• 1

  • 2

  • 3

  • 4


Copyright © 2024 - Cirkevný zbor ECAV v Obišovciach

6. pôstna nedeľa 2023

Kázňový text: 2M 16,1-4

V pašiách teraz prechádzame posledné udalosti Ježišovho života, aby sme si do detailov uvedomili dielo Božej spásy. No a popritom sledujeme putovanie Izraelského národa do zasľúbenej krajiny, ktoré je plné reptania a sťažovania sa na zlé podmienky a zlú situáciu cestou. Je to taký ľudský paradox. Pán Ježiš nereptal, keď si vybral utrpenie, aby nám ľuďom priniesol slobodu, ale my ľudia pre svoju slobodu nevieme strpieť ani kúsok životných ťažkostí.

O čo vlastne išlo? Ak sa potrebujete dostať z otroctva, musíte prejsť z Egypta do zasľúbenej zeme, musíte sa vydať na cestu púšťou, lebo iná cesta odtiaľ nevedie. Ale nesmiete ostať v Egypte, lebo tam nikdy nebudete slobodní. Na začiatku to Izraelci chápali. Nechceli byť už otrokmi, nechceli znášať tie strašné podmienky a vedeli, že v Egypte nebudú nikdy šťastní. Cesta z otroctva je nutnosťou. Ale na druhej strane, komplikácie na ceste sa im znášať veľmi nechcelo.

Ono je to stále tak. Prejsť z otroctva do slobody nie je nikdy jednoduché a ani dnes to nie je iné. Ľudia žijú v otroctve hriechu, chytení v osídlach tohto sveta, sťažujú sa, že ich život je plný beznádeje a nemajú východisko, ale, ak im ponúknete cestu k slobode, cestu k Bohu, nechcú sa na ňu vydať. A ak sa niektorí aj pustia na pár krokov, zdá sa im to celé príliš zložité a komplikované.

Chcel by som dnes s vami, bratia a sestry, rozmýšľať o ceste k slobode, alebo o putovaní k slobode. Na začiatku každého putovania k slobode je nespokojnosť s tým, kde sa teraz nachádzam a ako teraz žijem. Nemyslím teraz na nejakú nespokojnosť s vysokými cenami energií, alebo nespokojnosť s nízkym príjmom. Skôr na vnútornú nespokojnosť so životom, ktorý žijem. So životom, ktorý plynie veľmi rýchlo a ani netuším, kam smeruje a čo všetko ma čaká. Je to taká vnútorná nespokojnosť, ktorú dnes zažíva mnoho ľudí. Točia sa v nejakom kolotoči práce a rodiny a majú pocit, že to nikam nevedie a im len pomaly dochádzajú sily. Je to ako otroctvo, z ktorého niet východisko.

Ak sa dnes opýtate ľudí, ako sa majú, väčšina sa začne sťažovať na to všetko, čo sa okolo nás deje. Veľakrát je to celé o beznádeji. Sme frustrovaní z medziľudských vzťahov, z rozpadajúcich sa rodín, z nepochopenia rôznych generácií, z vlastných zdravotných problémov, z ľudskej apatie a nezáujmu.

Minulý týždeň sme mali konferenciu na tému vyhorenia, kde prednášajúci uvádzal štatistiky, koľko ľudí dnes zažíva permanentný stres, či už v práci, alebo v osobnom živote. To vedie k neprestajnej únave a vyčerpaniu, od čoho je už len krôčik k vyhoreniu. Hovoril, že ľudia sú v kuse vystresovaní, nevedia si odpočinúť, čo vedie k väčšej podráždenosti, až k agresivite. Ten tlak vonkajšieho okolia na nás je akoby z roka na rok väčší. A optimistické, či nádejné správy do budúcna veľmi neprichádzajú.

