Nový rok 2023

Kázňový text: R 8, 32

Ako ste dopadli, bratia a sestry, na Štedrý večer? Čo dobré ste si našli pod stromčekom? Priznám sa, že mám rád prekvapenia, ale už som trochu lenivý ich vymýšľať. Takže pod stromčekom je to zväčša taká klasika pre dospelých, nejaký ten sveter, alebo pyžamo.

U vás boli aj ponožky? Vianočné darčeky sú viac pre deti, myslím, že my dospelí už nepotrebujeme toľké prekvapenia a skôr je to o tom, čo ozaj potrebujeme v domácnosti a čo sa zíde. Takže neviem presne, od ktorého veku sú to u nás pod stromčekom skôr praktické a potrebné veci.

Aj keď v každom z nás je vždy kúsok dieťaťa a nejakému prekvapivému darčeku by sme sa vždy dokázali potešiť. Nejaké kľúče od auta, alebo drahé náušnice, či náramok by boli prekvapením. No na také prekvapenia treba aj iný rodinný rozpočet.

Prečo hovorím o darčekoch, keď sme už na začiatku nového roku? Chcem sa vás opýtať, či už vám niekto daroval „všetko“? Dobre počujete „všetko“? Je to vôbec možné? Dokázal by človek darovať všetko?

My muži zvykneme ženám povedať, že sme im dali všetko, čo sme mali. Manželky zasa vyčítajú manželom, že nám dali všetko, svoju krásu a svoju mladosť. Takže áno o tom darovaní všetkého občas hovoríme, ale skôr iba zo žartu.

Čítal som nedávno taký vtip: V novinách sa objavil inzerát:

• Predám kompletné vydanie encyklopédie Britanica (32 zväzkov), viac nepotrebná.
• Minulý týždeň som sa oženil a manželka vie všetko.

Nemyslím takto všetko. To bolo skôr len na zasmiatie. Ale ďalšia vec je, že človek je dosť nenásytný tvor, takže neviem, či by v nejaký moment svojho života dokázal povedať, že už nič nechce, lebo má všetko. To už je zasa taký náš ľudský rozmar.

Keď som čítal slová apoštola Pavla, ktoré napísal kresťanom do Ríma, všimol som si práve to slovo „všetko“, ktoré použil v takej vyčítavej vete kresťanom. Ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal Ho za nás všetkých, ako by nám nedaroval s Ním všetko. To bol dôvod, prečo som nad tým slovom začal rozmýšľať.

Je možné dať človeku všetko? Alebo je možné, aby v jednom dare, ktorý sme dostali, sme dostali všetko, čo k životu a k svojej budúcnosti potrebujeme? Ako to Pavol myslel, že sme s osobou Ježiša Krista od Boha dostali všetko?

Je toľko vecí, ktoré by som chcel. Mám toľko prianí a túžob, ktoré by sa mohli naplniť. A nie sú to len sebecké veci. Ozaj by som bol rád, keby sa skončila vojna na Ukrajine. Bol by som rád, keby sme mali konečne rozumných a slušných politikov, ktorým ide o dobro krajiny a o dobro ľudí, ktorí v nej žijú. A prial by som si, aby sa upokojila aj ekonomická situácia vo svete, aby to tu všetko neskákalo hore o 100 či 200%, lebo to podľa mňa nemá logiku. Myslím, že nemáme len sebecké túžby, že sú to ozaj rozumné a potrebné veci. Ale nemáme a nemôžeme mať „všetko“.

Takže, na čo narážal apoštol Pavol? Neprešvihol to s tým vyzdvihovaním Božieho daru?

Začnime tým, čo si my ľudia predstavujeme pod pojmom všetko. Mali by sme začať napríklad zdravím. To je jedna zo základných túžob, ktoré ľudia vyslovujú, alebo si často prajú. Aj teraz v novom roku bude toto prianie opakované veľmi často. Jedno príslovie hovorí: Zdravý človek má mnoho prianí, chorý má len jedno. Myslím, že to vystihuje všetko. Ak by ste boli chorí, ste presvedčení, že keby sa vám vrátilo zdravie, nič viac nepotrebujete. Ale zdravý človek vôbec nie je spokojný. Až tu začínajú všetky tie ľudské túžby a sny. Dobrá práca, dobrý plat, lepší život, dobrá rodina, žiadne problémy a žiadne utrpenie, či bolesť.

Aký luxus a aké pohodlie by vystihovalo podľa vás slovo „všetko“? Niečo také ako majú Geissenovci, ktorých vidíme v televízii? To už by podľa vás vystihovalo to ľudsky pochopené slovo „všetko“? Ak by sme všetci na zemi žili takto, kto by na nás robil? Čiže toto je absolútne nereálny svet, keby sme všetci chceli žiť takto.

A ďalšia otázka je, či všetky tie materiálne veci by dokázali uspokojiť aj duchovné potreby človeka? Na tie väčšinou pri svojich veľkolepých túžbach zabúdame. Pretože materiálne bohatstvo predsa len nie je všetko.

