16. po Svätej Trojici 2023

Kázňový text: Ž 146, 3–6

Vybral som pre nás dnes všetkých, bratia a sestry, slová žalmu, ktorý rozoberá veľmi jednoduchú vec v živote človeka. Rieši otázku, na koho by sme sa mali spoliehať a kde máme obracať svoje nádeje. Asi si poviete, že je to trochu paradoxný biblický text týždeň pred voľbami. Hlavne, keď v tieto dni počúvame z každej strany úžasné sľuby o tom, ako nás títo politici zachránia, prinesú nám prosperitu a budúcnosť.

Nebojte sa, nechcem dnes hovoriť o tom, koho máte a koho nemáte voliť, ktorá strana má vhodný volebný program a ktorá zase nemá. Ste rozumní ľudia a vonkoncom nepotrebujete, aby vám niekto z kazateľne hovoril, koho máte voliť. Neprichádzame do kostola pre takéto rady. Skôr tu prichádzame na to, aby sme načerpali inšpirácie k tomu, ako máme žiť.

Ale nemohol som si pomôcť, keď som čítal slová 146. Žalmu, ktorý je určený k dnešnej nedeli, aby som ho obišiel. Keď tieto texty kresťania dávali dohromady a prideľovali ich k nedeliam v cirkevnom roku, určite netušili, že dnešná nedeľa bude akurát týždeň pred voľbami. A ani pisateľ tohto žalmu nemal pred svojím zrakom nejakú volebnú kampaň na Slovensku, keď písal tieto riadky. Hovoril všeobecnú a hodnotnú duchovnú pravdu, alebo aj životnú skúsenosť. A túto vám dnes chcem priblížiť.

Takže tá prvá dôležitá myšlienka z nášho textu znie: Nespoliehajte sa na kniežatá, na človeka, u ktorého niet pomoci... Kniežatá boli v tej dobe, keď bol napísaný tento žalm vrchnosťou. Vrchnosť a vlády sú tu na to, aby riadili a viedli štáty, v ktorých ľudia žijú. Apoštol Pavol dokonca písal, že máme byť podriadený vrchnosti a máme ju rešpektovať, lebo je tu na to, aby trestala zlých a odmeňovala dobrých. Ale na druhej strane v tom istom Božom slove čítame, že sa nemáme spoliehať na vrchnosť a na človeka, lebo u neho aj tak nenájdeme pomoc. Je v tom akýsi rozpor. Na jednej strane tu máme vlády a kráľovstvá, pod ktorými žijeme, na druhej strane je tu upozornenie, aby sme svoje nádeje nevkladali do týchto ľudí.

Pred voľbami je to v našom svete vždy o veľkých sľuboch, o tom, kto a čo všetko dokáže, keď im dáme svoj hlas a urobíme z nich práve tú svetskú vrchnosť. Títo ľudia majú tendenciu vystupovať ako spasitelia sveta. Keď nám dáte svoj hlas, my dokážeme vyriešiť všetky vaše problémy. No a potom to už ide samo: zvýšime platy, znížime ceny energií, pohonných hmôt, vyriešime všetky krivdy, všade prinesieme spravodlivosť, príde dokonalá rovnosť pre všetkých atď., atď... Mne osobne chýba v tých všetkých sľuboch trochu pokory. Akéhosi reálneho zhodnotenia toho, čo by sme mohli urobiť a na čo reálne máme nejakú silu a schopnosti. Všetci sa vyjadrujú tak suverénne. Toto urobíme, toto zariadime, toto zmeníme...

Pritom všetci vedia, že je reálna možnosť, že sa dostanú so svojou stranou do parlamentu a nebudú mať s kým zostaviť vládu. A to nehovoríme ešte o tom, že ich čakajú mnohé kompromisy a mnohé ústupky, lebo sa nebudú vedieť na všetkom zhodnúť a v neposlednom rade na veľké zmeny nebudú mať ani peniaze.

Takže by som skôr čakal také rozumné vyjadrenia: Ak nám dáte možnosť, pokúsime sa urobiť to, či ono.... Alebo ak nás zvolíte, budeme zápasiť o to, aby sa vám žilo lepšie... Alebo budeme sa snažiť bojovať s korupciou...

Myslím, že každý rozumný človek vie, že ani pri ich najlepšej vôli to, čo sľubujú, naplniť možné nie je. Môžeme to nahlas pomenovať, že nám do očí klamú? Alebo tomu, čo rozprávajú aj v hĺbke srdca veria? Uvedomujú si, že to, čo nasľubujú, nie sú schopní naplniť a napriek tomu nám to rozprávajú?

Neviem, či aj pisateľ nášho žalmu nepísal tieto slová v čase, keď zažil veľké sklamanie z vrchnosti. Alebo len došiel k poznaniu, že toto nie sú Spasitelia. Je to len vrchnosť, ktorá sa skladá z hriešnych a nedokonalých ľudí. Preto vyslovil jednu veľmi hlbokú pravdu: Nespoliehajte sa na kniežatá, na človeka, u ktorého niet pomoci...

Možno robíme chybu v tom, že máme veľké očakávania od našich politikov. Vkladáme veľké nádeje do ľudí, ktorých volíme. Akoby sme verili, že všetko to, čo hovoria, môžu splniť. Lenže toto nie je možné. A potom, keď vidíme, že nie sú schopní urobiť to, čo nasľubovali, sme sklamaní a frustrovaní. Ale ja iba znova zopakujem, oni nie sú Spasitelia, oni sú len ľudia. Božie slovo hovorí objektívne a pravdivo, že svoje nádeje predsa nemáme vkladať do človeka. Človek je neistý, je nestály, je krehký tvor, stačí okamih a už ho niet a je koniech aj jeho úmysly zanikajú a končia s ním.

