviny, tak hneď vieme, čo by mali urobiť s ľuďmi, ktorí kradnú, ktorí podvádzajú, ktorí sa pobijú, či po druhých strieľajú. Človek dokáže byť veľmi rýchlym sudcom. Dokonca aj v politike sa nám pozdávajú jednoduché a radikálne riešenia. Máme pocit, že tie jediné by zabrali a priniesli by vytúžený poriadok. A čudujeme sa tým, ktorí sú hore, že sa k tomu nepostavia tak jednoducho.

Ale so slovami je to vždy jednoduchšie ako s činmi. Ak príde na to niečo vyriešiť radikálne, natrafíte hneď na mnoho obmedzení, ktoré zasahujú do osobnej slobody človeka, ktoré sú nedemokratické a na ktoré nemáte právo ani z pozície moci, alebo by ste tým porušili niektoré konkrétne štátne zákony.

A to ešte nehovorím, že radikálne riešenia sa nám pozdávajú iba pri ľuďoch, ktorých nepoznáme a s ktorými nás nespája nejaké priateľstvo, alebo rodinné puto. V takých prípadoch sme viac za to, aby sa zobrali do úvahy aj iné okolnosti, hlavne tie poľahčujúce.

Tento týždeň som čítal článok o ohromnom náraste užívania drog v Bruseli. Medzi rokmi 2021 a 2022 je to až o 28%. Samozrejme, že s nárastom užívania drog narastá rapídne aj kriminalita. Nepomohla ani novovybudovaná policajná stanica vo štvrti, kde sa tento nešvár rozmáha. Za rok tam zaevidovali 3500 priestupkov ako krádeže, vydieranie a podobné. Tresty za prechovávanie, alebo užívanie drog sú nízke. Ale v snahe o vyriešenie tohto problému zašli v Bruseli, ale aj v iných európskych krajinách, ešte ďalej a vytvorili takzvané „bezpečné miesta“, kde je konzumácia drog povolená s tým, že na tomto mieste užívate drogy pod dohľadom zdravotníkov. Takže ak by ste sa predávkovali, tak vám zdravotníci dokážu pomôcť a mnohokrát aj zachrániť život.

Z jedného pohľadu je to divné. Ak je užívanie drog v celej krajine zakázané, ako môže byť v tej istej krajine miesto, kde tie drogy užívať môžete? Je to teda legálne, alebo nelegálne? Ale predstavte si, že by vaše dieťa bolo drogovo závislé a vy ste si s ním nevedeli rady, neboli by ste vďační, že by mu niekto zachránil život? Tento pohľad je už iný, pretože ten problém nevidíte ako nezaujatý pozorovateľ, ale ako rodič, ktorý si nedokázal poradiť so závislosťou vlastného dieťaťa a nevie mu pomôcť.

Nie som zástancom rýchlych a radikálnych riešení, pretože nie sú najlepšie a poškodia mnoho ľudí. Ale vidím, že náš svet sa ešte stále nepoučil z toho, že postupným ustupovaním zlu a tolerantným prístupom k zlým veciam, nevieme vyriešiť svoje dlhodobé problémy.

Takže tak ako vytvorením bezpečných miest pre narkomanov nevyriešime v našej spoločnosti problém drog, tak nevyriešime problém rozbitých manželstiev tým, že sa prestaneme sobášiť, alebo že problém rozvrátených rodín, kde absentuje akákoľvek výchova detí, nevyriešime tak, že dovolíme homosexuálnym párom adopciu a výchovu detí. A tak isto nám uľahčenie potratov nevyrieši komplikované vzťahy, ktoré vznikajú medzi rodičmi a deťmi.

Radikálne riešenia sa nám môžu zdať jednoduché a rýchle, ale ťažké veci nemajú nikdy ľahké riešenia. Ale tak isto ustupovanie zlu tiež žiadne problémy nevyrieši. V podstate len dovolíme, aby to zlo ďalej bez odporu rástlo a rozmáhalo sa. Keď sa mladí ľudia dnes nezosobášia, tak naoko vyriešili problém s vysokou rozvodovosťou, pretože keď sa rozídu nepribudne v štatistike ďalší rozvod. Ale oni tým nevyriešili svoje vzťahové problémy. Vôbec to nerieši to, že nedokážu žiť spolu jeden vedľa druhého, že sa nedokážu tolerovať, že si nevedia odpustiť, že sú príliš egoistickí a zahľadení sami do seba. To je podstata problému, ktorý sme nevyriešili tým, že je jednoduchšie sa zísť a jednoduchšie sa rozísť. Nie je tam menej konfliktov, menej zranených, menej trpiacich ľudí, keď sa rozdelí vzťah po 2 či 5 rokoch. A ak sú v tom vzťahu aj deti, netrpia menej, keď sa ich rodičia rozídu a nadávajú jeden na druhého.

Toto predsa nie sú riešenia. My sa tvárime, že sme vyriešili v našej spoločnosti problém rozvodov, pretože keď sa nebudeme sobášiť, nebudeme sa ani rozvádzať. Vymysleli sme, ako môžu žiť ľudia spolu a keď im to neklape, ako sa rozísť, len aby s tým neboli žiadne problémy pri rozvodovom konaní. A keď sa bojíte o svoj majetok, tak sme vymysleli predmanželskú zmluvu. Lenže my sme nemali vyriešiť ľahšie rozchádzanie, ale mali sme vyriešiť, ako sa naučiť žiť spolu v láske v dobrom a v zlom až kým nás smrť nerozdelí. Do toho sa nám veľmi nechce.

A to isté máme aj pri drogách. Nevieme to zastaviť, tak zmiernime tresty a nebudeme za to ľudí postihovať. Myslíte si, že drogovo závislých ľudí nám ubudne? Že nebude stúpať kriminalita?

