1. slávnosť vianočná 2015

Kázňový text: Mt 2,1–2

Vedeli ste, že prví ľudia, ktorí použili navigačný systém, boli mudrci od východu?

Znie to možno humorne, ale to, čo je pre nás výdobytok modernej techniky v podobe navigácie, ktorú máte niektorí vo svojich mobilných telefónoch, či priamo zabudovanú v aute, niekto používal už v začiatkoch nášho letopočtu. Síce nejaké menšie rozdiely tam predsa len boli, ale tá podstata bola vlastne taká istá. Dostať sa na miesto, kde sme neboli a kde to nepoznáme.
Namiesto šípky, ktorá v navigácii predstavuje nás, tam mudrci od východu mali hviezdičku. No a navigáciu nedržali v ruke, ani ju nemali prichytenú na čelnom skle v aute, ale museli stále pozerať hore na oblohu.
Problémom bolo, že ich navigácia fungovala iba v noci, takže to bolo pre nich trochu komplikované, pretože, ak chceli ísť podľa nej, tak sa pohybovali celý čas v noci a cez deň pravdepodobne spali. Preto bola tá cesta veľmi náročná. Niečo o tom by vedeli hovoriť tí, ktorí chodia na nočné zmeny. Koľko nočných sa dá za sebou zvládnuť? A kedy už človek „odkvecne“, lebo potrebuje oddych?
Možno im k tomu chýbal komentár, ktorý z navigácie poznáme my. Napríklad: O 100 metrov odbočte vpravo. O 50 metrov odbočte v pravo. Odbočte v pravo. Oni niečo také nepočuli, museli si to okomentovať a prediskutovať sami. Ale na druhej strane, nikdy sa im nestalo, žeby sa im vypla obrazovka kvôli vybitej batérii, pretože obloha s hviezdami sa ukázala každý večer. Ak teda bolo jasno.
Ale predsa, ešte v niečom to mali zložitejšie. Oni nezadávali do navigácie adresu tak, ako to robíme my dnes.Oni zadali osobu, hľadali kráľa. Ale fungovalo to. Faktom je, že podľa navigácie došli presne na to miesto, ktoré hľadali a našli konkrétneho človeka. Čo sa občas nepodarí ani nám v dnešnej dobe. A to vraj žijeme vo veľmi vyspelých a moderných časoch.

Svokor v Chyžnom už zažil niekoľkokrát, ako po dedine blúdil kamionista s nalepeným navigačným na čelnom skle a hľadal takú a takú firmu a nijako sa mu nedarilo. Samozrejme, že skončil na obecnom úrade a tam mu vysvetlili, že Chyžné, ktoré hľadá, je v Poľsku a pomýlil sa „len“ o 170 km.

