4. po Svätej Trojici 2022

Kázňový text: Sud 20, 1-14

Aj dnes chcem s vami otvoriť veľmi málo známu pasáž z Božieho slova v sérii: Biblia ako ju nepoznáme. Mám pocit, že práve kniha Sudcov má v sebe najviac takýchto zarážajúcich udalostí, ktoré by ste v Božom slove ani nečakali. Naposledy sme rozoberali sudcu Jefteho, ktorý úplne nezmyselne obetoval vlastnú dcéru Bohu, čo bolo dôkazom absolútneho nepochopenia Hospodina. Dnes sa budeme venovať záveru knihy Sudcov a jednému strašnému činu Gibejcov. Už podľa samotného názvu tohto odstavca to bude ďalšia nemilá skúsenosť v Izraelskom národe. Ale myslím si, že aj o takýchto udalostiach by sme ako kresťania mali vedieť.

TEXT: Sud 20,1-14

Neprečítal som celú pasáž, tak by bolo dobre začať trochu širším vysvetlením. Istý muž z Efrajimského pohoria z kmeňa Lévi si vzal za vedľajšiu manželku ženu z judského Betlehema. To, že to bola vedľajšia žena, to dnes nebudem riešiť, len spomeniem, že to nebolo podľa zákona. Ale žena sa na neho pre niečo nahnevala a vrátila sa ku svojmu otcovi. Myslím, že zatiaľ nehovorím nič výnimočné. Veľa žien sa vrátilo po svadbe do rodičovského domu, pretože sa nepohodlo s manželom. Ale tento Léviec sa po nejakom čase po svoju vedľajšiu ženu ku svokrovi vrátil. Ten ho privítal, posedeli spolu, popili niečo, pohostili sa. Dokonca ho svokor zdržal asi štyri dni. Ale potom už bol rozhodnutý a so sluhom a vedľajšou ženou od svokra odišli. Lenže cesta bola dlhá a už sa zvečerievalo a tak sluha navrhol svojmu pánovi, aby prenocovali v meste Jebusejcov, čo boli pohania. Muž nechcel, nepovažoval to za dostatočne bezpečné a trval na tom, aby zašli ešte kus cesty do Gibey, ktorá patrila Izraelskému kmeňu Benjamín. Vnímal to tak, že bezpečnejšie bude prenocovať u vlastných bratov, ako sa dostať do kontaktu s cudzincami. Keď došli do stredu mesta v Gibey bol už večer a nikoho nebolo na ulici. Len náhodou prechádzal okolo jeden starší muž a ten ich prijal do svojho domu, ako pocestných. A vtedy sa začali diať tie ohavné veci. Biblia ich opisuje takto: Keď sa dobre cítili, mužovia mesta, naničhodníci, obkľúčili dom, búchali na dvere a kričali na starca, majiteľa domu: Vyveď muža, ktorý prišiel do tvojho domu, aby sme ho poznali. Muž, majiteľ domu k nim vyšiel, a povedal im: Nie tak, bratia moji. Nepáchajte zločin! Keďže tento muž prišiel do môjho domu, nesmiete spáchať takúto nehanebnosť!

Muž z Efrajimského pohoria sa zachránil, ale jeho vedľajšiu ženu obyvatelia mesta znásilnili a na následky znásilnenia aj zomrela. To, čo sa stalo ďalej, ste už z biblického textu počuli.

Násilie na ženách nie je žiadna nová vec. Keď sme boli jednu noc na ukrajinskej hranici už teraz na konci, zastavil sa pri nás jeden psychológ, ktorý tam bol ako prvá pomoc pre ťažké prípady. Hovoril, že mali 14-ročné dievča, ktoré znásilnili ruskí vojaci a ona ostala tehotná. Snažili sa jej po prechode hranicami poskytnúť odbornú pomoc. Nebol to ojedinelý prípad, vojna prináša aj takéto zverstvá. Takže, ak sa vám to, čo opisuje Biblia zdalo zvrátené, tak si musíme priznať, že o 3000 rokov neskôr nie sme vôbec ďalej.

