Veľkonočná nedeľa 2022
Kázňový text: Kol 3, 1-4
Správu o Ježišovom vzkriesení odštartoval v nedeľné ráno prázdny hrob. Muselo to byť pre ženy, ktoré sa vybrali k hrobu veľmi stresujúce. Idete, aby ste poumývali telo svojho blízkeho, ešte raz natreli voňavými masťami a ovinuli ho do plachiet. Som si istý, že cestou riešili, že to Jozef z Arimatie a Nikodém v ten piatok večer, keď im Pilát povolil dať dole z kríža Ježišovo telo, neurobili veci poriadne. A určite rozmýšľali, ako umyjú tú zaschnutú krv na rukách a nohách a na pravom boku. Ich uvažovanie sa celé točilo okolo mŕtveho tela a pohrebných povinností, ktoré sa v tej dobe zachovávali. Riešili, kto im odvalí kameň od otvoru hrobu, lebo s tým si oni slabé ženy nebudú vedieť poradiť.
Ale keď prišli k hrobu zbadali, že tam nebola žiadna stráž, kameň bol odvalený a niečo nebolo v poriadku. Mali iné očakávania a toto bolo pre nich niečo nevysvetliteľné. Hrob nie je zavretý tak, ako mal byť.
Čo by vám napadlo, bratia a sestry, keby ste tak prišli na cintorín k hrobu niekoho z vašich blízkych a náhrobný kameň by ste našli odsunutý bokom?
Aj keď vieme o vzkriesení, asi by to nebola prvá myšlienka, ktorá by nám napadla. Človek vždy hľadá najprv racionálne vysvetlenie toho, čo vidí. Nejaké to iracionálne je vždy až druhoradé. Aj keď si myslím, že veriaci ľudia by mohli rozmýšľať aj trochu inak.
Takže, čo by vám napadlo, bratia a sestry, ak by ste videli otvorený hrob niekoho zo svojich blízkych na cintoríne? Asi, že tu boli nejaký zlodeji, nejaký vykrádači hrobov. Mysleli si, že v tom hrobe nájdu niečo cenné. Mária Magdaléna postupovala tak isto. Keď nakukli ženy do hrobu a videli ho prázdny, po tele ostali len plachty, ich prvá myšlienka bola, že niekto Ježišovo telo ukradol. Toto bola aj oficiálna verzia veľkňazov. Keď vojaci spali, prišli učeníci a ukradli Ježišovo telo. Lenže toto tvrdenie malo niekoľko nelogických vecí. Ak vojaci spali, nemohli vedieť, kto telo ukradol. A ak nespali, neboli by predsa dovolili telo ukradnúť. A ďalšia vec je, že ak by ste kradli mŕtve telo, prečo by ste ho vybaľovali z plachiet, v ktorom bolo zavinuté. Veď zabalené by sa nieslo podstatne jednoduchšie. Toto však bolo tvrdenie veľkňazov.
Lenže o zlodejoch tela uvažovali na začiatku aj učeníci a ženy. Prečo im hneď nenapadlo, že Ježiš mohol vstať z mŕtvych? Veď o tom počas života často hovoril. Prečo si nedokázali vybaviť Ježišove slová o tom, že na tretí deň vstane z mŕtvych? Mária Magdaléna beží za učeníkmi a hovorí o zlodejoch. Vzali mi Pána a neviem kam ho položili... A tak k hrobu bežia učeníci, aby sa presvedčili, že hrob je skutočne prázdny a Kristovo telo chýba. Ešte vždy rozmýšľali o krádeži, ešte vždy bol v ich predstavách za zmiznutým telom nejaký človek alebo ľudia, ktorí Ježiša z hrobu ukradli.
Keď k hrobu dobehol Ján a potom aj Peter a videli prázdny hrob, v ktorom zostali ležať len plachty, až vtedy prišiel moment veľkého uvažovania. Evanjelista Ján uvádza, že šatka z hlavy Pána Ježiša bola osobitne poskladaná a položená bokom. Toto si Ján všimol a toto sa mu zdalo čudné, preto to ako autor evanjelia zaznamenal. Tento moment ich donútil prestať riešiť vykrádačov hrobov a začali uvažovať nad iným riešením. Videl prázdne plachty a šatku z tváre poskladanú osobitne bokom a uveril.
