3. adventná 2022
Kázňový text: 1Tes 5, 21-24
Vo všeobecnosti si ľudia myslia, že cirkev je zastaraná inštitúcia. Že nemá rada pokrok, ani vedu, ani žiadne skúmanie a že jej najviac vyhovuje žiť minulosťou. Neviem, čím to je, že cirkev má v sebe tendenciu neprijímať nové veci, skôr konzervovať tie staré a dávno zabehnuté. Možno je to tým, že Božie slovo hovorí, že Boh, v ktorého veríme, je stále ten istý a nikdy sa nemení. Možno práve to nás vedie k tomu, že všetko nové skúmame veľmi opatrne a radšej ostávame v tom.
Ak si vybavíte, ako sa v minulosti stavala cirkev k vedeckému pokroku, tak tam zbadáte, ako ťažko dokázali kresťania akceptovať nejaký nový názor, alebo nový pohľad. Napríklad to, že zem je guľatá, tvrdil už Aristoteles asi 350 rokov p.n.l. Napriek tomu do konca 15. storočia prevládalo presvedčenie, že Zem je plochá ako doska, ktorú buď ohraničuje plot, alebo na okraji ktorej padá voda do nejakých obrovských jaskýň. (Pacho Hybský zbojník to tiež tvrdil, že na konci sveta je veľa vody a potom je ten plot, za ktorým je koniec sveta. - film) Cirkev za názor, že zem je guľatá, bola vtedy pripravená ľudí upaľovať. Predstavy cirkvi vyvrátil a tvár modrej planéty definitívne potvrdil až portugalský moreplavec Fernăo de Magalhăes (Fernando Magellan), ktorému sa za tri roky podarilo oboplávať zem a potvrdiť, že je ozaj guľatá.
Keď sa na to pozeráme s odstupom času, musíme sa pýtať: Čoho sa vlastne cirkev bála? Ako ju toto poznanie človeka poškodilo? Bolo to v rozpore s tým, k čomu nás vedie Boh? Faktom je, že sa cirkev z tejto skúsenosti veľa nepoučila. A stále platí, že v cirkvi veľmi pomaly prijímame akékoľvek moderné veci a moderné názory, či pohľady na život.
Ak sa pustíte do čítania evanjelií, zistíte, že aj samotné židovstvo sa veľmi ťažko vyrovnávalo s novotami, ktoré prinášal Pán Ježiš. Mali pocit, že ruší zákon, že porušuje pravidlá dané Bohom, že neakceptuje podanie tradície. Keď si sadol a jedol s colníkmi a hriešnikmi, to bolo pre zbožných Židov neprijateľné. Novota, ktorá sa pre nich nedala akceptovať. Alebo keď ženu pristihnutú pri cudzoložstve prepustil iba tak a netrval na tom, čo hovorí Mojžišov zákon, že ju treba ukameňovať. Alebo sa zastal učeníkov, keď vymrvali klasy, čo bolo podľa zákona jasné porušenie prikázania o sobote. A Boha nazýval svojím Otcom, čo bolo príliš liberálne. Nehovoriac o tom, ako sa úplne inak pozeral na to, čo je hriech. Posunul tú latku hriechu oveľa prísnejšie, pretože aj túžba, či myšlienka bola na úrovni vykonaného hriechu.
Boli to novoty a presadzoval ich sám Boží Syn. Pre vtedajšie židovstvo to bolo veľmi ťažko akceptovateľné. No našli sa aj vtedy ľudia, ktorí neodsudzovali všetko nové, ale premýšľali nad všetkým, čo Ježiš hovoril. To bol aj dôvod, prečo raz večer prišiel za Ježišom Nikodém a chcel sa rozprávať, chcel počuť Ježišove argumenty a dôvody.
Myslím, že sme sa v tejto veci v cirkvi veľmi nezmenili. Akoby sme sa báli všetkého nového. Akoby sme mali pocit, že ak prinesieme do cirkvi niečo nové, tak to našu cirkev zničí, alebo zoberie nám veriacich ľudí, alebo ich od odvedie viery. Preto sa niektorí snažia cirkev ochrániť pred všetkým novým.
Snažím sa porozumieť tomu argumentu, že je lepšie ostať pri starom a nerozrušovať ľudí, ako ich zaviesť nejakou novotou, ktorá môže oslabiť ich vieru. Ale apriori odsudzovať všetko nové, tiež nie je správne.
Osobne si myslím, že veda a ani nové vedecké objavy cirkvi poškodiť nemôžu. V poslednom čase to skôr vyzerá tak, že pri novších objavoch máme ako veriaci ľudia navrch. A čím ďalej tým viac sa aj vo vedeckých kruhoch ozývajú vedci, ktorí vidia, že bez Boha toto všetko len tak náhodou vzniknúť nemohlo. Takže tieto veci nám vieru nezoberú.
Hrozbou pre cirkev môže byť skôr skreslený pohľad na hriech, na morálku človeka. Zahmlievanie toho, čo je hriechom, a zľahčovanie toho, čo Pán Boh jasne odsudzuje. Toho je popravde v našej spoločnosti čím ďalej tým viac. Ale to je aj dôvod, prečo som sa do tejto témy dnes pustil na základe slov, ktoré napísal apoštol Pavol v liste do Tesaloník. Je to trochu iný pohľad, na aký sme v cirkvi všeobecne zvyknutí. Pavol nehovorí o nesúhlase so všetkým novým, čo vo svete prichádza. Jeho pohľad je dosť odlišný. Hovorí kresťanom do Tesaloník: Všetko skúmajte, dobrého sa držte! Jednoznačne sa tohto slova cirkev v minulosti nedržala. Nie je tam odsudzovanie všetkého nového a moderného, Pavol hovorí o rozumnom zvažovaní a skúmaní nových vecí.