Ale to, čo sa odohralo v Gibey, malo ešte iný rozmer. Neviem, či ste si všimli podobnosť s nejakým iným textom v Biblii? Keby ste otočili Bibliu o pár stránok na začiatok, tak by ste našli veľmi veľkú podobnosť s mužmi zo Sodomy a Gomory. Zacitujem: Zavolali na Lóta a povedali: Kde sú mužovia, ktorí tejto noci vošli k tebe? Vyveď nám ich, aby sme ich poznali.

Sú použité tie isté slová a tá istá formulácia. Či aj tu išlo o pomýlenú a zvrátenú sexuálnu orientáciu niektorých obyvateľov Gibey, úplne presne nevieme. Ale naznačujú to aj slová muža, ktorý ich prijal do svojho domu, keď hovoril: ...nesmiete spáchať takúto nehanebnosť! Myslím, že stačí aj to, čo urobili žene z judského Betlehema. Hľadáte útočište medzi vlastnými bratmi, vo vlastnom národe a dočkáte sa takéhoto zaobchádzania a takýchto zverstiev.

Ťažko vysvetliť aj to, čo urobil jej manžel. V podstate svojím činom zapojil do tohto skutku celý Izrael. Neostalo to ako osobná vec jednej rodiny, nebola z toho len osobná tragédia jedného muža. To, čo urobil s jej telom spôsobilo, že sa o tom dozvedeli všetci Izraelci zo všetkých kmeňov. Ajhľa, všetci ste Izraelci; poraďte sa a rozhodnite sa tu! To, čo nasledovalo potom, bolo rozhodnutím celého Izraela. Zhromaždili vojakov zo všetkých jedenástich kmeňov a išli urobiť poriadok sami medzi sebou. Rozhorčenie, sklamanie, nesúhlas s tým, čo vykonali ľudia z ich národa, ich doviedlo k radikálnemu rozhodnutiu.

Možno niečo podobné vyvolala na Slovensku smrť dvoch mladých ľudí, čo bolo signálom, že veci nie sú v poriadku a niečo sa musí zmeniť. V podstate to isté sa stalo vtedy v Izraeli. Vyzvali celý kmeň Benjamín, aby im vydali mužov, ktorý spáchali ten čin. Ale bolo trochu nepochopiteľné, že kmeň Benjamín sa rozhodol tých mužov nevydať, ale pustil sa radšej do boja s ostatnými kmeňmi. Nakoniec kvôli tomuto činu došlo k vojne, v ktorej vyhladili skoro celý kmeň Benjamín.

Izrael po tomto čine znásilnenia našiel spoločnú jednotu. Bol to signál, že niečo také je v Izraeli neprijateľné, že takéto správanie nie je možné za žiadnych okolností tolerovať. Myslím, že je to niečo, čo sa veľmi ťažko v dnešnej dobe hľadá. Ľudia už dnes nemajú jednotný pohľad ani na zlo ani na dobro. Všetko sa nám zdá relatívne, nič nie je jednoznačné a nič nie je úplne jasné. Nevieme sa zhodnúť ani na tom, že zlo treba odsúdiť a potrestať. Všimnite si aj tie názory na vojnu na Ukrajine. Cudzí štát zaberá inému štátu územie, ničí, búra, zrovnáva so zemou mestá a dediny, zabíja civilistov, zavádza a klame, ale ani v tomto prípade nenájdete jednotný pohľad ľudí. Dokážeme bagatelizované veci zveličiť, aby sme mohli povedať, že vlastne obaja sú rovnako vinní. Takže je rovnako vinný ten, čo bráni svoju vlasť, ako ten, kto zaútočil a zabral ich územie?