Čo by ste mali z mnohého bohatstva, keby ste nemohli pokojne spávať, alebo keby vás nikto nemal rád? Mali by radi iba vaše peniaze. Možno by ste sa trápili pre problémy s deťmi. Takže to naše všetko by malo veľmi podivnú príchuť.

Myslím, že Pán Boh pod pojmom všetko rozumie niečo celkom iné. O čo vlastne Pánu Bohu ide? Keď zoberiete Bibliu do rúk a začnete ju čítať zbadáte, že jediným cieľom Pána Boha je záchrana človeka. Keď si čítate jednotlivé pasáže, tak ten dojem mať nebudete. Ale Biblia ako celok, ako jeden komplex v podstate smeruje k záchrane človeka. Je to myšlienka, ktorá sa tam od Starej zmluvy cez Novú zmluvu stále opakuje.

Keď si prečítate na prvých stránkach Biblie, ako zhrešili prví ľudia a ako sa to vo svete pokazilo, tak od toho momentu všetko smeroval Boh k tomu, aby sa raz narodil na tento svet Boží syn, aby sa stal podobný človeku a potom zomrel za hriechy ľudí. Máte to tam všetko s predpoveďami a proroctvami, aby sa naplnilo to, že za hriechy ľudí zomrel Boží Baránok. Všetko v dejinách ľudstva smerovalo k tomuto vrcholu ľudskej záchrany. Preto už konfirmandov učíme, že zmyslom celej Biblie je záchrana hriešneho človeka. To je to, o čo Bohu ide. Toto Pán Boh slovami apoštola Pavla nazýva „všetko“.

Predstavte si otca, rodiča, ktorý posiela svojho jediného syna do susedovho horiaceho domu, aby z neho vytiahol živých ľudí a keď vynesie i toho posledného, nadýcha sa toľkých splodín, že zomrie. Myslíte si, že ten otec neobetoval vo svojom synovi všetko? Myslíte si, že by ste ako sused od toho otca mohli chcieť ešte niečo viac, ako to, že pri vašej záchrane zomrel jeho jediný syn?

Presne toto kvôli nám urobil náš Boh. Neušetril vlastného syna, ale vydal ho za nás všetkých... Myslíte si, že nám nedaroval už všetko?

Vrátim sa k tomu vymyslenému obrazu. Predstavte si otca, ktorý oplakáva svojho mŕtveho jediného syna a vy by ste za ním prišli a povedali: Vieš sused, nemáme kde spať, mohli by sme v tvojom dome, a potrebujeme aj nejaké peniaze na začiatok, a bude nám treba aj nejaké šaty a chceli by sme sa aj niečo dobré najesť, nemohol by si nás obslúžiť...

Nedal nám ten otec vo svojom synovi už dosť? Zdá sa vám táto jeho obeť malá? Keď sa na to pozriete z tohto uhla pohľadu, tak to apoštol Pavol vystihol úplne presne. Boh nám vo svojom synovi skutočne daroval všetko, len si to potrebujeme uvedomiť a musíme si to začať vážiť.

Ale to slovo „všetko“ sa dá vysvetliť aj inak. Včera sme hovorili o večnosti, ktorá je dôležitejšia ako časnosť. Veď v porovnaní je to 80 rokov proti večnosti a to sa nedá ani porovnať. Bohu záleží na tom, aby človek s Ním mohol prežiť večnosť. Toto tu je len predpríprava na to, čo nás čaká potom. Boh nerobí „všetko“ pre časný život, pretože je obmedzený a krátky. On robí všetko pre večnosť.

Pre Boha nie je najdôležitejšie, aby si tu na zemi prežil krásny život, aby si netrpel a mohol si užívať iba radosti života. Pre Neho je dôležité, aby si využil ten čas, ktorý si tu dostal a získal večný život v nebesiach. Toto je jeho cieľ s tebou. A ak to nepôjde bez utrpenia, bez chorôb, bez starostí, bez smrti, tak toto všetko bude súčasťou tvojho života tu na zemi, aby si na konci ako veriaci človek náležal Bohu.

Naše všetko, nie je Božie všetko. A vyzerá to tak, že keby nám Pán Boh dal naše všetko, stratili by sme večnosť. A tak tu máme vojnu na Ukrajine, ekonomickú krízu, rôzne zdravotné problémy a neviem čo všetko ešte príde v roku 2023. Ale ja za tým vidím len jeden jediný cieľ. Boh sa nás snaží navigovať na cestu spasenia a keď to nejde po dobrom, tak musí použiť aj donucovacie prostriedky, aby nás usmernil.

Takže to všetko, čo sa okolo nás v týchto časoch deje a my to vnímame ako niečo veľmi zlé a ťažké, ak nás má doviesť na kolená pred našim Bohom a nasmerovať nás na cestu do večnosti, tak to bude to najlepšie, čo sa nám mohlo stať.

Ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal Ho za nás všetkých, ako by nám nedaroval s Ním všetko.

AMEN

Piesne: Slovo stalo sa...; 71; 72; 69; 68; A 23; 656/5

Texty: Joz 24, 14 – 16; G 3, 23 – 29; Ž 8, 2 – 10; Luk 2, 21