2. slávnosť vianočná 2022

Kázňový text: 2K 5, 17

Máme dnes, bratia a sestry, druhý sviatok vianočný a ja dnes budem v kázni pokračovať rozprávaním o nás. Ak si spomeniete na Štedrý večer, tak sme rozmýšľali nad tým, KTO SME. Či sa o nás Boh zaujíma a či mu vôbec na nás záleží. Včera sme rozmýšľali nad tým, kým sa môžeme stať vďaka tomu, že sa narodíme z Boha, teda z vody a z Ducha. To znamená, že môžeme byť novými ľuďmi, Božími deťmi, ktorí mu patria a sú mu oddaní.

No a dnes chcem s vami hovoriť o tom, kto nie sme, alebo tak osobnejšie v jednotnom čísle, kto nie si. Je to postavené akoby opačne. Väčšinou je naše okolie zvedavé na to, kto sme.

Je zvláštne, že na túto otázku ľudia odpovedajú najčastejšie tak, že sa identifikujú vo vzťahu s niekým, alebo voči niečomu. Napríklad: som otec a s manželkou máme tri deti, alebo som elektrikár, tým sa živím... Čo by ste odpovedali, ak by ste mali v odpovedi na túto otázku použiť iba jedno slovo? Ak by ste odpovedali: človek, je to veľmi všeobecné a neosobné. Preto chápem, že je pre nás jednoduchšie charakterizovať sa vo vzťahu k niekomu: som otec, alebo som syn, či dcéra, som manžel, alebo manželka... Prípadne zvykneme spomenúť to, čím žijeme, alebo čo robíme, povedzme v zamestnaní.

Ja zvyknem občas povedať: Som farár. Minule som tak šokoval jednu pani v obchode. Pokazilo sa nám spojkové ložisko na starom traktore doma u rodičov a tak som zháňal telefonicky, či ho majú v Košiciach v predajni Zetor na sklade. Pani mi zdvihla telefón, potvrdila, že tieto veci majú skladom a že si preto môžem zajtra prísť. Keď som tam na ďalší deň prišiel, začal som s tým, že ja som ten, čo jej včera volal kvôli ložisku. Ona hneď vedela, o čo sa jedná, a potom sa opýtala: Keď ste mi volal, môj telefón mi vyhodil taký zvláštny popis: že Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku... To je asi nejaká chyba, že? Odpovedal som jej, že nie, že ja som farár. Chápem, že Evanjelická cirkev väčšinou spojkové ložisko na starý Zetor nezháňa, preto jej to bolo čudné a potrebovalo to nejaké vysvetlenie.

Tak nejako štandardne vyzerá naše jednoduché predstavenie. Ja som niekto vo vzťahu k niekomu, alebo niečomu. Manžel, otec, syn, alebo som lekár, zubný technik, starosta, som dôchodca, som chorý, som pacient... Vyzerá to tak, že na identifikovanie svojej osoby je nám najlepšie použiť vzťah k nejakej osobe, alebo k nejakej činnosti. Ale nie je to veľmi trvalé. Naše vzťahy sa menia a my starneme, takže identifikácia, že som syn platí len nejaký čas. A tak isto aj identifikácia, že som otec je obmedzená. Potom dúfam príde čas, keď budete s hrdosťou hovoriť, že ste dedo.

Alebo vás nejaký čas môže vystihovať, že ste študent, ale príde koniec školy a toto už nebude môcť byť vašou definíciou, potom si prejdete nejaké povolania a zamestnania, až nakoniec vás bude vystihovať, som dôchodca.

Ale takéto odpovede nie sú veľmi presné a ani nevystihujú našu podstatu. Apoštol Pavol kresťanom v Korinte píše, že ak sú v Kristovi, sú novým stvorením. Stali sa niekým iným a od toho momentu sa odlišujú od všetkých ostatných ľudí.