To, že sa učeníkom ukázal Pán Ježiš o niekoľko hodín neskôr, to si už učeníci postupne dávali dohromady informácie, ktoré počas života počuli z jeho úst. A vzkriesenie z mŕtvych sa stávalo čím ďalej tým viac reálne.
Chcel by som, aby sme si uvedomili, že vzkriesenie Pána Ježiša bola ta najlogickejšia a najracionálnejšia vec, ktorá sa mohla stať po Jeho smrti. Možno sa vám toto moje tvrdenie nepáči, veď vzkriesenie je vecou viery nie rozumu. Ale v Ježišovom prípade to bola tá najracionálnejšia vec, ktorá po jeho smrti musela nasledovať.
Keď si vybavíte všetky jeho slová o tom, že syn človeka musí mnoho trpieť od veľkňazov a zákonníkov a že musí byť zabitý, ale v tretí deň vstane z mŕtvych. Čo potom znamená ten prázdny hrob, čo potom znamená to zmiznuté telo a stráž ktorá odtiaľ utiekla? Čo znamená tá šatka z hlavy, ktorá je poskladaná bokom, akoby odložená? A nemôžete pri tom zabudnúť na všetky tie zázraky a uzdravenia a prejavy moci, ktoré Pán Ježiš robil.
Zrazu logické vysvetlenie toho, čo sa stalo, je len jedno. Ježiš vstal z mŕtvych! Až potom už nasledovali tie osobné stretnutia, keď ho uvideli tvárou v tvár. Ježiš vstal z mŕtvych, to je logické vysvetlenie prázdneho hrobu a zmiznutého tela.
Pieseň: ES 141,1-2 verš
Text: Kol 3, 1 – 4
Nechcem už ďalej dokazovať, prečo veríme v Ježišovo vzkriesenie. Je to logický dôsledok Ježišovho mesiášskeho života. Chcem dnes hovoriť o tom, že táto udalosť je nadčasová a tak o nej hovoril aj Apoštol Pavol.
Neviem, či ste si to už niekedy v Biblických textoch všimli, ale sú určité historické udalosti, ktoré sú akoby nadčasové. Odohrajú sa v nejakom konkrétnom čase v minulosti, ale proroci o nej hovoria v prítomnom čase aj o niekoľko desaťročí, či storočí neskôr. Keď sa modlil prorok Daniel svoju kajúcu modlitbu, hovoril o hriechoch, ktoré spáchal on a jeho otcovia a preto skončili v babylonskom zajatí. Hovoril aj o svojich hriechoch, pritom on bol pred babylonským zajatím maličký chlapec, ktorý nemal vplyv na to, čo sa v krajine dialo. Vyznával pred Bohom hriechy svojich otcov, na ktorých sa on nemohol podieľať a predsa o nich hovoril ako o svojich. Je to vnímanie určitej spojitosti s predošlými generáciami.
Vyznávanie hriechov našich otcov a starých otcov je úplne prirodzená vec u biblických prorokov. Židia v Babylonskom zajatí si uvedomovali, že to, že sú tam, že sa tam mnohí z nich narodili je dôsledok toho, že ich otcovia a starí otcovia opustili Boha a zhrešili.
My takéto prepojenia už dnes nerobíme, vyhýbame sa takémuto uvažovaniu. Riešime iba prítomnosť, iba to, čo je teraz. Ale všetko, čo sa deje, neprišlo iba tak z ničoho nič. Mnohé veci sú dôsledkom minulosti. Keď Pán Boh oznámil Šalamúnovi, že pre jeho hriechy sa kráľovstvo rozpadne, tak sa to po jeho smrti stalo, pretože svojim životom a konaním kráľa odviedol od Boha celý národ. Ťažké roky komplikácií a vojen, ktoré potom prišli pre obidve vzniknuté kráľovstvá, boli dôsledkom zlých krokov a zlých rozhodnutí v minulosti.