Je to vo svojej podstate otroctvo. Ľudia sa netešia do práce, pretože je tam veľké napätie a zlé vzťahy. Po práci sa však netešia ani domov, lebo tam zažívajú to isté, pretože rodiny sú čím ďalej tým viac rozbité. Tam, kde sa nachádzate, trpíte, stále vás niečo zväzuje a obmedzuje, stále vás niečo naháňa a vám chýba čas, chýbajú sily, chýbajú vám možnosti zvládnuť to, čo vás čaká. Veľa ľudí by chcelo z toho von, ale nevedia ako. Tá cesta vyvoleného Božieho ľudu do zasľúbenej zeme je určitý obraz toho, ako sa dostať z otroctva do slobody, ale nie je jednoduchá.

Pán Ježiš povedal: Keď vás teda Syn vyslobodí, budete skutočne slobodní. (J 8,36) Toto ponúkame tomuto svetu. Vyjsť z otroctva tohto sveta, pozrieť sa na slobodu v Kristovi a vidieť niečo viac ako tento svet. My máme zasľúbenie večného života, máme možnosť odpustenia hriechov, sme vyzývaní k tomu, aby sme dali do poriadku svoje vzťahy a máme možnosť zmierenia s Bohom. To je sloboda v Kristovi.

Netvrdím, že máme bezproblémový život, že nemáme starosti, netvrdím, že nezažívame obavy a strach. Toto všetko je súčasťou aj našich životov, ale naša cesta nekončí v beznádeji, v nejakej absolútnej smrti, po ktorej už nič nebude. Naša cesta je cestou k slobode, cestou do zasľúbenej zeme Božích detí. Vďaka Bohu môžeme zažívať vnútorný pokoj, pokoj z odpustenia a zmierenia s Ním.

Izraelský národ na toto počas tej cesty púšťou zabúdal. Neuvedomovali si, že to, čo zažívajú, sú len krátkodobé prekážky na ceste, že oni jednoducho musia byť, pretože cesta k slobode je komplikovaná a ťažká. Ale sústrediť sa musia na cieľ. Prišiel nedostatok vody, potom bola voda zase horká, potom došli zásoby a oni mali pocit, že tam zomrú hladom. Ale cesta nie je cieľ.

Putovanie k slobode je náročné. Je zaujímavé, že keď nám Pán Ježiš pripravoval našu cestu k slobode, nesťažoval sa, že je to náročné, že zabezpečiť našu slobodu ho bude stáť mnoho utrpenia a bolesti. Nekomentoval stále, že toto mu prinesie veľa smútku a bolesti. Vybral si cestu kríža a nereptal, že vybojovať slobodu pre človeka stojí toľké úsilie.

Izraelský národ sa však sťažoval v kuse. Vždy mu niečo chýbalo. Keď sa vyriešil problém s vodou, spomenuli si, že by chceli mäso a plné hrnce, ako mali v Egypte. Zrazu snívali o pohodlí, ktoré tam mali, aj keď realita v otroctve bola iná. A dnes je to to isté. Ľuďom dnes ide o pohodlie. Najlepšie by bolo, keby nám tú slobodu niekto priniesol rovno domov, aby sme sa nemuseli o nič snažiť a ani vo svojom živote nič meniť. Lenže za slobodou musíte vyjsť. Sloboda nepríde za vami.

To je najdôležitejšia vec, ktorá sa z týchto dejín Izraelského národa dá vyčítať. Musíte sa vydať na cestu. Nemôžete ostať tam, kde ste. Cesta odtiaľ preč je nutnosťou. Keď to prirovnám k našim životom, tak to znamená, že nemôžeš ostať žiť v hriechu, musíš ho opustiť, musíš z neho vyjsť von a musíš sa mu vzdialiť. Vydaj sa na cestu s Bohom, vyjdi zo svojho otroctva.

