Veľkonočný pondelok 2022

Kázňový text: Kol 3, 1-4

Dnes by som rád, bratia a sestry, pokračoval vo výklade včerajšieho biblického textu. Nebojte sa, nedoniesol som si včerajšiu kázeň. Včera sme rozprávali o tom, že krstom, ktorým sme boli pokrstení ako deti, sme spojení s Kristovou smrťou a s Kristovým vzkriesením. Máme tak účasť na dvoch dôležitých momentoch Ježišovho života. Toto konštatoval aj apoštol Pavol v našom texte.

Škoda len, že pri tomto konštatovaní neskončil, bolo by to pre nás oveľa jednoduchšie. Pokračoval však ďalej. Ak teda o nás platí, že sme boli vzkriesení s Kristom, tak potom platí aj to druhé, že máme hľadať to, čo je hore, teda čo je v nebesiach a nie to, čo je na zemi. A tu je problém. Zoberte si ako príklad svoj život, ste pokrstení a to znamená že ste vzkriesení k novému životu. Lenže čo to je nový život? A ako taký nový život vyzerá?

Tu sa dostávame z hlbokej náboženskej teórie do jednoduchej životnej praxe. Keď tieto riadky písal apoštol Pavol kresťanom v Kolosách bola to v podstate výčitka. Pavol si všimol, že ľudia v Kolosách prijali krst, stali sa kresťanmi, ale žiadna zmena v ich živote nenastala. Bolo to trochu iné v tom, že oni sa krstili ako dospelí, takže sa očakávalo, že po krste dospelého človeka bude v jeho živote badateľná zmena. Ak si bol s Kristom vzkriesený, tak to vzkriesenie ťa malo priviesť k novému životu. To znamená, že mal byť viditeľný rozdiel v živote ľudí pred krstom a potom mala byť badateľná tá zmena v podobe nového života. Lenže k žiadnej zmene u tých ľudí nedošlo. Byť spojený s Kristom, znamená zmeniť svoje rozmýšľanie a zmena rozmýšľania sa predsa na človeku musí nejako prejaviť.

Pavol hovorí: Myslite na to, čo je hore, a nie na to, čo je na zemi. Ja som si tie slová čítal dookola niekoľkokrát a zistil som, že to nie je tak jednoduchá vec, ktorú Pavol od kresťanov očakáva.

Na čo, bratia a sestry, myslíte napríklad konkrétne teraz? Už by farár mohol pomaly končiť, lebo treba chystať obed. Aké ešte návštevy musím dnes stihnúť. Zajtra už je po sviatkoch a znova do práce. Čo mi bude treba po sviatkoch urobiť?

Všetko toto sú naše bežné veci, o ktorých úplne normálne denne rozmýšľame. Je to všetko to, čo nás zamestnáva v práci, v rodine, okolo domu, pri výchove detí, či pri starostlivosti o rodičov. Povedzme si úprimne, toto asi nebude rozmýšľanie o tom, „čo je hore“. Ja to poviem za seba, väčšina môjho premýšľania sa týka toho, čo je na zemi. Mám jedno malé plus a to sú tie hodiny, čo si píšem kázne, to by som dal do tej kategórie, „premýšľania o tom, čo je hore“. Lenže to je moja práca a dostávam za ňu plat.

Ako sa dá vôbec niečo také, o čom písal apoštol Pavol zrealizovať? Ako to vôbec myslel, že máme hľadať to, čo je hore? To človek musí celý deň rozmýšľať len o Bohu a Biblii? A kto potom bude riešiť veci bežného života, keď by sme všetci premýšľali už iba o Bohu?

Myslím, že apoštol Pavol bol praktický človek, že nechcel aby ľudia chodili celý deň len so zloženými rukami a zdvihnutou hlavou k nebu. Veď takto by sme si nemohli všimnúť ani ľudí, ktorí okolo nás potrebujú pomoc. Jeden z praktických dôsledkov života kresťana s pohľadom hore k nebesám je, že sa snažíme žiť čestný a zodpovedný život tu na zemi. Hľadáme Božiu vôľu a snažíme sa ju v živote plniť. Od desiatich Božích prikázaní až po základné prejavy lásky a služby. Nič viac, nič menej.

Ale je tu aj niečo iné, o čo Bohu na tejto zemi ide. Boh chce, aby všetci ľudia boli spasení a došli k poznaniu pravdy. Mám pocit, že na tento vyšší cieľ, Boží cieľ, sme už úplne zabudli. Prestali sme myslieť na to, že ľuďom okolo nás máme pomôcť spoznať Boha. Že to je zodpovednosť každého veriaceho človeka. V tom sme úplne otupeli.

Skúste si predstaviť svoj bežný pracovný deň. Ste buď v práci, v škole, alebo doma, stretávate nejakých ľudí, kolegov, spolužiakov, susedov. Ak by ste mysleli na to, čo je hore, museli by ste sa s nimi pustiť do rečí v otázkach viery a otázkach Boha, pretože vám záleží na tom, aby ten človek spoznal Boha a bol spasený. Ak hľadáte iba to, čo je zemské, budete riešiť iba veci bežného života.

Tu je ten problém, že sa viac pozeráme na zem ako k nebesám a potom to aj tak medzi nami vyzerá.

