1. slávnosť vianočná 2022

Kázňový text: J 1, 11-13

Sú Vianoce a my farári v kostoloch rozprávame o narodení Pána Ježiša Krista. Myslím, že sme príbeh jeho narodenia prešli už do najmenších detailov. Prebrali sme už za tie roky všetkých aktérov, ktorí sa hoci i nepatrným spôsobom zamotali do týchto historických udalostí. Rozobrali sme ich uvažovanie, ich pohnútky, ich odhodlanosť a vieru, ale aj ich odpor a nesúhlas. Takým bol napríklad kráľ Herodes Veľký. Jeho postoj pri narodení Ježiša bol úplne odlišný ako postoj pastierov, či mudrcov od východu.

Poznáme aj mnohé historické fakty, ktoré sú súčasťou tejto zvesti, ako bolo sčítanie ľudu vyhlásené cisárom Augustom, zvláštna hviezda na oblohe, ktorá bola viditeľná pre pravdepodobne babylonských astrológov, či Herodesov rozkaz vyvraždiť deti v Betleheme do dvoch rokov.

Dvetisíc rokov je však tak dlhý čas, že určiť presne, kedy sa Pán Ježiš narodil je dodnes veľmi ťažké. Napriek tomu, že súhlasne tvrdíme, že náš letopočet sa počíta od narodenia Pána Ježiša Krista. Dnes vieme, že sa Ježiš nenarodil 25. decembra v roku 0, takže oslavujeme Ježišove narodeniny mylne. A ani rok 0 nie je správny rok, kedy sa Ježiš Márii narodil.

Systém počítania Anno Domini teda ROKY PÁNA vyvinul mních menom Dionysius Exiguus v Ríme roku 525 ako jeden z výsledkov svojej práce pri vypočítaní dátumu Veľkej noci. Vo svojich veľkonočných tabuľkách priradil rok 532 a určil rok 284 ako začiatok vlády cisára Diokleciána. Dnes vieme, že sa vo svojich výpočtoch pomýlil, ale je to vec, s ktorou sa už s najväčšou pravdepodobnosťou nebude nič robiť. Napriek tomu sa nič nemení na tom, že dnes 25. decembra si pripomíname na Slovensku narodenie Pána Ježiša Krista, Božieho Syna a Spasiteľa sveta. To, že nevieme presný dátum narodenia, nespochybňuje to, že Pán Ježiš žil a tak sa narodiť predsa musel. Čiže narodenie je historický fakt s malým otáznikom na časovej osi.

Dnes by som chcel, bratia a sestry, hovoriť však o narodení iného človeka. Nie je to nejaká historicky významná osobnosť a ani sa o nej neučí v knihách, ale je okolo nej vždy zopár ľudí, pre ktorých je táto osobnosť dôležitým a významným človekom. Dnes, bratia a sestry, budeme hovoriť o svojich narodeninách. Viem, že to znie veľmi zvláštne, ale nechajte sa prekvapiť.

Pieseň: Emanuel

TEXT: J 1,11-13

Tak ako to bolo s vaším narodením? Boli ste plánované dieťa, alebo neplánované? Prišli ste nečakane? Boli ste pre vašich rodičov prekvapením? Hovorili s vami o tom niekedy vaši rodičia? Alebo ste sa na to niekedy pýtali?

Ježišovo narodenie bol Boží plán a Pán Ježiš nebol splodený z telesnej žiadosti, ani z vôle muža a nebolo to ani z krvi, pretože to nebolo telesné. Biblia píše, že Márii anjel Gabriel oznámil, že Duch Svätý na ňu zostúpi a moc Najvyššieho ju zatieni a ona počne a porodí syna.

Za našim narodením figuruje človek, my sme prišli na svet a sme splodení z krvi, kde figurovala telesná žiadosť a vôľa našich rodičov. Predpokladám, že to nebola len vôľa muža. Lenže toto sú všetko predpoklady k tomu, aby sme sa nikdy nemohli nazývať Božími deťmi. Takto napísal evanjelista Ján. Hovorí o ľuďoch, ktorí sa stali Božími deťmi, ale ktorí boli splodení nie z krvi, ani z telesnej žiadosti, ani z vôle muža, ale z Boha.

