11. po Svätej Trojici 2022

Kázňový text: Sk 9, 1-16

Bratia a sestry, budeme dnešnú nedeľu spolu rozmýšľať nad mužom menom Ananiáš. Nemáme o ňom veľa informácií. Biblia ho popisuje iba na tomto jednom mieste. Nepomýľte si ho s Ananiášom a Zafirou. Tento Ananiáš neskončil veľmi dobre.

Biblické informácie hovoria, že Ananiáš bol členom komunity kresťanov v Damasku. Okolo roku 33 dostal videnie, v ktorom mu Boh prikázal, aby v meste vyhľadal Saula, neskoršieho apoštola Pavla, ktorý práve stretol Ježiša Krista, ako o tom hovorí kniha Skutky apoštolov. Ananiáš poslúchol Boží hlas, našiel Pavla, uzdravil ho zo slepoty a pokrstil.

Kresťanská tradícia k tomu pridáva, že Ananiáš potom ohlasoval evanjelium po celej Svätej zemi. Dostal sa až na juh Izraela, kde pred miestnym vládcom Liciniom vyznal svoju vieru v Krista. Za to ho zbili a ukameňovali. Pravoslávna tradícia hovorí o ňom ako o biskupovi mesta Damask.

O Ananiášovi budeme dnes hovoriť ako o mužovi, ktorý priniesol poznanie a pravdu do života Saula, vtedy ešte veľkého prenasledovateľa kresťanov. Začalo to Saulovým zastavením na ceste do Damasku, kde mu Pán Ježiš povedal: Vstaň a choď do mesta a povedia ti, čo máš robiť. To, čo čítame v našom texte nie je náhodná vec, toto sa nestáva len preto, že sa tak vyvinuli okolnosti.

U Pána Boha neexistujú náhody. Pán Boh má plán. Aj ja občas poviem, že to, či ono sa stalo náhodou, veci sa tak nejako vyvinuli... Pán Boh premýšľa niekoľko krokov dopredu. Pán Boh má cieľ, vie, čo chce dosiahnuť a čo má na konci byť, čo má vzniknúť.

Asi pred dvomi rokmi som vyrábal stôl do obývačky. Nemám tvorivého ducha, chýba mi fantázia, vízia. Keď niečo také nemáte, neostáva vám nič iné iba, že to musíte od niekoho skopírovať. A tak sme spolu s manželkou chodili po obchodoch a pozerali, čo by sa nám páčilo a čo by sme boli schopní doma vyrobiť. Keď som s tým finišoval, musel som ho ešte vylepšovať. Nebolo to jednoducho ono. To, čo som mal v predstavách nebolo dobré. A tak som prikladal dosky a postupne vylepšoval, lebo ten konečný výsledok sa mi moc nepozdával... Takto nejako tvorí človek.

Boh vie, čo chce, a na dosiahnutie svojej vôle používa ľudí. Takže Saulovi oznamuje, že má ísť do mesta a čakať, že mu prídu veci vysvetliť. A zároveň v ten istý čas, vyberá konkrétneho muža, s konkrétnym poznaním, aby sa Saul mohol dozvedieť pravdu a vedel, čo má ďalej robiť.

Páči sa mi táto konkrétnosť. Ananiášovi vysvetľuje Boh: Len choď, lebo on mi je vyvolenou nádobou, aby niesol moje meno pred pohanov, aj pred kráľov a pred synov izraelských. Lebo ja mu ukážem, koľko musí trpieť pre moje meno. To boli premyslené a pripravené veci na roky dopredu a v živote Saula sa do bodky počas ďalších rokov naplnili.

Porovnajte si to s tým, aký nekonkrétny v poznaní Božej vôle sme my. Spýtajte sa veriacich ľudí: Čo od teba Boh očakáva? A dočkáte sa odpovedí: Ja ešte neviem! Ja tú Božiu vôľu ešte hľadám. Ja nad tým ešte len uvažujem. Pre niektorých veriacich ľudí je to zložité. Sú kresťania, ktorým táto nekonkrétnosť vyhovuje.

