4. pôstna nedeľa 2022

Kázňový text: J 9, 8-41

Dnes, bratia a sestry, odložíme na chvíľu vojnový konflikt na Ukrajine a budeme sa venovať čisto biblickej téme. Budeme riešiť otázku pravdy o Ježišovi Kristovi.

Čo je pravda? Túto otázku položil Pilát, keď vypočúval Pána Ježiša. Ako mocný človek v tomto svete, ktorý rozhodoval o živote a smrti, spochybnil to najzákladnejšie, podľa čoho sa mal v živote riadiť, a to pravdu. Čo iné malo zaujímať sudcu, ktorý rozhodoval o živote a smrti človeka, ak nie pravda? Nechcel by som stáť pred sudcom, ktorý by tak ľahkovážne ako Pilát spochybnil, že niečo také ako pravda vôbec existuje.

Toto sa však Pánovi Ježišovi nestalo prvýkrát. Pilát zistil pravdu a nezariadil sa podľa nej. Biblia konštatuje, že Pilát vedel, že ho Židia vydali zo závisti, čiže k pravde sa pri vypočúvaní dopátral, ale aj tak odsúdil Ježiša na smrť. A niečo podobné sa odohralo aj v situácii, ktorú opísal evanjelista Ján.

Začalo to celé uzdravením slepca. Bol to v tej dobe ozaj výnimočný skutok, pretože ten človek nikdy pred tým nevidel. On sa narodil ako slepý. Ten zázrak bol skutočne preukázateľný, pretože sa dal overiť a prakticky odkontrolovať. Dôležité len bolo chcieť poznať pravdu.

Vrátiť zrak slepému bol jeden z Mesiášskych skutkov. To bol jeden zo zázrakov, ktorý mal konať Mesiáš. Ak si spomeniete na Jána Krstiteľa, ktorý chcel už vo väzení vedieť, či Ježiš je ozaj ten, ktorého Židia čakali, tak Ježišova odpoveď obsahovala vetu: ...slepí vidia, malomocní sa čistia a chudobným sa zvestuje evanjelium...

Navrátenie zraku slepému človeku malo automaticky vyvolať otázku: Nie je ten človek Mesiáš? A odpoveď na ňu mali dať ľuďom práve poprední farizeji a zákonníci. Ten uzdravený im to povedal priamo: Práve to je divné pri tom, že vy neviete, odkiaľ je, a otvoril mi oči. Títo zbožní ľudia mali ostatným ľuďom zodpovedať otázku, kto Pán Ježiš je. Lenže takým prístupom, aký si zvolili oni, sa k pravde dopracovávalo veľmi ťažko.

Máte pred sebou zázračné uzdravenie a na vás je posúdiť, či je skutočné, akou mocou sa to stalo a kto je človek, ktorý takýto zázrak urobil. Farizeji však boli v úvode veľmi kritickí. Uzdravenie sa stalo v sobotný deň. Nebol ani tak problém s uzdravením, ako so spôsobom. Ježiš sa zohol, pľuvol na zem a zo slín a z hliny urobil blato a následne tým blatom potrel slepému oči. Čiže pracoval v sobotný deň a porušil prikázanie. Farizeji skonštatovali: Nie je ten človek z Boha, lebo nezachováva sobotu.Toto bol v tej situácii najväčší problém?

Potom nasledovalo úplne logicky ďalšie spochybnenie. Čo ak to bol iba nejaký podvod? Čo ak ten človek nebol slepý, iba sa na slepého hral? Čo ak je toto celé len zinscenovaný trik? Myslím, že toto bol celkom logický postup. Ak chcete poznať pravdu, musíte si overiť všetky možnosti.

V spleti všetkých možných informácií, ktoré dnes počúvame zo všetkých strán, je dôležité si overiť fakty. Dnes nemôžete veriť všetkému, čo počujete, či už v správach, v televízii, či v novinách alebo na internete. Takže bolo dobré, že sa farizeji pýtali ľudí okolo, či toho človeka poznajú a či môžu potvrdiť, že bol skutočne slepý. Nakoniec si zavolali rodičov, ktorí potvrdili, že tento uzdravený muž je ich syn a oni potvrdili, že sa narodil slepý. Treba zdôrazniť, že v čase, keď ho Ježiš uzdravil, bol už dospelým mužom, čiže môžeme predpokladať, že prežil ako nevidomý vyše 18 rokov.