Je tam spomenuté všetko to, čo sa týka nás. My sme prišli na svet z krvi, z telesnej žiadosti a z vôle muža. Tak ako sa môžeme stať Božími deťmi s takouto svojou minulosťou? Veď, keď sa počne nový život a nový človek prichádza na svet práve tak, ako to píše Ján, skrze krv, skrze telesnú žiadosť a z vôle muža. Nijako inak to nejde. Aj umelé oplodnenie, ktoré je dnes možné vďaka modernej medicíne, musíme započítať do tejto kategórie. Tak, o kom to hovorí evanjelista Ján?

Deťmi Božími sú tí, ktorí boli splodení z Boha. O akých ľuďoch teda hovoríme? Túto podmienku spĺňa len Pán Ježiš Kristus, on jediný neprišiel na svet skrze krv, ani skrze telesnú žiadosť, ani z vôle muža, ale z vôle Boha. A prišli mi na um ešte dve mená a tými sú podľa Biblie Adam a Eva. Nikto iný túto podmienku Božieho dieťaťa splniť nemôže.

Keď evanjelista Ján písal tieto slová, na začiatku svojho evanjelia predpokladal, že ten, kto sa pustí do čítania tejto knihy, neskončí pri čítaní týchto riadkov, ale že si so zvedavosťou prečíta do konca celé evanjelium. V tretej kapitole práve túto otázku s narodením s Boha vysvetľoval Pán Ježiš Nikodémovi: Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uzrieť kráľovstvo Božie.

Toto je riešenie nášho problému. Nemôžme zmeniť, že sme sa narodili z telesnej žiadosti a z vôle svojich rodičov, musímevšak prežiť nové narodenie, alebo inak znovuzrodenie. Samozrejme, vynára sa tu ďalšia otázka: Ako? Aj Nikodém sa opýtal podobne: Ako sa človek môže narodiť, keď je starý? Nemôže predsa druhý raz vojsť do života matky a narodiť sa.

Isteže, takto to Pán Ježiš nemyslel. Hovoril o inom narodení. Evanjelista Ján ho v úvode nazval narodením z vôle Boha a Pán Ježiš Nikodémovi vysvetlil: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho.

Takže je tu reč o novom narodení, už raz narodeného človeka. Možno príliš zložité, alebo príliš filozofické, ale Pán Ježiš to pomenoval takto. Ak sa chceš stať Božím dieťaťom, musíš prežiť nové narodenie. Ale toto už neriešiš so svojimi telesnými rodičmi, ale so svojím Bohom.

Takže, ako sa teda človek môže narodiť znova? Ježiš hovorí: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho.

Naše prvé narodenie sme nemohli ovplyvniť, bolo to z vôle našich rodičov, ale Ježiš hovorí o znovuzrodení, ktoré závisí na našom rozhodnutí, alebo rodí sa z nášho rozhodnutia. Nikodémovi povedal dve podmienky. Musíme sa narodiť z vody a z Ducha.

Začneme tým jednoduchším a to je voda. Narodiť sa z vody znamená pre človeka prijať krst, alebo dať sa pokrstiť. Krst nie je iba nejakým vonkajším symbolom toho, že sme uverili v Ježiša Krista. Apoštol Pavol hovorí, že skrze krst sme prepojení s Kristom, že sme s Ním spojení s jeho smrťou na kríži. Teda tak, ako On zomrel pre tento svet, aj my s ním v krste zomierame pre tento svet. A prepojenie krstu pokračuje ďalej a má súvis s Kristovým vzkriesením. To znamená, že skrze krst sme spojení s Kristom aj v ten moment, keď prekonáva smrť, poráža ju a je vzkriesený. To je to Ježišovo, že sa rodíme znova skrze vodu, teda skrze obrad krstu, s ktorým vzniká medzi nami a Pánom Ježišom Kristom určité prepojenie.

Je to akoby ste prepojili medzi sebou dva počítače. Mladí tomuto prepojeniu rozumejú lepšie. Bolo to už pred pár rokmi, keď som si neuložil jednu dlhšiu prácu v počítači a zavrel som súbor. Omylom som odklikol neuložiť. A tak som úplne nešťastný volal jednému známemu, či sa s tým dá niečo robiť, lebo mi zmizlo niekoľko strán roboty. On si vytvoril cez internet prístup do môjho počítača, dal som mu k tomu súhlas a on sa na diaľku prehrabával v mojom počítači a hľadal tú stratenú prácu. Otváral okná o automatickom ukladaní do pamäte a neviem, čo všetko ešte, a nakoniec mi veľkú čas textu obnovil. Dnes to už mladí vedia, ale vtedy to bolo pre mňa niečo úplne nové a šokujúce, že sa niečo také dá. On sedí niekde v Bratislave a opravuje mi počítač v Obišovciach. Dnes je z toho celá veda, ktorej sa venujú hlavne hackeri.

