1. po Veľkej noci 2022
Kázňový text: 1M 34, 1-7.25-31
Bratia a sestry, rád by som teraz v nedeliach po Veľkej noci otvoril novú sériu kázni s názvom Biblia ako ju nepoznáte. Nechcem tvrdiť, že to bude o nejakých úžasných objavoch, o ktorých ste doposiaľ nepočuli. Skôr rozmýšľam nad tým, aby sme si prešli niektoré pasáže, ktoré bežne z Biblie nevykladáme. Zdajú sa nám nevhodné, alebo im celkom dobre nerozumieme, alebo sa nám dokonca môže zdať, že by v biblických textoch ani nemali byť. Ale sú tam. Majú nás niečo naučiť a nesú nám nejakú zvesť.
Väčšina tých textov je zo Starej zmluvy a musím sa priznať, že my farári sa im vyhýbame. Niekedy tam nie je nič pozitívne, ani nič poučné, či motivujúce a tak ostanú zabudnuté a nepripomínané.
Uvedomujem si však, že oni v Božom slove sú, majú tam svoje miesto a tým pádom sú v nejakom zmysle slova pre nás poučné. Pán Boh mal určite nejaký dôvod, prečo nám ich v Božom slove zanechal. A aj keď tieto veci robili povedzme aj zbožní ľudia, to ešte neznamená, že Pán Boh s niečím takým súhlasil a že to bolo podľa jeho vôle.
Takže dnes otvárame k téme Biblia ako ju nepoznáte prvú takú rozporuplnú udalosť z 1. Mojžišovej 34. kapitoly:
TEXT: 1M 34, 1-7.25-31
Táto udalosť sa odohrala za patriarchu Jákoba. Je dôležité si uvedomiť, že celá Jákobova rodina mala patriarchálne zriadenie, čiže aj keď Jákobovi synovia boli už dospelí a mohli mať aj svoje manželky a deti, o všetkom, čo sa dialo, rozhodoval Jákob. Bol hlavou rodinného klanu. Bol to čas, kedy sa Jákobovi veľmi dobre darilo. Odišiel od svojho svokra Lábana, jeho dve manželky a ich dve slúžky, ktoré od Lábana dostal, mu porodili synov, bolo ich vtedy ešte 11 a jednu dcéru, ktorá sa volala Dína. Najmladší Benjamín ešte nebol na svete. Jákobovi sa podarilo zmieriť s bratom Ézavom a to boli ozaj dobré časy. V podstate sa so svojimi stádami pohyboval po Kanaánskej krajine a obchodoval s kanánskymi kniežatami.
Lenže život nikdy nie je úplne bezproblémový. Veď to sami poznáte, bratia a sestry. Chvíľu je dobre a potom príde do rodiny niečo, čo musíte riešiť, čo vás zaťaží a oberie vás o pokojný spánok.
Jákobova dcéra Dína sa išla zoznámiť s tamojšími dievčatami a vtedy si ju všimol Síchem, syn kniežaťa tamojšej krajiny. Dínu znásilnil, ale potom sa snažil ten incident spolu s otcom nejakým spôsobom vyriešiť. Ponúkol riadnu svadbu a spojenie ich kniežatstva s Jákobovou rodinou. Začalo to hriechom, ale potom zo strany Chetejca Chámora bola snaha tú vec zodpovedne napraviť, ak vôbec sa niečo také napraviť dá.
Ale do toho celého sa zamiešali Jákobovi synovia s tým, že Chetejci sú neobrezaní a ak si majú zobrať ich sestru za manželku, musia podstúpiť obriezku všetci muži v ich kráľovskom meste. To však bola už zo strany Šimeona a Léviho, ktorí boli tiež synmi Lei, veľká zákernosť. Keď sa muži v meste dali obrezať, na tretí deň keď obriezka pri dospelých mužoch bola sprevádzaná bolesťami a teplotami, zobrali meče a pustili sa do zákernej pomsty. Mužov vyvraždili, ženy a deti odvliekli, tak isto stáda oviec a dobytka a mesto vyplienili. Toľko nemilej histórie, ktorú máme zachytenú v 1. knihe Mojžišovej.
Začnem najprv tým, že sa nikto z nás nevyhneme v živote ťažkým a zložitým momentom, ktoré môžu do nášho života vstúpiť. Nikto nám nesľúbil, že ak budeme veriaci ľudia, obíde nás každé jedno zlo. Jákob bol Bohom milovaný muž a bol Bohom požehnaný, ale hriechy iných ľudí zasiahli takto aj jeho život. Znásilnenie dieťaťa by bol pre každého otca ťažký údel. Aj keď sa v Otčenáši modlíme ...neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého... Nie sme na tejto zemi sami a tak sa do konfliktu s hriechmi iných ľudí dostaneme.
Preto je na mieste otázka, čo máme v takýchto prípadoch robiť? Máme nárok na nejakú odplatu, alebo aj na nejakú pomstu? Žijeme v spoločnosti, kde nemáme právo brať spravodlivosť do vlastných rúk, tú za nás preberá štátne zriadenie. Máme políciu, máme súdy, kde sa domáhame spravodlivosti. Ale tieto nástroje využívame ozaj iba pri závažných veciach. No čo, keď ani tam sa nevieme dopracovať k spravodlivosti? Môžeme ju už vtedy zobrať do vlastných rúk?
Ako veriaci ľudia by sme nemali. Božie slovo hovorí, že veriaci človek by mal radšej znášať krivdu. Apoštol Pavol píše: Už aj to je úpadok pri vás, že sa súdite medzi sebou. Prečo netrpíte radšej krivdu? Prečo neznášate radšej škodu? Toto by sme mali uplatňovať pri menej závažných veciach. Znásilnenie je už vec, kde sa k spravodlivosti dopracovať treba.