Ale teraz vážne. Ak niekto dnes povie slovné spojenie „betlehemská hviezda“, hneď si každý predstaví príbeh nejakých troch postarších mužov, idúcich niekde na blízkom východe k Betlehemu. V podstate z Biblie ani nevieme, že boli traja. Od detstva ten príbeh poznáme a tie detské obrazy sú nám stále blízke. Ale nič nie je také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá. Tí muži boli skutočne výnimoční a museli mať ohromnú odvahu, keď sa vydali na takú dlhú a riskantnú cestu na základe informácií, ktoré mali.
Prvá vec je ich pochopenie nejakého prírodného úkazu, ktorý zbadali na oblohe. Jasne žiariaca hviezda, alebo konjunkcia viacerých hviezd, môže mať množstvo rôznych vysvetlení. Čo keď tá hviezda predpovedá úrodný rok, nejakú vojnu, blížiacu sa prírodnú pohromu alebo je to znamenie začiatku novej doby alebo to žiadne znamenie nie je? To sú tisíce možností, ktoré si môžete domyslieť. Čo je pravdivé z toho, čo vám napadne? Nemyslite si, že oni na 100% vedeli, že nájdu kráľa. Určite niekomu z nich prišli na um myšlienky, že sa vydali na cestu nezmyselne a neopodstatnene. Tak, ako máme občas pochybnosti my, vo svojej viere, tak mali pochybnosti aj oni, či nerobia najväčšiu hlúposť svojho života.
Nehovoriac, aký je pri tom celom rozptyl. To je druhá vec. Pozrite sa večer na oblohu a povedzte, ktorá hviezda ukazuje na ktoré miesto? Aj keď sa to v detských Bibliách kreslí ako jasná žiara, ktorej lúč smeruje priamo na maštaľku, kde sa narodilo dieťatko, ťažko to tak bolo. Myslím si, že tá nepresnosť je zjavná aj tým, že sa boli pýtať v Herodesovom paláci, či tu nie je osoba, ktorú hľadajú.
Priblížim to inak. Ak by som vám povedal, že v Madride v Španielsku vynájdu liek na vašu chorobu, vybrali by ste sa na cestu? Bola by to pre vás dostačujúca informácia na to, aby ste si pobalili kufre? Nepýtali by ste sa, ako každý rozumný človek: Je tá informácia pravdivá? Kto ju môže potvrdiť? Kde presne to tam je, veď je to ohromné mesto? Aká je adresa? Predajú mi ten liek? Dá sa to vôbec kúpiť a koľko to bude stáť??? A k tomu ešte ďalšia stovka upresňujúcich a utvrdzujúcich otázok. A mali by sme ich aj vtedy, ak by nám išlo o život.
Žiadne takéto istoty títo ľudia nemali a ich navigácia mala ohromnú odchýlku, ale napriek tomu sa na cestu vydali. Koľko viery bolo v tých mužoch? A kde sa zobrala, veď predsa neboli ani židia? Nemali ani také informácie, ako kňazi v židovskom národe. To len dokazuje, že odvaha viery dokáže viac, ako presné informácie bez srdca.
Tá betlehemská hviezda je však pre mňa dodnes vážnym zdvihnutým prstom pre všetkých veriacich ľudí, ktorí napriek informáciám, ktoré majú, nedokážu dôverovať Bohu, ani Božiemu slovu.
Máme tu životný príbeh ľudí, ktorí mali oveľa menšie poznanie, ako máme my, ale vydali sa na cestu viery. Riskovali všetko, len preto, aby videli na vlastné oči dieťa, ktoré z ich pohľadu len v budúcnosti zachráni svet a človeka.
Všetko čo urobili, urobili dopredu. Nečakali, ako to dieťa bude rásť, či splní ich predstavy alebo nie, či z neho skutočne vyrastie ten mocný panovník sveta. Vrátili sa domov inou cestou, ako prišli, ale chceli a boli súčasťou Božieho diela spásy a záchrany. Stálo im to za to, malo to pre ich životy zmysel. A pritom videli len štipku z toho, čo vieme my dnes.
Pozrite sa bratia a sestry na svoj život a povedzte si, či chcete byť súčasťou toho zvláštneho diela záchrany človeka. My máme možnosť zobrať si z toho oveľa viac. *Oni videli dieťa, ktoré prinesie spásu.** My môžeme byť skrze to dieťa spasení! Nejde nám len o nejaké pozeranie, či klaňanie sa. My sme ten objekt, pre ktorý sa Kristus narodil.
My sa už neklaniame dieťatku, na to sme tu dnes neprišli. Na tieto veci len spomíname. Sme tu preto, aby sme zdedili spásu, aby sa na nás udiala.
Možno robíme chybu, keď sa snažíme navodiť si atmosféru prvých Vianoc. Nemáme sa cítiť ako tí, ktorí sa klaňajú dieťatku, ale ako tí, ktorí vďaka týmto udalostiam môžu hovoriť o svojom spasení. Dostali sme viac, ako mudrci od východu.
A to už ani nehovorím, že oni sú obrazom ľudí, ktorí nás často na ceste spasenia predbehnú. Sú ľudia, ktorých ku Kristovi dovedú všelijaké možné životné situácie, ktoré ich postretnú, tak, ako ten úkaz na nebeskej oblohe, a oni nájdu Krista. A my sa len čudujeme, ako sa im to podarilo.
Cesty k Bohu sú ozaj nevyspytateľné. My máme Božie slovo, zrozumiteľné a jasné, ale o Bohu rozprávajú aj nebesá a zem. Nájdu sa ľudia, ktorých k viere priviedla veda, skúmanie zeme, skúmanie života, uvedomili si rozmanitosť a zložitosť, ale zároveň premyslenosť a organizovanosť toho, čo nás obklopuje. To je to, čo nás občas prekvapí. Kto všetko našiel cestu ku Kristovi a prišiel, aby sa pred ním sklonil. Škoda len, že tí, ktorí by tam mali byť preto, že majú najviac informácií, tam nie sú. Neprišli. Darmo poznajú cestu. Možno, že sa ju naučili ako deti, napríklad na besiedke, mládeži, či konfirmácii, ale nikdy po nej neprešli až do cieľa.
Betlehemská hviezda hovorí, že ku Kristovi je viac ciest, pretože aj zem a nebesá rozprávajú o sláve Božej. Kto má uši, nech teda počuje.

AMEN

Piesne: 42; 34; A 14; 590; 36; 54; A 13; 656/5
Texty: Iz 9, 1–6; Tit 2, 11–14; L 2, 1–14; Ž 96,1–3.10–13