Smrtná nedeľa 2022

Kázňový text: Žid 9, 11-15

Chcel by som vám dnes, bratia a sestry, hovoriť o zmierení. Text, ktorý som vám prečítal z listu Židom, vysvetľuje, ako vôbec k zmiereniu medzi Pánom Bohom a ľuďmi došlo. Aký konkrétny skutok spôsobil to, že pred Pánom Bohom nie sme nepriatelia a že sa na nás nepozerá ako na vrahov a zločincov, ale stali sa z nás Boží priatelia.

Myslím, že túto vec milosti v cirkvi chápeme, veľa o nej hovoríme, vieme, že sa za nás Pán Ježiš obetoval, ale neviem, či chápeme rozsah zmierenia. Či si uvedomujeme, čo všetko musíme prekonať, aby sme došli k bodu, ktorý nazývame zmierenie.

Na večierňach sme jeden večer rozoberali, že medzi nami a Pán Bohom je vlastne vojenský konflikt. Človek sa vzbúril proti Bohu a stal sa Božím nepriateľom. Dokonca sme sa spojili s diablom, veľmi podlým Božím nepriateľom, a postavili sme sa v tom konflikte na jeho stranu. Doslova a do písmena sme sa dali oklamať. Dnes sme v stave, že ľudstvo vo všeobecnosti bojuje proti Bohu. Aj keď to nemôžeme zovšeobecniť, pretože my sa za Božích nepriateľov nepovažujeme. Ale každý hriech, ktorý urobíme, je vlastne útokom proti Bohu.

Predstavte si to ako taký konflikt na Ukrajine. Je tu Boh, ktorý zo strany ľudí zažíva bombardovanie, streľbu, raketové útoky, nálety. Aj s tým, že sa niektorí snažíme o zmier, rokujeme o prímerí, ale nejaký tí jedinci stále strieľajú a stále útočia. Tá snaha o zmierenie vyznieva veľmi zvláštne, keď nenávisť voči Bohu pokračuje zo strany ľudí stále.

Pán Boh chce uzavrieť mier. Myslím, že v Biblii sa veľmi často zdôrazňuje, že Boh chce, aby došlo medzi Ním a nami k zmiereniu. Nad jeho snahou o pokoj medzi človekom a Bohom nemôžeme mať pochybnosti. Urobil preto všetko. Horšie je to na našej strane.

V poslednom čase sledujem, ako sa vyvíjajú vzájomné mierové rokovaniami medzi Ruskom a Ukrajinou. Uvažujem nad tým, za akých podmienok a za akých okolností by došlo k zmiereniu? Zoberme si ten konflikt ako príklad.

Myslím, že prvý predpoklad zmierenia je, že utíchnu zbrane a prestanú vzájomné boje a odstreľovanie. Ak by ste chceli zmierenie medzi dvomi nepriateľskými stranami, tak toto je prvý nutný predpoklad. Nemôžete hovoriť o zmierení, keď sa stále bude bojovať a keď bude stále niekto strieľať a budú stále zomierať ľudia.

Ak sa prestane bojovať, treba si uvedomiť, že to ešte nie je zmierenie. Myslím, že taký druhý krok je odchod nepriateľskej armády z napadnutých území. Predsa nemôže byť mier, keď vojaci so zbraňami stoja na uliciach, keď sa po uliciach premávajú tanky a iná vojenská technika. Čiže k zmiereniu je potrebné zložiť zbrane a odísť z vojnového územia.

Ak je toto obraz našej vojny a nášho konfliktu proti Bohu, tak by k týmto krokom zo strany ľudí malo dôjsť. Nie každý to však urobil. Rypnúť si do kresťanstva, do cirkvi, zosmiešniť Boha, urážať Ježiša Krista to je dnes bežná vec zo strany niektorých ľudí. Tak ako môže dôjsť k zmiereniu medzi človekom a Bohom, keď je tu stále mnoho tých, ktorí tie zbrane nezložili?

K zmiereniu sú ďalej potrebné určité záruky mieru. Nemôžete stiahnuť armádu, keď nemáte záruku, že druhá strana vás znova nenapadne. Vieme my ľudia dať Bohu záruky, že na neho nebudeme viac útočiť? Ak chcete zmierenie medzi dvoma stranami, tak toto je jedna z nutných podmienok. Lenže my tie záruky dať Bohu nevieme.