Krst vytvára takéto prepojenie medzi Kristom a nami, ale potrebný je náš súhlas a to je naša viera. Ak ste pokrstení a ak ste dali Bohu súhlas, tak sa skrze krst vytvára prepojenie medzi Kristom a vami, a tak sa začína znovuzrodenie.

Ale ostalo nám ešte to druhé slovo, ktoré počul Nikodém. Potrebujeme sa narodiť z vody a z Ducha. Čo pre nás znamená narodiť sa z Ducha? Je tu reč o Duchu Svätom, ktorý nie je v rukách človeka, ale je to osoba Svätej Trojice. To narodenie z Ducha Svätého sa deje skrze Božie konanie v nás, skrze pôsobenie Ducha Svätého v nás. Takže to zjednodušme. Kde pôsobí Duch Svätý? Pôsobí v Kristovej cirkvi, pôsobí skrze Božie slovo, pôsobí v našom vnútri, pretože sme chrámom Svätého Ducha.

Ja sa vrátim späť k tomu obrazu, keď vám niekto cudzí zasahuje svojím počítačom, do vášho počítača. Jedna vec je, že som dal súhlas. Potom som videl, ako sa otvárajú a zatvárajú rôzne okná a rôzne programy, ale ja som sa klávesnice nedotkol. Nemôžete v ten istý moment do toho zasahovať aj vy. Musíte mu umožniť robiť tieto zmeny. A práve o to ide pri „narodení sa z Ducha“ Musíte Duchu Svätému dovoliť vás meniť. Tomu hovorí Božie slovo znovuzrodenie.

To je tá Ježišova výzva: musíte sa narodiť z vody a z Ducha. To znamená prijať krst a umožniť Duchu Svätému zasahovať do nášho života a meniť nás podľa jeho vôle.

Takže, narodili ste sa už znova, bratia a sestry? Viete, že sa niečo také odohralo vo vašom živote? To druhé narodenie je dôležité pre našu budúcnosť. Ľudia väčšinou čakajú, že to druhé narodenie sprevádza nejaký zvláštny a veľmi rázny moment života. Niektorí sa vás opýtajú na konkrétny dátum alebo čas, keď sa to vo vašom živote odohralo. Ale nemusí to byť iba takto. Väčšina z nás sme boli pokrstení ako deti. Naši rodičia si priali, aby vzniklo toto zvláštne spojenie medzi nami a Kristom. Takže prvý krok pre znovuzrodenie už máme za sebou. Treba už len ten súhlas. Možno budete vedieť, kedy vo vašom živote nastal ten moment, keď ste povedali Bohu, že vás môže meniť a môže zasahovať do vášho života. Ale je kľudne možné, že ani tento moment nevieme presne datovať. Jednoducho sa to stalo. Možno je to tak ako s dátumom Ježišovho narodenia.

Ale nakoniec je najdôležitejšie to, či Duch Svätý má právo vykonávať zmeny vo vašom živote, či ste mu dali priestor a či mu to aj umožňujete. Toto máme stále vo svojich rukách.

Môžeme zastaviť Božie pôsobenie, môžeme si zatvrdiť srdce, môžeme prerušiť spojenie. Toto sa týka aj nás veriacich ľudí. To, že sme často v spoločenstve a tým pádom pod pôsobením Božieho Ducha, ešte neznamená, že ten Duch vykonáva zmeny v našom živote. Je to stále o tom, čo mu dovolíme urobiť. Toto je naša sloboda.

A tak sa znova vraciam na začiatok k slovám apoštola Jána: Ale tým, čo Ho prijali, dal moc stať sa deťmi Božími, tým, čo veria v Jeho meno, 13 ktorí boli splodení nie z krvi, ani z telesnej žiadosti, ani z vôle muža, ale z Boha.

Tým, ktorí prijali Pána Ježiša a veria v neho, dal Boh moc stať sa Božími deťmi. Byť kresťanom nie je slabosťou, dať priestor Bohu v našom živote, aby vykonával zmeny, nie je prejav nemohúcnosti, je to moc, ktorú sme od neho dostali. A práve to nás robí silnými v tomto svete.

AMEN

Piesne: Poďakujme...; 590; sl. sláva; 34; A 12; 41; 35; 47; A 16; 656/5

Texty: Iz 52, 7 – 10; Žid 1, 1 – 4 ; Ž 98, 1 – 9; J 1, 1 – 14