Keďže k dnešnému sviatku patrí spomienka na prvého diakona Štefana, tak na ňom a na jeho živote si to najlepšie vysvetlíme. O mužovi menom Štefan z evanjelií nevieme nič. Môžeme len predpokladať, že sa stal kresťanom až po zoslaní Ducha Svätého na Letnice. Pri jeho mene je poznámka, že ako kresťan v cirkevnom zbore v Jeruzaleme bol plný viery a Ducha Svätého. Ale toto prišlo do jeho života až v momente, keď uveril v Ježiša Krista. Dovtedy bol nejaký Štefan, ktorý bol ako každý iný Žid tej doby. Nebol v ničom extra výnimočný, ale poznanie Krista z neho urobilo nového človeka, nové stvorenie. Pôsobením Svätého Ducha bol z neho človek, ktorý vytŕčal z radu ostatných. Zmenil sa jeho život, zmenili sa jeho názory a pohľady na svet. Bolo zrazu do očí bijúce, že je niekto iný.

Lenže každá takáto do očí bijúca odlišnosť vyvoláva mnoho otázok a s otázkami prichádzajú odpovede, ktoré toho človeka robia ešte odlišnejším.

Keď Štefana zvolili za diakona, častejšie sa púšťal do rozhovorov s ľuďmi. Vnímal, že je poslaný zvestovať evanjelium. Biblia hovorí aj o prejavoch moci, čo určite vyvolávalo ešte väčšiu závisť u dôležitých autorít v chráme. Aj oni si všimli, že ten človek je akýsi iný. Rozmýšľa inak, má iné hodnoty v živote, má inak poukladané priority. Doslova, vytŕčal z radu. A to ich vyprovokovalo k tomu, že ho ľudia z viacerých známych synagóg obvinili z rúhania a predviedli ho pred židovskú radu. Bol to veľmi rýchly súd, pretože, ak sa potvrdilo rúhanie dvoma svedkami, nasledoval veľmi rýchly verdikt súdu a vo väčšine prípadov došlo hneď aj k vykonaniu rozsudku. V Štefanovom prípade to bolo ukameňovanie.

Nebolo by však k nemu došlo, keby sa Štefan nezmenil. Keby sa z neho po prijatí Krista nestal nový človek. Nezačal žiť zlý život, skôr naopak, žil inak, rozprával inak, vystupoval inak a práve tá inakosť všetkých ostatných provokovala.

Ak si v Kristovi, si nové stvorenie. Si iný ako ľudia zo sveta a máš byť iný. Nebojte sa tej inakosti. Všetci ľudia naokolo fungujú takto. Dobre, ale ak to ty vo svojej viere vidíš inak, tak ty ži inak. Ak cítiš, že Boh od teba čaká iné rozhodnutie, ako ho robia ostatní, tak ho urob. Nemusíš splynúť s davom. Nemusíš robiť to, čo robia všetci a nemusíš hovoriť tak, ako hovoria všetci.

V Kristovi sú a majú byť z nás nové stvorenia.

Občas ma pozvú na študentské bohoslužby na EGJAK v Košiciach. Predstavte si v kostole okolo 600 študentov, vpredu stoja tri dievčatá, ktoré začnú hrať a spievať nejakú mládežnícku pieseň a čakajú, kedy sa k nim niekto pridá. Ale nikto nič. Sedím vpredu a nepozerám sa, čo sa deje za mnou, ale mám pocit, že nikto nespieva. Akoby to bola hanba pridať sa. Ale to isté sa deje, keď sa majú nahlas modliť Otčenáš. Tých 600 detí v kostole sa dokáže postaviť a posadiť, ale nič viac od nich nemôžete chcieť, lebo všetko navyše by bola asi podľa ich vnímania hanba. Rozmýšľal som, koľko odvahy by potreboval niektorý z nich, aby sa zrazu ozval a začal tam nahlas spievať? Alebo koľko odvahy je treba, aby ste sa začali nahlas modliť Otčenáš? Možno sa raz taký zázrak stane.