Keď teraz počúvam často životné príbehy ľudí, ktorých zasiahla vojna, uvedomujem si, ako aj ja sám zle rozmýšľam. Mali sme nejaký čas na fare ubytovanú rodinu, ktorá v tretí deň vojny prišla o svoje bývanie. Raketa trafila ich bytovku a oni prišli o svoj byt a všetko, čo v ňom mali. Bol to jeden jediný okamih a oni prišli o všetko, na čo si roky šetrili, opravovali, vylepšovali. Nie sú jediní. Faktom je, že nie je treba veľa a môžete prísť o všetko materiálne. Na konci života v podstate aj tak o všetko prídeme.

My si to celkom nevieme predstaviť, aké to pre toho človeka musí byť. Ak myslíte iba na to, čo je na zemi a stane sa niečo podobné, ako toto na Ukrajine, alebo môže prísť nejaká živelná pohroma, tak vlastne prídete o všetko. Neostane vám nič. Všetko prečo ste žili, čomu ste venovali svoje myšlienky, o čo ste sa celý život starali, je také neisté.

Preto tá výzva apoštola Pavla: ...hľadajte to, čo je hore, kde Kristus sedí na pravici Božej. To je hodnota, o ktorú neprídete. V podstate o tom istom, ale v iných obrazoch, hovoril Pán Ježiš: Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde (ich) moľ a hrdza ničí a kde sa zlodeji vlamujú a kradnú. Ale zhromažďujte si poklady v nebi, kde (ich) ani moľ ani hrdza neničí a kde sa zlodeji nevlamujú a nekradnú.

Takže moja otázka pre vás dnes znie: Viete rozmýšľať nejako inak, povedzme ako doteraz? Dokážete myslieť na tie nebeské veci viac, ako ste to dokázali doteraz?

Nakoniec pri tejto téme dôjdeme len vždy k tomu istému. Ži svoj duchovný život. Choď do spoločenstva, čítaj si Božie slovo, pravidelne sa modli, ak máš možnosť príď medzi veriacich ľudí a rozprávaj sa s nimi o duchovných veciach. To je to hľadanie toho, čo je hore. Pretože ak sa zamotáš iba v tých zemských veciach, raz ti to prinesie veľké sklamanie.

Všimnite si, že veci tohto sveta dokážu veľmi nenápadne pohltiť celého človeka. Ani to nezbadáte. Stalo sa to mnohým aj úprimne veriacim ľuďom, ktorí mali len zrazu viac povinností a nemohli prísť v nedeľu do kostola. Potom neprišli viackrát za sebou a zrazu už majú toľko práce, že nemôžu prísť vôbec. Ale stalo sa aj niečo iné, to spoločenstvo veriacich ľudí im prestalo chýbať.

Tak isto je to aj s čítaním Biblie a modlitbami. Vynecháte to raz, pretože sa ponáhľate a mali ste niečo a potom to vynecháte znova a ďalší deň znova a zrazu zbadáte, že žijete bez toho. A život sa nezastavil, ide ďalej, ale už bez týchto duchovných vecí. V podstate sa váš celý život začne točiť iba okolo toho, čo je tu na zemi. A ak sa po roku spamätáte, tak zrazu zistíte: už do kostola nechodím, Bibliu nečítam, modliť sa nemodlím, lebo na to nemám čas, ale čo je zaujímavé, ostalo vám vnútorné presvedčenie, že ste stále veriaci človek.

Apoštol Pavol by asi buchol po stole a povedal by: Ak si teda bol vzkriesený s Kristom, tak hľadaj to, čo je hore a nie to, čo je na zemi. Spamätaj sa, veď si úplne odišiel od Boha!

Škoda, že ten zbožný život nedokáže tak rázne pohltiť celého človeka, ako ten bezbožný svet. Pri poslednom sčítaní ľudu som mal pocit, že ten prepad v číslach prihlásených k evanjelickej cirkvi bude omnoho väčší. Nakoniec nebol. Tie čísla mohli byť oveľa horšie. Nemôžem povedať, že ma teší, že tie čísla nie sú až také zlé. V podstate dokazujú jeden ohromný ľudský sebaklam. Ľudia, ktorí žijú úplne mimo cirkvi, mimo kresťanských spoločenstiev, bez Boha, bez Biblie a veľakrát bez modlitieb, tie chvíle v ohrození a v biede, keď človeku prihára, nerátam, si stále nahovárajú, že sú kresťania.

To je horšia kombinácia, ako keď niekto vie, že nemá vzťah k žiadnemu Bohu a tak si napísal do kolónky, že je bez vyznania. Ten človek vie, na čom je. Ale čo s tými, ktorý stále žijú vo svojom vnútri s pocitom, že sú veriacimi ľuďmi, pritom reálne Boha ignorujú a o neho nestoja? Myslia len na to, čo je dole. To je veľmi nebezpečný život v sebaklame.

Ak by k sebe boli ľudia úprimní, tak to nie je až taký problém odhaliť. Stačí ak si úprimne odpoviete na Pavlovu otázku: Myslíš vo svojom živote viac na to, čo je dole, alebo viac na to, čo je na nebi, kde Kristus sedí na pravici Božej? Odhadnite si to v percentách.

Sme tu v tomto kostole a tú hodinu dnes ozaj venujeme myšlienkam na to, čo je hore. Bude toho dnes ešte viac? Porozmýšľajte úprimne aj o tom, či by sme nemali trochu z tých myšlienok na zem ubrať a pridať viac času tým myšlienkam na to, čo je v nebesiach. Ten nový život je presne o tom.

AMEN

Piesne: Kristus Pán vstal...; 130; 602; 126; 600; A 35; 656/16

Texty: Dan 12, 1c – 3; 1K 5, 6 – 8; Ž 150, 1 – 6; Luk 24, 13 – 49