3. po Veľkej noci 2022

Kázňový text: 1Sam 25, 1b-17

Dnešnú nedeľu venujeme v našej cirkvi mamám a kresťanským rodinám, a tak som sa snažil nájsť nejakú priliehavú biblickú udalosť, ktorá by súvisela aj s témou dnešnej nedele aj s tým, do čoho sme sa pustili v posledných týždňoch. Takže dnes budeme hovoriť o rozumných manželkách a nerozumných manželoch.

K téme Biblia ako ju nepoznáme si prečítame udalosť z druhej knihy Samuelovej, z čias kráľa Saula a nádejného nástupcu na trón Dávida.

Text: 1Sam 25,1b-17

Ak občas čítate Starú zmluvu, veľmi rýchlo zbadáte, že postavenie žien v Izraeli bolo veľmi biedne. Veď veľké zmeny nevidíme ani v Novej zmluve, takže sa nečudujte, že v čase pred Kristom mali ženy len veľmi malé práva a veľmi malé možnosti presadiť sa, či niečo ovplyvniť. Ženy museli byť absolútne podriadené mužom, museli ich počúvať a rešpektovať. A málokedy sa stalo, že by sa žena vzoprela svojmu manželovi a urobila veci po svojom. Izraelská spoločnosť bola silne patriarchálna spoločnosť, kde hlavné slovo mal vždy muž a na radu ženy sa veľmi nečakalo.

Či to bolo na tú dobu správne, alebo nie, to neviem veľmi posúdiť. Ešte aj apoštol Pavol ako muž, ktorý bol veľmi ovplyvnený židovstvom písal o tom, že žena by mala v zhromaždení radšej mlčať. Písal, že je neslušné, keď ženy v zhromaždení hovoria. Židovstvo pripisovalo prvý hriech v záhrade Éden žene a nie mužovi a s tým súvisel ten kritický pohľad na ženu. Apoštol Pavol to napísal v liste Timoteovi: Nedovoľujem však žene vyučovať alebo panovať nad mužom, ale aby sa ticho správala. 13 Adam bol totiž stvorený prvý, potom Eva. 14 A nie Adam bol zvedený, ale žena bola zvedená, dopustila sa priestupku; 15 bude však spasená rodením detí, ak zotrvá vo viere, láske a posvätnej zdržanlivosti. (1 Tim 2,12-15) Takto bol vo veľkej miere v židovstve poznačený pohľad na ženy.

Nechcem vás dnešnou kázňou, milé sestry, pobúriť a najmä nie v deň, keď máte sviatok. Len trochu vysvetľujem históriu a aj na nej chcem ukázať, prečo sme dnes už niekde inde. Aj v Biblii nájdeme dôvody, prečo sa mohlo postavenie žien zmeniť a prečo to dnes už môže byť inak. Práve žena menom Abigail je jednou z takých priekopníčok, pretože svojou rozumnosťou, odvahou a šikovnosťou zachránila mnoho životov a ďaleko ďaleko predbehla svojho manžela. Myslím, že my muži musíme uznať, že v niektorých veciach nás v mnohom predčíte.

Celá situácia s Nábalom sa odohrala v čase, keď zomrel Samuel. Ľudia už vedeli, že Dávid sa stane kráľom a že ho Samuel pred smrťou za nového kráľa nad Izraelom pomazal. Ale na tróne v Izraeli stále vládol Saul, prvý Izraelský kráľ. A aj keď sa Dávid svojho miesta mohol domáhať, vyhlásil, že nikdy nepoloží ruku na toho, ktorý je pomazaný Hospodinov. Napriek tomu zažil zo strany Saula mnoho prenasledovania a mnoho príkoria. Nepomohlo ani to, že sa po zabití Goliáša stal Saulovým zaťom, pretože vtedy mu dal Saul za manželku svoju dcéru Míkal.

Dávidovi neostávalo nič iné, len sa vyhýbať Saulovi a jeho vojakom a so svojimi mužmi sa veľakrát ukrýval na púšti. Aj keď mal okolo seba už okolo 600 mužov, nebola to nikdy nejaká armáda lúpežníkov a zlodejov. Bolo zaujímavé, ako toto svedectvo povedali Nábalovi aj Abigail sluhovia, keď hovorili, že im nikdy nič nezmizlo, keď v ich blízkosti pásli Nábalove stáda. Dokonca boli pre jeho pastierov ochranou a zárukou bezpečia.

Ale občas aj Dávid so svojimi mužmi potreboval pomoc. Najmä vtedy, keď sa musel skrývať pred Saulom. Bolo len logické, že sa o pomoc obracal k tým, ktorým on sám pomáhal. Preto prišla aj požiadavka pre Nábala, bohatého chovateľa oviec, aby poslal nejaké jedlo pre Dávida a Dávidových mužov. Nebolo to nič nariadené, bola to len obyčajná prosba. Daj, prosíme, svojim služobníkom a svojmu synovi Dávidovi, čo máš po ruke.

Nábalová reakcia však bola veľmi surová a hrubá. Dávida nazval sluhom, ktorý sa vzoprel svojmu pánovi Saulovi a v podstate mu odkázal, že mu nič nepošle. Ak poznáte Dávidov životný príbeh, tak viete, že tento vzťah si so Saulom dobrovoľne nevybral. Ako najmladšieho Izaiovho syna ho Samuel pomazal za kráľa nad Izraelom, čo nebolo vôbec jeho rozhodnutie a potom, keď porazil Goliáša a stal sa známym, ho Saul znenávidel. Nemal veľa možností, len pred ním utekať, aby si zachránil život.