No a ďalšia dôležitá vec pre zmierenie je urovnanie dlžôb, pohľadávok. Bolo by potrebné zaplatiť všetky spôsobené škody. Keď vidíte v televízii všetky tie zničené mestá, cesty, domy, fabriky... Môže dôjsť k zmiereniu bez toho, aby vinník prispel na opravy všetkého toho, čo zničil? To, že by došlo k odchodu armády a k ukončeniu bojov, to ešte vôbec neznamená, že to stačí na to, aby došlo k zmiereniu. Nemôžete ničiť cudzie vlastníctvo, potom odísť a tváriť sa, že vzťahy medzi vami sú urovnané.

Keby sa Ukrajina s Ruskom aj dohodli na nejakom odškodnení, k čomu reálne asi nikdy nedôjde, myslíte si, že by sme to už potom mohli nazvať zmierenie?

Zmierenie je predsa niečo viac ako len zastavenie bojov medzi dvoma stranami. Zmierenie je vzájomné odpustenie. Zmierenie je, že ani jedna ani druhá strana sa už k tomu konfliktu nikdy nevráti, že si už nikdy nebude nič z toho pripomínať a nebude si to nikdy viac vyčítať. Tomu sa hovorí zmierenie. Je to odpustenie vinníkovi.

Myslím, že k takémuto zmiereniu tak skoro v konflikte na Ukrajine nedôjde. Pretože, kým budú žiť ľudia, ktorí v tejto vojne stratili svojich blízkych, stratili strechu nad hlavou, stratili svoj majetok, budú cítiť krivdu a nespravodlivosť a budú sa k tomu všetkému v spomienkach vracať.

Toto všetko som dnes spomínal ako príklad toho, k čomu došlo vo vzťahu medzi nami a Pánom Bohom. My veľakrát počúvame o tom, že medzi nami a Bohom došlo k zmiereniu, ale uvedomujete si, aké veľké to zmierenie je?

My sme neprestali bojovať proti Bohu, my sme nezložili zbrane, veď niektorí ľudia stále voči Bohu bojujú. My sme neodišli z bojiska, každým ďalším hriechom zraňujeme Boha a zarmucujeme Ducha Svätého. My sme Bohu nedali žiadne záruky mieru do budúcna, pretože ich ani nevieme dať, a my sme Bohu nedali žiadne odškodné za to, čo sme zničili z jeho stvorenstva. Neurobili sme v podstate nič z toho, čo by malo viesť k tomu poslednému kroku a tým je vzájomné zmierenie a pokoj. A Pán Boh nám napriek tomu všetkému zmierenie poskytol.

Pán Boh voči nám necíti nenávisť. Nepozerá sa na nás ako na niekoho, komu nemôže veriť, kto je nevyspytateľný a podlý. Nevidí v nás zákerných ľudí, ktorí sú v názoroch neistí a nestabilní. Pán Boh nám ponúka zmierenie a odpustenie všetkého zlého, čo sme napáchali.

Myslím, že väčšina sveta sa pozerá teraz na Rusko ako na nedôveryhodnú krajinu a bude sa naň pozerať takto ešte niekoľko desaťročí. Bude to krajina, s ktorou nie je dobré obchodovať, ktorá je nevyspytateľná a od ktorej nemôžete požadovať žiadne seriózne záruky. Myslím, že je to pochopiteľné po tom, čo sa za posledné mesiace odohralo.

Vo vzťahu k Bohu sme my ako to Rusko. Sme agresívni, útoční, nevyspytateľní, často berieme do rúk zbrane, sme nespoľahliví a nedôveryhodní. A predsa nám Pán Boh ponúka zmierenie.

To nie je len pokoj zbraniam. Zmierenie je odpustenie, urovnanie všetkých dlžôb, všetkých krívd, všetkých bolestí. Je to vyrovnanie sa s našou minulosťou. A to celé len preto, čo urobil Pán Ježiš, keď sa stal dokonalou obeťou pred Bohom za naše previnenia.

Myslím, že za môjho života už nedôjde k zmiereniu medzi Ruskom a Ukrajinou. Dúfam, že sa skončí vojna, že sa ten celý konflikt utíši, ale zmierenie by bolo vtedy, keby všetci tí poškodení a dotknutí ľudia na jednej a na druhej strane si dokázali odpustiť a zabudli by. Všetci, ktorí v tej vojne stratili svoje deti a svojich blízkych na jednej, či na druhej strane, toto nedokážu.

Ale viem, že mne aj tebe, brat-sestra, Pán Boh ponúka zmierenie a to je niečo, čo je skutočné a nekonečne veľké. Prijmi ho a teš sa z neho, aj keď si ho ja ani ty nezaslúžime.

AMEN

Piesne: pašie

Texty: pašie