10. po Svätej Trojici 2023

Kázňový text: Mt 14, 22–23

Keď čítam takéto verše v Biblii, musím sa pri nich občas zastaviť. Je to čudné, veď vo svojom presvedčení a viere tvrdíme, že Ježiš je Boh. Prečo bolo pre neho nutné, aby sa modlil k Bohu? Veď on sám bol Boh. A ak sa aj modlil, tak ku komu sa modlil? Rozprával sa sám so sebou? Takéto biblické texty akoby to celé, čo vieme o Pánovi Ježišovi, viac zamotávali ako objasňovali.

Ale aj takéto biblické texty majú svoje vysvetlenie. Stále platí, že Ježiš je Boh a bol ním aj v čase, keď chodil po tejto zemi. Ale Biblia jasne vysvetľuje, že keď sa stal človekom, tak sa ponížil a bol nielen Bohom, ale aj človekom. Práve to ľudské ho veľmi obmedzovalo a zväzovalo. Ako človek potreboval napojenie na Boha, potreboval pravidelný kontakt, pravidelné spojenie a tým nám aj jasne ukázal, čo máme robiť, ak chceme aj my byť v kontakte s Bohom.

Žijeme vo svete, ktorý sa pre náš hriech vzdialil od Boha. Preto je spojenie s Bohom trochu zložitejšie, ako to bolo na samom začiatku. Ale zas nie je to až tak zložité, aby to bolo pre nás ľudí náročné.       

Čo teda potrebujeme k tomu, aby sme sa spojili s Bohom? Podľa toho, čo sme si prečítali o Ježišovi, tak nám stačí tiché miesto, teda nejaká samota, a chuť sa rozprávať. Nič viac k tomu nie je treba. Z tohto pohľadu je kontaktovanie Boha jedna z najjednoduchších vecí na svete. Odkedy poznáme telefonovanie, tak tomu rozumieme ešte lepšie. Nemusíme vidieť toho, s kým sa rozprávame, stačí, že vieme, že on počúva nás, keď mu hovoríme a vysvetľujeme veci.

Modlitba má oproti telefonovaniu aj pár výhod. Nikdy sa vám nestane, že vám dôjde kredit, vždy sa dovoláte, nikdy vám nepríde správa, že číslo, ktoré voláte je momentálne nedostupné a nemusíte sa báť, že voláte v nevhodný čas, lebo je povedzme po desiatej večer.

Všetko je postavené len na jednej jedinej veci a tou je vaša a moja slobodná túžba sa s Bohom rozprávať. Ak túto máte, nie je nič jednoduchšie, ako sa s Bohom spojiť.

Napriek tomu to práve v tomto bode všetko zlyháva. Je to viac o nás ako o Bohu. Ja človek nemám na Pána Boha čas, mám kopu práce, aktivít, záujmov, k tomu mnoho pochybností, či to vôbec funguje a či ma ten Boh bude vôbec počuť. Alebo je v tom príliš veľká sebaistota, že ja vlastne Boha ani nepotrebujem, pretože všetko, čo ma čaká, celkom dobre zvládam aj sám. Tak načo je mi nejaká modlitba a nejaké prosíkanie Boha, keď sa mi celkom darí aj bez Neho?

Toto je achillova päta modlitby. Väčšina ľudí to pochopila tak, že keď nič od Boha nechcem, načo by som sa s Ním kontaktoval. Nepotrebujem sa žiadnemu Bohu prosíkať a žobroniť od Neho niečo, keď si viem poradiť aj bez Neho. Takže modlitba je podľa niektorých názorov len pre slabochov, ktorí sú často v koncoch a nevedia si poradiť sami. Je to prejav slabosti. Preto sa mnoho mužov vôbec nemodlí, pretože to podľa nich vyzerá trápne a uberá im to z ich chlapskej tvrdosti.

Je zaujímavé, že ak sa dostaneme do extrémnych situácií v živote, v ktorých ide napríklad o život, dokážeme sa veľmi vrúcne modliť k Bohu všetci. Aj keď neviem, či toto je ešte modlitba. Toto skôr patrí do kolónky „topiaci sa chytá každej slamky“.

Chcem sa len opýtať, či ste si všimli jeden zaujímavý detail na situácii, ktorú v našom texte opísal evanjelista Matúš? Ježiš tesne pred tým nasýtil 5000-ový zástup ľudí, ktorých vyučoval. Bolo to až do neskorého večera, keď sa zástup ľudí rozišiel, alebo sa uložil spať. Pre Ježiša to nebola žiadna extrémna situácia. Nešlo mu o život, nič mu nehrozilo, napriek tomu odchádza na tiché miesto, aby sa rozprával s Bohom. Takže modlitba nie je len do extrémnych situácií, keď nám dôjde, že sme v koncoch, je to skôr o komunikácii, o budovaní vzájomného vzťahu, o spoločnom rozhovore a spoločných chvíľach. Ježiš ako človek si potreboval prebrať veci s Bohom. Nič iné, len prediskutovať to, čo ho čakalo nasledujúci deň.

Je pre vás modlitba len na vymenovanie prosieb, ktoré potrebujete od Boha zabezpečiť a potom prichádza rýchle Amen? Ak áno, tak ste modlitbu pochopili zle. A každý, kto takto vníma modlitbu, tak nepochopil, o čo vlastne ide.

Modlitba je predovšetkým komunikácia s Bohom. Čím sa viac s nejakým človekom rozprávate, tým dôvernejší vzťah s ním máte. Tým bližší vám ten človek je. A tak isto je to aj vo vzťahu k Bohu. To, že o Ježišovi vieme, že sa často chodil rozprávať s Bohom na osamelé miesto, to len potvrdzuje, aký blízky vzťah bol medzi nimi. Vôbec to nie je dôkaz o tom, že mal veľmi veľa prosieb, ale to, že bol medzi nimi skutočný vzťah.