Každý z nás zažívame rôzne okolnosti života. Niekedy sa dostaneme do situácií, ktoré nedokážeme ovplyvniť. A aj nám sa stáva, že máme zrazu nepriateľov, alebo ľudí, ktorým sme nič neurobili, ale ktorí nás nenávidia a neprajú nám. Apoštol Pavol píše kresťanom do Ríma: Ak je možné, nakoľko je na vás, majte pokoj so všetkými ľuďmi... (R 12,18) Veľakrát však musíme skonštatovať, že to nie je na nás a možno ešte častejšie nariekame, že nájsť s niekým konkrétnym pokoj nie je možné.

Spomeniem len ako príklad situáciu z tohto týždňa a protest, na ktorom vulgárne nadávali ľudia prezidentke SR. Pochybujem, že ju niekto z tých ľudí osobne pozná, a pochybujem, že títo ľudia nejako bližšie vedia, čo to obnáša byť prezidentom. Napriek tomu ju z hĺbky srdca nenávidia a dokážu jej vulgárne nadávať.

Sú nepriatelia, ktorých sme si nevytvorili, ktorí sa stvorili sami, pretože vám niečo závidia, pretože ste im nesympatickí, pretože majú iný pohľad na to, čo sa okolo deje, pretože ste získali nejaké postavenie, alebo funkciu. Dôležité však je vedieť sa pri stretnutí s takýmito ľuďmi ovládnuť a ak sa dá, vedieť odpustiť, alebo aspoň nevrátiť to v zákernej pomste.

A tu sme pri žene menom Abigail. Nábal bol surový a lakomý človek a ani Dávid tú situáciu celkom nezvládol. Rozkázal svojim 400 mužom, aby si zobrali meče a išiel tú vec vyriešiť radikálne. Bol by z toho jeden vražedný masaker, ktorý mohol skončiť vyvraždením jednej rodiny.

Namiesto toho sa do sporu dvoch mužov s horúcimi hlavami zamiešala rozumná žena, ktorá to vyriešila absolútne diplomaticky. Keď jej sluha oznámil, čo urobil jej muž, dala pripraviť jedlo a vybrala sa priamo oproti Dávidovi. Bolo treba veľa odvahy vzoprieť sa vlastnému manželovi a bolo treba veľa odvahy vybrať sa proti nahnevanému Dávidovi, ktorý v tom momente viac túžil po pomste, ako po nejakej spravodlivosti.

Keď Pán Boh stvoril ženu, povedal, že by mala byť mužovi pomocou. Myslím, že je to stále tak. Ženy vnímajú niektoré veci inak, sú citlivejšie, všímavejšie a dokážu v rôznych situáciách života dať iný pohľad. Ženy dokážu byť stmeľovacím prvkom v rodine. Spájajú a udržiavajú domácnosť.

My muži to nie vždy vieme oceniť. Máme doma upratané, máme navarené, to fungovanie rodiny veľakrát berieme ako samozrejmosť, pritom to stojí mnoho námahy, odriekania sa, odpúšťania, tolerovania a nekonečnú službu.

Myslím, že každý muž si to uvedomí až vtedy, keď tá žena z domácnosti odíde na pár dní. V kuchyni dochádzajú čisté taniere a príbory, tie špinavé nie je kam na linku už uložiť a k dresu sa nedá dostať. Kôš na špinavé prádlo je plný a okolo sa vytvárajú ďalšie neidentifikovateľné kopy. Šuflík s čistými ponožkami zíva prázdnotou a v kuchyni dochádzajú základné potraviny. Znie to možno humorne, ale toto je bežná realita, ktorú v našich rodinách spoznáme, keď sa vytratí ženská ruka.

Nehovoriac o tom, že ak má prísť do domu nejaká návšteva, zvládnuť hoci len základné pohostenie je pre nás mužov problém. Takže je to ozaj tak, že udržiavanie domácností je pre nás mužov veľmi náročná vec, keď by sme ju mali zvládnuť bez vás.

Spájať rodinu a držať ju pohromade je dôležité a niekto to robiť musí. Za to vďačíme vám milé mamičky, manželky, mamy. V podstate tie naše rodiny zachraňujete.

Aj Abigail urobila pre záchranu svojej rodiny to najdôležitejšie. Napravila to, čo jej manžel v chamtivosti zbabral a uchránila svoju rodinu pred zánikom. Dávid pri stretnutí s Abigajil povedal: Požehnaný Hospodin, Boh Izraela, ktorý ťa poslal dnes oproti mne, požehnaná tvoja múdrosť a požehnaná ty sama, ktorá si mi dnes prekazila previniť sa krvou a pomôcť si vlastnou rukou.

Aj Dávid vnímal, že ho Abigail zastavila pred krutou pomstou, na ktorú sa v hneve nachystal. Pomohla tým pádom aj jemu, pretože by si ako budúci kráľ Izraela pošpinil ruky krvou.

Milé na naše mamy a manželky, sme vďační za to, čo robíte pre naše rodiny, za to, že udržujete ich chod, ale aj za to, že máte veľký dar zmierovať ľudí, chrániť svoje rodiny a vyhľadávať pokoj. Samozrejme, že to môže byť aj presne opačne, ale toto je už iba na vás. Pán Boh vás obdaroval citlivosťou a vnímavosťou, ale aj ohromnou odvahou a silou, aby ste aj v ťažkých a komplikovaných okamihoch vedeli priniesť pokoj a zmierenie.

Veľmi to v dnešnom svete potrebujeme!

AMEN

Piesne: Kristus Pán vstal...; 151; 150; 153; 156; A 88; 656/16

Texty: Sk 2, 42 – 47; 1Pt 2, 19 – 25; Ž 23, 1 – 6; J 10, 1 – 10