Na ťažké veci nie sú jednoduché riešenia. Všetkých pozatvárať a bude pokoj. Ale nie je ani riešenie dať všetkému slobodu a nepostaviť sa zlu na odpor.

Bratia a sestry, uvedomujete si, že ani ľudský hriech nemal jednoduché riešenie? Pán Boh povedal na začiatku, že ak budete jesť z toho stromu, určite zomriete. A my ľudia sme z toho stromu zjedli. Ale Pán Boh sa vtedy k tomu nepostavil radikálne. Nezomreli sme hneď. Smrť sa pre nás stala na konci nášho ľudského života strašiakom, ale už vtedy povedal Boh ľuďom slová útechy. Už vtedy začal pracovať na riešení.

Pritom to mohol vyriešiť radikálne. Jedli ste z tohto stromu, chceli ste spoznať zlo, tak zomriete a bude pokoj, spoznáte zlo. Ale ani nezľahčil to zlo a nezlegalizoval ho a nepovedal, že to nevadí, že to bude dobré.

Ľudské zlo a ľudský hriech malo veľmi zložité a komplikované riešenie. Pritom, keď Boh stvoril svet, tak všetko stvoril len svojím slovom. Povedal a stalo sa. Prečo nevyriešil aj náš hriech takto jednoducho? Prečo to trvalo tisíce rokov? Bolo treba toľko predpovedí a proroctiev, kým nakoniec prišiel Pán Ježiš a vyriešil náš hriech najčudnejšie ako sa len dalo? On sa obetoval a prijal trest za to, čo sme urobili. Toto nemôžete nazvať populistickým riešením.

Ale nie je to ani riešenie, ktoré by obmedzovalo ľudské slobody a práva. Pán Boh rešpektuje pohľad a slobodu každého človeka. Nechceš veriť v Ježiša Krista? Nemusíš. Nikto ťa k tomu nedonúti. Nechceš akceptovať, že jeho smrť bola za tvoje hriechy? Tak je to úplne v poriadku. Nestojíš a nezaujímaš sa o Boha, ktorý ti dal život? Je to tvoje rozhodnutie. Žiadne násilie a žiaden tlak, ktorý by zasahoval do tvojho života a v niečom ťa obmedzoval.

No na druhej strane je hriech jasne pomenovaný a identifikovaný ako niečo, čo ubližuje človeku. To je niečo, v čom nemôžeme ustúpiť zlu. Liberálna teológia, liberálne kresťanstvo dnes vykresľuje Pána Ježiša ako niekoho, kto bol tak tolerantný a tak láskavý, že už aj na hriech povedal, že je v poriadku. Lenže toto vonkoncom nie je podľa Božieho slova pravda.

Veď to by potom znamenalo, že zľahčoval to, za čo sám položil život a čo ho stálo toľko bolesti a utrpenia. Takže roky príprav a proroctiev, potom vnútorných zápasov a nakoniec telesné utrpenie a krutá smrť za niečo, čo vôbec taký problém nie je?

Stále mi v takých prípadoch prídu na um slová, ktoré Pán Ježiš povedal žene hriešnici, ktorú pristihli pri cudzoložstve a chceli ju ukameňovať. ...ani ja ťa neodsudzujem, ale viac nehreš! Vidíte v jeho postoji nejakú toleranciu k hriechu? Zdá sa vám, že to, čo v živote robila, Pán Ježiš zľahčil a nepovažoval za tak závažné?

Ak zľahčujeme ľudský hriech, urážame tým Pána Ježiša Krista. On kvôli nášmu hriechu zomrel, tak sa nemôžme tváriť, že to vôbec také vážne nie je. Toto začína byť problém dnešného kresťanstva.

A teraz nakoniec náš kázňový text: Hospodin, Pán, dal mi jazyk učených, aby som slovom vedel občerstviť ustatého; Toto slovo napísal prorok Izaiáš a mňa zaujala tá jednoduchá myšlienka. My sa považujeme za chytrých a vzdelaných ľudí a myslíme si, že sme dosť chytrí na to, aby sme dokázali riešiť problémy, v ktorých sa nachádzame. Či už sú to osobné problémy alebo problémy v spoločnosti.

Ale jazyk učených ľudí by mal vedieť občerstviť ustatého. Nie zdeprimovať, nie ubiť, nie ponížiť. To je to, čo veľmi nevieme. Máme jazyk učených, ktorým vieme ľudí odrovnať, ponížiť, vysmiať, znevážiť, ale v mnohých prípadoch v takých osobných problémoch, keď sa nám ľudia zdôveria, ostávame ticho a nevieme potešiť a občerstviť ustatého.

To proroctvo je proroctvom o trpiacom Božom služobníkovi, teda o Pánovi Ježišovi. On skutočne nerobil rýchle ani radikálne riešenia, ale ani netoleroval hriech. Jeho slová skutočne dokázali potešiť a povzbudiť ľudí, ktorí boli ustatí a utrápení. Toto by sme sa od Neho mali naučiť.

...každé ráno prebúdza mi ucho, aby som počúval ako učeník. To je to, čo nás Izaiáš chcel naučiť. Každé ráno vstávať a najprv počúvať, čo nás chce Ježiš naučiť. Nespoliehajte sa na vlastnú múdrosť a rozumnosť. Dajte sa poučiť Božím slovom. Až potom dokážeme občerstviť ustatého a ubitého človeka.

AMEN

Piesne: 605; 231; 234; 237; 628; A 72; 263

Texty: Iz 50, 4 – 9a; Jak 3, 1 – 12; Ž 116, 1 – 9; Mk 8, 27 – 38