Nevedieť presne, čo Boh chce, znamená pre nich, že zatiaľ nemusia nič robiť. Pri Ananiášovi boli tie veci jasné. Pán Boh vie, čo chce, vie, čo potrebuje urobiť a koho do tej práce chce zaangažovať. A my zrazu čítame: A bol v Damasku učeník menom Ananiáš... Lukáš neopisuje, že by mal nejaké zvláštne postavenie. Celá charakteristika Ananiáš je, že je učeník, nič viac nič menej. Žiadny dôležitý človek, biskup, presbyter, či dozorca... Predstavte si tam svoje meno. Som kresťanom, som veriacim človekom a Pán Boh odo mňa niečo chce. V Inkognite, keď hádajú povolanie sa hádajúci často pýtajú: Je na túto prácu potrebné nejaké špeciálne vzdelanie, alebo by som to mohol robiť aj ja?

Pán Boh nepotrebuje nijaké špeciálne vzdelanie na to, aby si splnil úlohy, ktorými ťa v živote poveruje. Ty máš priniesť pravdu a poznanie inému človeku, ktoré ti Boh dal. Vďaka Duchu Svätému sme mohli spoznať Krista a stali sme sa jeho učeníkmi. To je to, čo teba a mňa oprávňuje prinášať pravdu a poznanie. Tam nie je podmienka vyštudovaná teológia, alebo maturita...

Pán Boh sa obracia na učeníka Ananiáša vo videní, ktoré nie je dopodrobna vysvetlené. Bolo to ako sen, či videl konkrétne obrazy, alebo iba počul Boží hlas? Vieme len, že Ananiáš hneď reaguje: Tu som! Je z neho pohotový človek, pripravený urobiť to, čo mu Boh prikáže urobiť. Nie je to samozrejmosť. Máme príklady prorokov, ktorí neboli tak pripravení, ani takí poslušní, ako napríklad Jonáš...

Všimnite si, že Božie vyslanie je vždy vyslaním k aktivite. Myslím, že nikdy nijakému človeku Pán Boh nepovedal, že si má ešte trochu poležať a oddýchnuť, alebo trochu pospať. Ak budete mať pocit, že vám Pán Boh hovorí, nezasahuj, nič nerob, nemiešaj sa do toho, ostaň stáť bokom..., vážne porozmýšľajte nad tým, či tento pocit, alebo vnuknutie pochádza od Boha.

Ananiáš sa po bližších informáciách na chvíľu „cukol“. Akonáhle zistil, o kom je reč doslova sa sekol. Je to úplne normály ľudský postoj, veľmi rozumný a logický. Vysvetľuje Bohu, prečo sa mu to nezdá ako dobrý nápad.

Má však človek právo hovoriť Bohu nie? Otázka, nad ktorou budú veriaci ľudia rozmýšľať celý život. A ak by sme na ňu našli odpoveď, po nás príde ďalšia generácia, ktorá sa bude pýtať podobne. Pán Boh nie je despota. Vypočul si napr. Mojžišove argumenty, keď hovoril: nie som výrečný, mám strach o život, bojím sa, že skončím vo väzení, nebudem vedieť vysvetliť, kto ma posiela, nebudú mi veriť ani Izraelci ani sám faraón...

A Pán Boh reaguje na to, čo Mojžiš povedal a dáva mu pomocníka Árona, dá mu možnosť urobiť zázraky, vysvetlí, že faraón ľud nebude chcieť prepustiť, že s tým musí Mojžiš počítať, ale aj tak od neho žiada, aby išiel.

Pri Ananiášovi to bolo podobné. Aj on hovorí svoj pohľad na vec, hovorí o svojich obavách a strachoch. Všetko sú to oprávnené a veľmi logické veci a Boh si ho vypočul. To znamená, že máš právo povedať Bohu svoje argumenty a svoje obavy! Máš právo povedať to, ako to ty vidíš. Máš právo vyliať si srdce. Ale aj Pán Boh má právo vysvetliť ti veci a očakávať, že urobíš to, na čo ťa posiela.

Prečo? Pretože Pán Boh má lepšie a aktuálnejšie informácie ako ty! Vybavte si učeníka Petra, ako pri poslednej večeri argumentoval, čo všetko on dokáže a ako veci zvládne, ako sa Krista nevzdá a je ochotný zomrieť. Ale Ježiš mal presnejšie informácie, čiže len upresnil, ako to celé na ďalší deň dopadne, ...ale potom, až sa obrátiš..., tak s tebou počítam.

Ananiášov strach vystihuje Saulovu krutosť a zákernosť. Vystihuje aj racionálne uvažovanie. Ale Pán Ježiš je pri Saulovi už ďalej, má ho pripraveného počúvať. Saul mal už nachystané uši. Keď vás niekde Boh posiela, vedzte že Duch Svätý má už veci nachystané vopred.