Predstavte si, že by vaše dospelé deti prestali s vami komunikovať. Povedzme, že bývajú v nejakom meste a prestali by s vami volať, neprišli by na návštevu, vnúčatá by sa vám prestali ozývať. Čo by to pre vás znamenalo? Akoby ste si to vyložili? Pamätám si, ako mi jedna pani raz rozprávala, že má dcéru, ktorá od nej býva nejakých 30 kilometrov, ale nepríde ju pozrieť, nezavolá a keď jej volá ona, tak nedvihne telefón. Jednoducho nechcela s ňou hovoriť. Tá mama to brala veľmi ťažko. Samozrejme, že za tým bol nejaký spor, asi pre dedičstvo, ktorému mama ani celkom dobre nerozumela. Tá pani sa s tým nevedela vyrovnať, nevedela sa s tým zmieriť. Komunikácia je základ vzťahu. Ak sa nerozprávate, nemáte žiaden vzťah.

To, že s niekým prestanete rozprávať, znamená, že ho už nepotrebujete, že vás nezaujíma, že je pre vás a váš život zbytočný. Takže tak nejako sa musí cítiť Boh, keď my ľudia sa s Ním prestaneme rozprávať. Keď sa nemodlíš, tak sa vlastne Bohu vyhýbaš. Ignoruješ ho a všetky jeho snahy o opätovné nadviazanie kontaktu odmietaš.

Dôkazom toho, že máte s nejakou osobou bližší vzťah je to, že sa s Ním rozprávate, stretáte sa, alebo pravidelne voláte. To znamená, že tá osoba vám nie je ľahostajná. Takže modlitba k Bohu nie je iba znakom nejakej podriadenosti Bohu, alebo možnosťou na nekonečné naše prosby, je to predovšetkým dôkaz toho, že medzi vami a Bohom je skutočný vzťah, že ste v kontakte a máte k sebe blízko.

Dnešná nedeľa je 10. nedeľou po Svätej Trojici. Je to trochu netypická nedeľa, pretože sa spája s Ježišovou predpoveďou zničenia Jeruzalema. Pán Ježiš tie slová povedal pred svojou smrťou, teda asi v roku 32 nášho letopočtu. Učeníci sa pred ním nadchýnali, aké sú to úžasné múry a aké sú to obrovské stavby a Pán Ježiš povedal, že príde čas, keď po nich neostane kameň na kameni. Prešlo 38 rokov a rímske vojsko pod vedením vojvodcu Títa obkľúčilo Jeruzalem, nechalo mesto vyhladovať a potom ho dobylo a vypálilo. Bola to veľmi pochmúrna história tohto svätého mesta.

Vždy, keď sú ľudia v úzkych, začínajú sa veľmi intenzívne venovať modlitbám. Čím ťažšie časy, tým úprimnejší dokážeme byť vo svojich prosbách voči Bohu. Takí istí boli aj Židia, keď rímske légie obliehali niekoľko mesiacov mesto a hlad, mor, či iné choroby zabíjali denne ľudí po desiatkach.

No nech už boli tie modlitby akokoľvek úprimné, to, čo malo prísť, už nedokázali oddialiť. Pán Boh už nezmenil svoj názor. Možno sa vám to zdá čudné, že dnes hovoríme o modlitbe a ja vám uvádzam príklad modlitieb, ktoré neboli vyslyšané. Napriek tomu, že boli intenzívne, boli úprimné, boli pravdivé a vôbec neboli sebecké. Mali všetko to, čo by skutočná modlitba mala mať. Aj tak ostali nevypočuté.

Dôvod povedal Pán Ježiš 38 rokov pred tým. Mesto Jeruzalem nepoznalo čas svojho navštívenia. Neuvedomilo si, kto do neho prišiel a čo tomu mestu doniesol. Problém bol v tom, že sa títo ľudia Bohu vzdialili. Nepotrebovali ho, ten vzájomný kontakt sa narušil. Nebol tam skutočný vzťah. Neboli Bohu dosť blízko na to, aby poznali Toho, kto im priniesol pokoj a zmierenie.

A zrazu mal ten Boh zasahovať a vypočúvať ich prosby? Ten Boh, ktorý im bol ľahostajný po dlhé roky? Ani intenzívne modlitby tesne pred katastrofou už nič nezmenili. Božie rozhodnutie bolo nemenné.

Dnešná nedeľa je nedeľou, ktorá nám hovorí o Božej výstrahe. Žiadna vyvolenosť nič neznamená, keď stratíš kontakt s Bohom, keď sa od neho vzdiališ, keď ti je ukradnutý.

Uvedomte si, bratia a sestry, že množstvo a úprimnosť vašich modlitieb sú jasným dôkazom toho, aký máte k Bohu vzťah. Či je Boh niekým, kto je vám blízko, alebo je vám ľahostajný. A keď je pre teba iba niekým, s kým sa rozprávaš tak raz za rok, alebo iba keď ti horí pod zadkom, tak si spomeň na to, ako dopadli Židia v roku 70.

Modlitba vytvára vzťah s Bohom. Čím intenzívnejšia je vzájomná komunikácia, tým bližší je vzťah. Je tam vzájomné pochopenie až priateľstvo, aké môže byť medzi Všemohúcim Bohom a hriešnym človekom. Modlitba je najprirodzenejší spôsob kontaktu človeka s Bohom. 

AMEN

Piesne: Najsvätejší...; 452; (456); 330; 461; A 78; 656/11

Texty: 5M 30, 11 – 16; Zj 3, 1 – 3; Ž 51, 3 – 13; Mt 11, 20 – 24