Nájsť vnútorný pokoj, kľud, zmierenie, to je niečo, čo by ľudia chceli, a je to presne to, čo nám, veriacim ľuďom, Pán Ježiš ponúka. Lenže bez toho, aby ste sa v nedeľu zobudili a vybrali do spoločenstva k Bohu a jeho slovu to nejde. Bez toho, aby ste urobili kroky k Bohu, sa to nedá. To je to naše putovanie do Božej blízkosti, nedeľu, čo nedeľu. Prichádzame sem, aby sme zažili blízkosť Boha, zažili moment stretnutia s Ním skrze jeho slovo, zažili spoločenstvo veriacich ľudí a pripojili sa k Božej oslave. A súčasť toho celého je Božia milosť a Božie odpustenie, zmierenie a pokoj s Ním.

Dnešný človek by to aj chcel, ale najlepšie by bolo, keby sa to dalo priniesť rovno domov, do môjho pohodlia. Možno, keby to vedel doniesť kuriér, tak by to bolo veľmi fajn. Objednáte si to od cirkvi a ono vám to príde pekne zabalené v balíku. Doma si to rozbalíte a zrazu zažijete Boží pokoj, ktorý prevyšuje každý rozum, Božie odpustenie a naplní vás nádej večného života. To by bolo ozaj ono a aj keby to stálo viac, určite by si to ľudia kúpili.

Lenže nič také sa kúpiť nedá. Toto je súčasťou života viery veriaceho človeka.

Dať Bohu kúsok zo svojho života sa nám už nechce. Venovať mu čas, hoci len jednu hodinu týždenne, v spoločenstve veriacich ľudí je pre mnohých veľmi veľa. Ľudia by chceli od Boha všetko, ale Jemu nechcú dať nič. Chcel by som zažiť slobodu, chcel by som mať vo svojom vnútri radosť, chcel by som zažiť Boží pokoj, ktorý je ľudským rozumom nepochopiteľný, chcel by som mať nádej večného života a tešiť sa na večný život, ale ničoho zo svojho života sa nechcem vzdať, nič nechcem opustiť, chcem, aby všetko bolo tak ako doteraz.

Tak niečo také Pán Boh neponúka. K slobode je dlhé putovanie, čo je každodenný život viery. Tak, ako Izrael nemohol zažiť slobodu v Egypte a musel odtiaľ za slobodou odísť a znášať ťažkosti cesty, takisto dnes ľudia nezažijú vnútornú slobodu, keď neopustia svoj starý život a nevydajú sa na cestu k Bohu. Život viery je aj životom v spoločenstve, do ktorého sa nám veľakrát nechce a vedeli by sme ten čas stráviť aj inak. Ale to patrí k putovaniu, ako aj mnoho ďalších a ďalších vecí, ktoré od nás Pán Boh očakáva.

Cesta k slobode je náročná. Bola ťažká pre Izraelský národ, ktorý nakoniec putoval 40 rokov, kým dorazil do cieľa. Tá cesta k slobode pre nás všetkých bola náročná aj pre Pána Ježiša Krista. Jeho stála bolestné utrpenie na kríži a smrť. No a cesta k slobode je náročná aj pre každého jedného z nás, pretože musíme opustiť svoje pohodlie a žiť život viery.

AMEN

 

Piesne: pašie

Texty: pašie

 

config
f m

Podcast - kázne

Podcast kanál

Kalendár udalostí

jún 2024
Po Ut St Št Pi So Ne
27 28 29 30 31 1 2
3 4 5 6 7 8 9
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30

Nasledujúce udalosti

piatok - 14. jún 2024 16:00 Obišovce
Konfirmačná príprava 1. a 2. ročník
piatok - 14. jún 2024 17:15 Obišovce
Mládež
nedeľa - 16. jún 2024 09:30 Obišovce
3. po Sv. Trojici
nedeľa - 16. jún 2024 11:00 Drienovská Nová Ves
3. po Sv. Trojici
nedeľa - 16. jún 2024 17:00 Obišovce - fara
Stretnutie rodín