Teraz sa na chvíľu vrátim k samotnému videniu. Ak hovoríme o tom, ako vyzerá pravda a poznanie, tak to veľmi úzko súvisí s tým, ako k tomu poznaniu Ananiáš prišiel. V Biblii je veľa momentov, ktoré sú opísané takto: ...Ananiáš mal videnie..., ...Saul mal videnie..., ...Peter pred tým než išiel do domu Kornélia mal videnie...

Toto sú jasné veci a veľmi jasné pokyny. Ananiáš vedel meno človeka, ku ktorému mal ísť, vedel ulicu v meste – Rovná, vedel do ktorého domu má vojsť – dom Júdov – zdá sa to také jednoduché.

Kto z vás, bratia a sestry, už zažil na svojej ceste viery takéto konkrétne vyslanie? Nestáva sa často, že by človek v dnešnej dobe dostal od Boha tak detailné pokyny, kam má ísť a čo má robiť. Ako dnes hovorí Pán Boh s nami? Možno si teraz v duchu poviete, keby ja som dostal takéto pokyny, tiež by som šiel! Ten Ananiáš to mal jednoduché.

Predstavte si, že vás dnes pošlem do Košíc na adresu: Južnú triedu 48 na 5. poschodie, číslo bytu 22, pretože zažili rodinnú tragédiu a potrebujú počuť svedectvo o Bohu. Šli by ste?

To, čo urobil Ananiáš, nebolo vôbec také jednoduché, ako sa na prvé počutie zdá. Počúvol Boha a vošiel do domu za človekom, ktorý chytal a väznil kresťanov. Čo by sa vám mohlo stať na Južnej triede 48 na 5. poschodí? Povedia vám, že ste blázni a nepustia vás dnu. Nič horšie. Ak by ste boli príliš neodbytní, zavolajú na vás Políciu. Ananiáš vedel, že ak to nevyjde ide o život.

Mám na vás inú otázku: Mali ste niekedy také vnútorné nutkanie, že máte zájsť za nejakým človekom a máte sa s ním porozprávať, alebo ho potešiť, či povzbudiť? Myslím na taký vnútorný pocit, ktorý vás niekam posielal? Neodbytná myšlienka, ktorá sa jednoducho objavila vo vašej hlave a pripomínala sa vám? A išli ste, alebo ste to veľmi racionálne zavrhli?

Keď si pozriete Skutky apoštolov, nenájde tam len videnia, ale pôsobenie Ducha Svätého, rôzne spôsoby povolania, vyslania, rôzne spôsoby odovzdania posolstva, či pokynov. Lukáš opisuje: Keď prišli k Mýzii, pokúšali sa ísť do Bitýnie, ale Duch Ježišov im nedovolil.

V našej spoločnosti sme veľmi ovplyvnení racionalizmom. V našej kultúre sme prestali vnímať duchovné veci. Oni sú veľmi citlivé a jemné. Nečudujeme sa, keď všade niečo hučí, nikdy nie sme sami, ak sme sami, máme niečo v ušiach, doma vkuse rádio, alebo televízor, tak isto v aute, v obchodoch...

Doslova sme prestali vnímať vanutie a pôsobenie Svätého Ducha. Všetko musíme mať odôvodnené a racionálne vysvetlené, inak nie sme ochotní nič robiť, za nikým ísť a niekomu niečo hovoriť. Ak by sa Ananiáš pozrel racionálne na Božie vyslanie, nikdy by za Saulom nebol zašiel. Rozum hovoril, že hľadať muža menom Saul a ísť za ním do nejakého domu, je hlúposť. Ale Pán Boh nás posiela za ľuďmi. Chce, aby sme im prinášali posolstvo viery a nádeje, chce, aby sme im prinášali potešenie a povzbudenie.

Keď budete cítiť takéto nutkanie, že máte za niekým ísť, že máte niekoho navštíviť, že máte niekomu niečo povedať o Bohu, neodbite tú myšlienku, ale poslúchnite tak, ako to urobil vtedy Ananiáš. Celá tá situácia okolo Ananiáša nás učí, že Boh takéto veci pripravuje vopred. Vie, prečo posiela práve nás, a vie presne, čo tam máme priniesť. Buďte citliví na volanie Svätého Ducha a buďte poslušní.

AMEN

Piesne: Najsvätejší...; 467; 470; 492; 645; A 56; 654

Texty: Iz 55, 1 – 4; R 9, 1 – 5; Ž 145, 8 – 9. 14 – 21; Mt 14, 13 – 21