Pozrite sa len, koľko zla v dnešnej dobe dokáže do života ľudí priniesť internet. Zabíja množstvo času, robí z ľudí závislých, ponúka nemorálny obsah, doslova zotročuje mnoho mladých ľudí, manipuluje s nimi, zavádza a klame. Ale ten istý výdobytok techniky dnes využívame, aby sme šírili Božie slovo a kresťanský obsah do mnohých domácností. A boli sme zaň veľmi vďačný v čase korony, keď sme museli byť zavretí doma.
Pozdáva sa mi Pavlova výzva: Všetko skúmajte... Skôr ako niečo absolútne odsúdime a odmietneme, mali by sme to preskúmať a zvážiť, či je to dobré alebo zlé a čo nám to môže do cirkvi priniesť, prípadne, čo nám môže zobrať. Ale platí to aj naopak. Skôr, ako niečo nové prijmete do spoločenstva cirkvi a akceptujete, najprv poriadne preskúmajte, či to je v súlade s tým, čo hovorí Božie slovo.
A tu teraz nemyslím len na nejaké výdobytky techniky, modernú elektroniku, či rôzne internetové siete. To isté sa týka názorov na život, na rôzne preferované moderné hodnoty, či modernú morálku. Pavol radí, že skôr, ako niečo akceptujeme a prijmeme do cirkvi, mali by sme preskúmať, či to je v súlade s tým, čo cirkev Kristova učí a čo svetu prináša. A ak to nie je správne, tak to jasne a jednoznačne odsúďme. Slovami apoštola Pavla: Všetkého zlého sa vystríhajte!
Mám pocit, že prísnym odmietaním všetkého nového a moderného, cirkev nezachránime, ale som si istý, že nekritickým prijímaním všetkého nového, cirkvi ublížime.
I jedno i druhé sa dnes v cirkvi deje. Máme dnes veľmi liberálny pohľad v cirkvi, ktorý veľmi nekriticky preberá všetky moderné pohľady tohto sveta. Veľmi liberálny pohľad na homosexualitu, transexualitu, ale s tým súvisia aj iné veci. Liberálna cirkev sa už veľmi neopiera o Božie slovo. Pre nich je to stará kniha, ktorá je historicky už dávno prekonaná. Už sa nehovorí o hriechu, o vine človeka. Všetci sme dobrí a všetkých má Pán Boh rád a miluje nás takých, akí sme, lebo nás takých stvoril. Ľudské túžby nie sú zlé a ani nemôžu byť zlé, lebo tak nás Boh stvoril. Liberálna cirkev prebrala moderný slovník a hovorí o tolerancii ku všetkým, o láske ku všetkým, o rôznorodosti všetkých, ktorých máme tolerovať tak ako Pán Ježiš. Takže je dnes bežné, že namiesto Biblického textu, rozoberá farár na kazateľnici výroky slávnych ľudí a významných osobností.
Takto cirkev nekriticky preberá všetko nové, s čím prichádza dnešný svet. Takto alibisticky naskočila cirkev v Nemecku, keď prišiel nacizmus, a prikyvovala na vraždenie ľudí a podporovala vojnu. A vieme, že to nerobila iba cirkev v Nemecku. Niečo podobné sa deje v kresťanských cirkvách aj dnes.
A potom je tu akoby presný opak takejto liberálnej cirkvi, v ktorej si ľudia myslia, že všetko nové cirkvi škodí a cirkev pred tým musíme za každú cenu uchrániť. V snahe vyhnúť sa nebezpečným zmenám sa snažíme udržať cirkev v tradíciách, ktoré tu boli pred desiatkami, či stovkami rokov. Všetko treba nechať tak, ako to bolo v minulosti, lebo vtedy to bolo dobré a to znamená, že to tak má ostať. Žiadne nové piesne, žiadna nová liturgia, žiadne modernejšie spôsoby výkladu písma, v nedeľu urobiť bohoslužby a to stačí. Žiadne akcie pre rodiny, pre mládež, žiadne podujatia pre deti, posedenia pri káve, žiadny guľáš, či nejaké iné stretnutia. Len to, ako to bolo v minulosti, nič iné nie je treba vymýšľať.
Lenže ani toto nie je dlhodobé riešenie. Ten svet okolo nás ide stále dopredu a my v cirkvi nemôžeme ostať v 18. storočí. Keď si však prečítate slová apoštola Pavla, uvedomíte si, že sa inak pozeral na to, ako má žiť vo svete cirkev a veriaci ľudia. Hovorí o tom, že máme skúmať nové veci a ak sú dobré, treba sa ich držať, a ak prídete na to, že je to zlé, tak sa toho vystríhajte.
Až vtedy môžeme očakávať, že nás Boh pokoja skrz naskrz posvätí ...a pri príchode nášho Pána Ježiša Krista ... zachová vášho neporušeného ducha, dušu a telo bez úhony.
Cirkev potrebuje jasné stanoviská k novým veciam, ktoré do tohto sveta prichádzajú. Ale nie je riešením všetko nové akceptovať, ani všetko nové odsúdiť ako nevyhovujúce. Potrebujeme skúmať, čo je dobré a čo je v súlade s Božím slovom, a tých vecí, alebo názorov sa máme držať. Ale, ak je to v rozpore s tým, čo nás Pán Ježiš učil, tak toho sa máme vystríhať.
AMEN
Piesne: Rosu dajte...; 19; (13); 28; 30; A 5; 656/4
Texty: Iz 61,1–4.8–11; 1Tes 5,16-24; Ž 126, 1 – 6; J 1, 6 – 8. 19 – 28