Je zaujímavé, že keď riešime politiku alebo ekonomiku dokážeme hľadať súvislosť s minulosťou. Robia to rôzni analytici. Súčasný stav je takýto, lebo v minulosti sa udialo to či ono a teraz prišli následky. Vo veciach viery sa takémuto spojeniu vyhýbame. Deťom občas zo žartu, keď sa dištancujú od našej rodiny, hovorím: Ty si iný, teba určite doniesla goľa, ty si sa nám nenarodil! (to sa tak v minulosti hovorilo, že dieťa doniesol bocian) My sme prepojení s generáciami pred nami. Sme poznačení minulosťou, nás nedoniesol bocian. Sme poznačení dedičnými hriechmi po našich predkoch.
Nedávno som čítal názor jedného analytika, ktorý písal o tom, že súčasná vojna na Ukrajine je dôsledok toho, že sme v Európe počas anexie Krymu v roku 2014 vopchali hlavu do piesku a Putinovi to prešlo bez komplikácií. To je snaha o pochopenie súvislostí.
S podobnou myšlienkou sa dnes stretávame u apoštola Pavla. Hovorí o kresťanoch, že boli vzkriesení s Kristom. Ale o aké vzkriesenie sa jedná? Čo za vzkriesenie má na mysli? Ako sme my, ktorí žijeme skoro 2000 rokov potom, čo Pán Ježiš vstal z mŕtvych, spojení s touto udalosťou?
Apoštol Pavol hovorí, že s Ježišom sme spojení skrze krst, ktorým sme boli pokrstení. V krste sme akoby najprv zomreli spolu s Kristom a potom sme boli vzkriesení už k novému životu. Ten nový život začal po krste, keď sme už noví ľudia a patríme Kristovi. Starý človek a starý život bol s Kristom pochovaný a my sme začali nanovo.
Samozrejme, že sa to stalo už dávno. Väčšina z nás sme boli pokrstení ako deti a nepamätáme si to a to nehovorím, koľko rokov uplynulo od Ježišovej smrti a vzkriesenia. Ako môžeme tie udalosti spojiť a vynechať medzi nimi tých skoro 2000 rokov? To je vnímanie určitej jednoty, určitého spojenia medzi ľuďmi a Pánom Bohom. Aj keď to bolo dávno, je to moment, ktorý je stále platný a na ktorý sa môžem vždy odvolať. Skrze náš krst sme boli pochovaní s Kristom a vzkriesení s Kristom k novému životu. Takže máme od krstu žiť ako noví ľudia, iní ľudia.
Toto spojenie medzi nami a Pánom Ježišom Kristom je stále živé. My sme spojení s Ježišovou smrťou a vzkriesením. My sme už zomreli svetu a vzkriesení sme boli Bohu. A ešte jeden takýto moment musíme zažiť pri svojej telesnej smrti, po ktorom nasleduje vzkriesenie k večnému životu.
Krst nie je len nejaký jednoduchý náboženský obrad. Veď polejete dieťa vodou a vec je vybavená. Krstom vytvárame spojenie, rodinné puto medzi nami a Kristom so všetkým tým, čím Pán Ježiš prešiel. Je to jeho smrť, ale je to aj jeho vzkriesenie. Na týchto udalostiach jeho života máme účasť.
Je to ako keď vo Formule 1 vyhrá jazdec preteky a zároveň je to aj víťazstvo celého tímu. Oni nesedeli za volantom a nepretekali, ale auto ktoré pripravovali a na ktorom pracovali, vyhralo s ich pretekárom.
Takúto účasť máme my na Kristovom vzkriesení a keď príde moment smrti, tak sa znova ukáže to prepojenie s Kristom a s jeho víťazstvom nad smrťou.
AMEN
Piesne: Ó Ježiši...; 132, sl. sláva 123; A 32; poz. kolek. žalm; 128; 125; 141; A 34; 656/16
Texty: Sk 10, 34 – 43; Kol 3, 1 – 4; Ž 118, 1 – 2. 14 – 24; J 20, 1 – 18