V Izraeli bola tendencia riešiť zlo radikálne. Niečo také sa v Izraeli nemalo stať! Aj Pán Boh takéto výslovene zlé veci kázal riešiť radikálne. Mali sa odstrániť raz a navždy z Izraela, aby sa nič také nikdy nezopakovalo. Zdá sa vám to, bratia a sestry, až príliš prísne?

Bol to prísny trest za jedno znásilnenie a vraždu? Nebolo to len to. Bol to trest aj za to, že sa celý kmeň Benjamín postavil na stranu zločincov a obhajoval to, čo títo muži spáchali. Toto je zlo. Je možné byť takto pomýlení? Mať takto rozhodený morálny kompas? Oni sa vedome pridali na stranu zla. Svojím postojom akoby obhajovali čin týchto naničhodných mužov. Zastali sa tohto zvráteného činu.

Nezáleží na tom, či stojíte na strane, ktorú obhajuje mnoho ľudí. Je dôležité, aby ste nestáli na strane zla a na strane nespravodlivosti. V tomto svete si tie strany vyberáme veľmi často. Niekedy sa slepo pridávame na stranu nám sympatických ľudí a obhajujeme ich občas aj v zlých veciach, pretože to sú „tí naši“. Ale ono by to tak nemalo byť. Človek nemá stáť na strane zla a neprávosti len preto, že tam má svojich priateľov. Zlo je jednoducho zlo, aj vtedy, keď to robí váš známy, alebo keď sa ho dopúšťa niekto, kto vám je blízky.

Kmeň Benjamín sa postavil na stranu mužov z Gibey. Veľmi ťažko sa vysvetľuje prečo. Príslušnosť k rodine bola viac ako znásilnenie a zavraždenie ženy?

Bratia a sestry, nepostavte sa nikdy na stranu zla, aj keď máte nejaký záväzok priateľstva, kamarátstva, či rodiny. Buďte v tomto zásadový. Zlo je zlo, aj keď ho spácha vaše vlastné dieťa a vás s ním spájajú citové väzby. Zlo je zlo, aj keď ho urobí váš priateľ, alebo známy. Naše vzťahy a kamarátstva nás nezaväzujú prekrúcať morálku a zásady. Nie je ani správne, aby sme niečo také urobili. Na zlo nemôžete povedať, že je dobrom a ani naopak, na dobro povedať, že je zlom. Faktom je, že toto sa v našej dobe deje často. Vidíme to vo svete, v politike, v cirkvi, vidíme to v zamestnaniach, ale aj v našich rodinách. Ľudia sa dokážu postaviť výslovne na stranu zla, pretože majú akési puto, alebo vzťah s niekým. Presne v tejto veci zlyhal kmeň Benjamín, keď sa postavil na stranu naničhodných mužov z Gibey.

Tá druhá strana tejto biblickej udalosti je aj o postoji k ženám. Neviem, či sa niekedy v histórii ľudstva stal takýto prípad opačne, že by skupina naničhodných žien znásilnila muža? Asi nie. To len dokazuje, že ste v tomto milé naše sestry vo veľkej nevýhode. Nechcem túto tému zosmiešniť. Skôr sa len chcem opýtať: Bratia, ako sa správate k svojim manželkám? Je to vždy s úctou? S láskou? Je pre vás manželka len slúžkou v domácnosti, ktorá sa má postarať, aby bolo vždy navarené a upratané?

Aj keď sú ženy oproti mužom v určitej nevýhode, aj tak nám to nedáva právo, aby sme si voči nim čokoľvek dovoľovali. Biblia hovorí, že Pán Boh stvoril ženu, ktorá je mužovi rovnocenná. Takže rešpekt a úcta sú vždy na mieste.

AMEN

Piesne: 205; 260; 200; 619; A 49; 656/17

Texty: 2M 19, 2 – 8a; R 5, 1 – 8; Ž 100, 1 – 5; Mt 9, 35 – 10, 8