Otázkou ale je aj, aký trest by bol dostatočný? To, čo urobili vtedy Jákobovi synovia, aj Jákob považoval za veľmi zlé. Vnímal, že z druhej strany bolo aj priznanie si viny, aj snaha o nápravu tohto skutku. Šimeon a Lévi však nedokázali prijať pokánie. Až príliš zatúžili po pomste, mysleli si, že je to ich osobná povinnosť, že oni sú tí, ktorí musia spravodlivosť vykonať.
Toto sa však dobou Novej zmluvy zásadne zmenilo. Apoštol Pavol v liste Rímskym píše: ...nepomstite sa, milovaní, ale ponechajte to hnevu (Božiemu) - lebo je napísané: Mne patrí pomsta, ja odplatím; hovorí Pán. (R 12,19) My teda nemáme brať spravodlivosť do vlastných rúk. Tak nás to učí Božie slovo. Sme v takýchto momentoch zaujatí, nie sme objektívni. Nevedeli by sme nájsť tú hranicu medzi spravodlivosťou a pomstou. Na to je tu vrchnosť, je tu polícia a ozaj v tých drobných veciach radí apoštol Pavol zniesť aj nejakú tú krivdu, či nejakú nespravodlivosť.
Učíme to od malička už naše deti. Ak sa niečo stane v škole, chceme, aby to riešili s učiteľom, aby to povedali niekomu dospelému. Žiadne osobné si vyrovnávanie účtov. Toto by malo platiť aj v dospelosti.
A podľa príkladu Pána Ježiša, by sme mali byť citliví na ľútosť a pokánie ľudí, ktorí sa voči nám previnili. Nám bude odpustené tak, ako my odpustíme svojím vinníkom. Lévi a Šimeon vyriešili jedno znásilnenie tým, že vyvraždili jedno menšie mesto mužov, pobrali im ženy a deti, ako aj všetok majetok. To nebola ani náhodou spravodlivosť. Bola to premyslená a zákerná pomsta. Aj Jákob, ktorý určite vnímal utrpenie a zneváženie svojej dcéry Díny, videl, že toto bolo úplne cez čiaru.
Zlo sa nedá zastaviť zlom. Tu bola snaha o nápravu. Bola tu ľútosť nad tým činom a bola tu snaha urobiť všetko pre uzmierenie. Ale ukázala sa tu zákernosť a pomstychtivosť Jákobových synov.
Všetci teraz vnímame vojnový konflikt na Ukrajine. Pomaly vychádzajú na povrch strašné zverstvá, ktoré sa vo vojne dejú. Vojna sama o sebe akumuluje ohromné množstvo zla. Je to na strane Ruských vojakov, ktorí sa dopúšťajú zvrátených činov. I tam počúvame o znásilneniach, o mučeniach, o strieľaní civilistov na uliciach, o brutálnych popravách... Toto zlo plodí ďalšie zlo. Prichádza ohromná túžba po spravodlivosti ale veľakrát je to aj túžba po pomste.
Pán Ježiš hovorí spravodlivosti áno, pomste však hovorí jednoznačne nie. Uvedomujem si, že tu na zemi sa nám aj tak nepodarí dosiahnuť všetku spravodlivosť. Ale aj v tomto vojnovom konflikte platí, že na tú Božiu spravodlivosť pri každom jednom človeku sa môžeme spoľahnúť.
Jákob bol po čine svojich dvoch synov sklamaný. Aj on mal právo na hnev za to, čo sa stalo Díne, ale snažil sa nájsť aj iné riešenie. Vnímal, že tým, čo urobili jeho synovia, ohrozili život celej ich rodiny. Neovládli sa, nedokázali skrotiť ľudský hnev, ktorý v nich driemal. Keď im tesne pred smrťou dával Jákob požehnanie musel znova spomenúť tento zlý moment ich života: Šimeón a Lévi sú bratia, ich zbrane sú nástroje násilia. Nech moja duša nevkročí do ich kruhu, nech sa moja sláva nespája s ich spoločenstvom, lebo v hneve povraždili mužov a vo svojej roztopašnosti ochromili býky. Nech je prekliaty ich hnev, lebo bol prudký, a ich zúrivosť, lebo bola krutá. Rozdelím ich v Jákobovi a rozptýlim v Izraeli. (1M 49,5-7)
Tento ich čin ostal v ich živote ako čierna škvrna. Chcem tu znova pripomenúť, že aj keď to Biblia spomína, to neznamená, že tento skutok Pán Boh schvaľoval. Bolo to rozhodnutie dvoch bratov, ktorý mali pocit, že oni sú tu na to, aby vykonali spravodlivosť. Človek, ktorý je emocionálne zainteresovaný, nedokáže byť objektívny. Ťažko však môžete nazvať spravodlivosťou, keď za jedno znásilnenie vyvraždíte celé mesto.
Ako sa máme teda postaviť k zlu v dnešnej dobe? Máme právo na spravodlivosť. Máme sa jej dovolávať cez všetky možnosti, ktoré máme. Ale musíme sa naučiť ovládať, pretože pomsta nenáleží nám, ale patrí výlučne Pánu Bohu.
AMEN
Piesne: Kristus Pán vstal...; 135; 136; 137; 139; A 36; 656/16
Texty: Sk 2,14a. 22 – 32; 1Pt 1, 3 – 9; Ž 16, 1 – 11; J 20, 19 – 31