Možno ste prekvapení, že to na cirkevnej škole funguje takto, ale nečudujte sa. Vy by ste mali odvahu byť iní, ako 600 ostatných? Možno teraz keď ste už dospelí a máte za sebou životné skúsenosti, ale oni sú len mladí ľudia, až priveľmi závislí na tom, čo si o nich tí ostatní myslia.

Nie je jednoduché vytŕčať z radu, byť iný, ako ľudia v tomto svete. Treba prekonať mnoho prekážok a mať mnoho odvahy, mať určitú zrelosť postaviť sa proti všetkým, ale od nového stvorenia sa to vyžaduje. Myslím, že by sme si občas mali povedať: ja nie som ako všetci ostatní. A teraz to nemyslím v nejakej pýche, alebo namyslenosti, že ja som niekto a vy všetci ostatní ste len veľké nuly. Tá moja inakosť spočíva v tom, že patrím Kristovi. Že som Božím dieťaťom a odovzdal som mu svoj život.

A možno by sme sa mali úmyselne v niektorých oblastiach snažiť o to, aby sme boli odlišní. Je to jeden zo spôsobov, ako vydávame svedectvo ľuďom okolo nás. Inakosť bije do očí, veľakrát aj provokuje k otázkam, vedie iných, aby o tej rozdielnosti rozmýšľali. Zatiaľ nás za to nebude nikto kameňovať ako Štefana, tak by sme to mali využiť.

Keď všetci nadávajú, tak ja nenadávam, keď sú všetci vulgárni, tak ja stále rozprávam slušne, keď všetci len kritizujú, tak ja nekritizujem. Tieto veci sa v živote žijú ťažko, ale opakujte si, že ja nie som z tohto sveta, ja nie som ako vy. Ja sa snažím nasledovať v živote Kristov príklad.

Tento týždeň dávali v správach vyhodnotenia štatistického úradu, že na Slovensku sa ku kresťanstvu hlási 68,5 % obyvateľov. Je to menej ako pri poslednom sčítaní, ale aj tak tej inakosti by malo byť na Slovensku veľa. Ale nie je, nie je vôbec vidno.

Kto som? No najprv som kresťan, patriaci Kristovi, to je tá najpodstatnejšia charakteristika, ktorá by mala vystihovať môj život. A je to aj najdlhšie nemeniaca sa charakteristika môjho života. Všetko ostatné sa v mojom i vašom živote postupne mení. Boli časy, keď som nebol farárom a budú časy keď ním znova nebudem, budem len dôchodca. Som otcom, ale boli časy, keď som ním nebol a budú časy, keď bude dôležitejší iný vzťah. Som manžel, alebo boli časy, keď som ním nebol a budú časy, keď sa aj tento vzťah preruší (dúfam, že nie rozvodom).

Čo je teda to najdôležitejšie? Podľa mňa to, čo ma vystihuje čo najdlhší čas. A tým je, že patrím Kristovi a som novým stvorením.

Takže nie som iba farár, nie som iba otec, či manžel. Som iný človek a vďaka Kristovi som odlišný od ľudí tohto sveta.

Svet chce, aby si sa podobal na ostatných, nevytŕčal z radu, ale tvoj Spasiteľ chce, aby si žil život ako nové stvorenie. Nehanbite sa, bratia a sestry, za to, že od nás Pán Ježiš chce, aby sme boli iní. On od nás nepožaduje zlé veci a nechce od nás nič, za čo by sme sa v budúcnosti mali hanbiť.

AMEN

Preto ak je niekto v Kristovi, je nové stvorenie. Staré veci sa pominuli, a hľa, nastali nové. (2K 5,17)

Piesne: O Ježiši...; 62; 595; 36; 59; A 18; 656/5

Texty: 2Kron 24,17–22; Sk 6,7–7,2a. 51–60; Ž 17,1–9.15; Mt 23,34–39