Autor žalmu stavia naproti tejto ľudskej nestálosti Hospodina a hovorí o vernosti, o nádeji, hovorí o tom, že Boh stojí vždy na pomoci pri človeku, hovorí o Bohu, ktorý je stvoriteľom, ktorý má moc a zachováva vernosť svojmu slovu. Nechcem tým povedať, že nemá zmysel ísť voliť. Náš štát nejakú vrchnosť potrebuje, len si nepomýľte politikov so spasiteľmi a majte len reálne očakávania. Môžu urobiť veľa dobrého, ale spasiť človeka nedokážu.

Spasiteľ sveta je len jeden a tým je Hospodin, ktorý poslal svojho syna, ktorý sa za nás obetoval a tak nám zabezpečil večný život a spasenie. Toto dielo bolo pre dobro človeka a nebol tam žiadny bočný úmysel, nebolo tam nič, čo by malo nejaký osobný prospech. To, čo Ježiš pre mňa a pre teba urobil, bolo úprimné a sebaobetujúce.

Ak by ste chceli, mohli by ste sa aj na Ježiša pozerať ako na politika. Bol predsedom strany, mal 12 poslancov, presadzoval svoje názory, robil mítingy, ovplyvňoval davy ľudí, mal predvolebné sľuby, pretože často hovoril o tom, čo môže ľuďom dať, ako sa o nich postará, čo im zabezpečí. A samozrejme bol veľmi kritický voči opozícii, pretože veľmi ostro kritizoval vládnucu stranu farizejov a sadukajov. Takže nakoniec by sme mohli hodnotiť, ktoré zo svojich predvolebných sľubov splnil a ktoré ostali iba sľubmi.

Lenže ten obraz je úplne mimo. Pán Ježiš nebol politik a neriešil politiku. V podstate stál mimo nej. Riešil človeka, jeho život, jeho vzťah k Bohu. Boli to práve ľudia, ktorí ho chceli za každú cenu posunúť do roviny politika. Raz po nasýtení zástupu ho chceli urobiť kráľom, ale on odišiel od zástupu a stiahol sa. Farizeji ho prišli pokúšať s otázkou, či je dovolené platiť cisárovi daň, alebo nie. Chceli ho vyprovokovať do konfliktu s rímskou nadvládou, ale Pán Ježiš touto cestou ísť nechcel. Jeho poslanie bolo oveľa hlbšie a ďalekosiahlejšie ako nejaké volebné obdobie.

Samozrejme, že dnes ľudia rozmýšľajú nad tým, ako dopadnú voľby, akú budeme mať vládu, ale toto nie je najväčší problém dnešného človeka. Tým problémom stále ostáva hriech a cesta, ktorá vedie do zatratenia. Toto je to, čo je stále najväčším problémom ľudstva na tejto zemi. Ak žiješ bez Boha, ak si neprijal Ježiša Krista za svojho Spasiteľa a záchrancu, tak ti nepomôže ani akákoľvek dobrá vláda a sociálne výhody a prosperita krajiny a nízke odvody a vysoké platy. Jednoducho nič z toho, čo ti dokážu politici splniť.

O tom sú slová 146. žalmu. Čas nášho života je 70, pri dobrej sile 80 rokov, ale nech by ste prežili akokoľvek ideálny život tu na tejto zemi, nedá sa to porovnávať s tým, keby si mal skončiť vo večnom zatratení a odlúčení od Boha. To zdôrazňuje tento žalm. Jedine Boh je Spasiteľom, pretože on zachraňuje našu dušu.

Keď o tom hovoril Pán Ježiš, tak to neboli len predvolebné sľuby v zmysle obetujem sa za vás, aby ste mohli žiť večne. To, čo povedal, to skutočne aj do bodky naplnil.

Kresťanstvo a Kristova cirkev je tu na to, aby sa starala o záchranu a spasenie človeka. To je ten primárny a najdôležitejší cieľ. Preto Pán Ježiš nerobil politiku, neriešil Rimanov, ktorí okupovali Izrael. Išlo mu predovšetkým o spásu hriešneho človeka. Dnes sa v našej politike kresťanstvo skloňuje často, ale to najpodstatnejšie, o čo v kresťanstve ide, stojí bokom.

Takže jednoduchý záver: Choďte voliť, je to vaše právo, aj občianska povinnosť, len si uvedomte, že nikto z tých ľudí, ktorým dáte svoj hlas nedokážu zachrániť svet. Nemajte príliš veľké očakávania, aby ste nezažili príliš veľké sklamania. To je vlastne aj odporúčanie žalmistu. Nespoliehajte sa na človeka, pretože je neistý a nestály a jeho myšlienky zaniknú, keď z tohto sveta odíde.

Myslím si, že sa musíme naučiť spoliehať sa na Boha. On je našim Spasiteľom, je našou istotou a našou záchranou.

AMEN

Piesne: Najsvätejší...; 473; 474; 476; 475; A 51; 654

Texty: Iz 35, 4 – 7a; Jak 2, 1 – 10.14 – 17; Ž 146, 1 – 10; Mk 7, 24 – 37