Ale vtedy už boli farizeji rozhodnutí, že každého, kto Ježiša prehlási za Mesiáša, vylúčia zo synagógy. Od toho momentu už nešlo o pravdu. Zázrak bol potvrdený, všetky pochybnosti o nejakom triku alebo podvode boli vyvrátené. Tento človek sa narodil ako slepý, ako slepý sa dožil dospelosti, väčšinou na ulici na svojom mieste žobral a Ježiš mu nepochybne, zázrakom, vrátil zrak.

Bol potvrdený jeden z Mesiášskych skutkov, takže bolo namieste zisťovať, či takýchto vecí nebolo v jeho živote viac. Ale to sa nestalo. Namiesto toho farizeji vyhlásili: ...my vieme, že je ten človek hriešny.

Je to ako detektívka, ako vyšetrovanie, v ktorom sa nehľadá vrah, ale pravda. Ale keď hľadáte pravdu, musíte byť objektívny, musíte prijať to, kde vás stopy dovedú a musíte akceptovať to, čo dôkazy tvrdia. Inak sa nikdy nedopátrate pravdy a môžete len tak posmešne skonštatovať: A čo je pravda?

Pravda nie je to, prečo som sa ja rozhodol. Pravda nie je to, čo mi vyhovuje alebo to, ako si ju ja osobne predstavujem. Pravda je jednoducho pravda. A ak si objektívny, tak ju budeš vedieť akceptovať, aj keď si mal pred tým iný názor.

Po dvetisíc rokoch si takéto hľadanie pravdy musíme každý jeden z nás zopakovať. Bol ten Ježiš, o ktorom čítame v Biblii, ozaj Boh? Skutočne to bol Boží syn? Bol ozaj tak výnimočný, tak jedinečný? Možno si poviete, že to tí ľudia vtedy mali podstatne jednoduchšie. Videli aspoň niektoré z tých zázrakov na vlastné oči a tak sa mohli presvedčiť a mohli veriť.

Nemyslite si, že pre nich to bolo jednoduché. Predstavte si, že by vám niekto v dnešnej dobe o nejakom človeku povedal, že je Boh. Človek, ktorý je taký ako vy, z mäsa a kostí by mal byť Boh? Že sem tam urobí nejaký zázrak, to ma má presvedčiť? Keď prišiel Ježiš do svojho rodiska, ľudia rozprávali, že je to syn Márie a toho tesára Jozefa a jeho súrodenci žijú tu medzi nami. Myslíte, že bolo jednoduché veriť, že niekto tak blízky, niekto, kto vyrastal medzi nimi je Boží Syn?

Nebolo jednoduché veriť vtedy a nie je jednoduché veriť ani dnes. Ľudia majú dnes podobné pochybnosti. Prečo by mal byť nejaký historický Ježiš tak výnimočný? Čo ho robí takým dôležitým pre nás a naše životy? Dá sa vôbec veriť Biblii ako takej? Sú dôveryhodní evanjelisti, ktorí opisovali jeho život?

Odpoveď je, že práve to, čo dokazoval, čo robil vo svojej dobe Ho robí tým najdôležitejším človekom a zároveň Bohom! Všetky tie zázraky, ktoré opisujú evanjelia potvrdzujú jeho výnimočnosť. Dokazujú, že bol pravý Boh. Keď si prejdete kapitolu po kapitole, všetko to potvrdzuje jeho výnimočnosť a všetko to dokazuje, že nebol iba človek.

Ten uzdravený položil pred farizejov zaujímavú myšlienku: Vieme, že Boh nevyslýcha hriešnikov, ale vyslýcha toho, kto je bohabojný a koná Jeho vôľu. ...keby tento nebol od Boha, nemohol by nič robiť.

A predsa urobil. My v dnešnej dobe pristupujeme k Ježišovi akoby z druhej strany. Čítame evanjelia a rovno hovoríme o Ježišovi, že je Boží Syn a je osobou Svätej Trojice. Ježiš je Boh. No u Židov bol ten postup úplne iný, akoby z druhej strany. Oni najprv videli človeka, ktorý mohol byť Mesiášom, ale musel najprv svoje postavenie potvrdiť tým, že splnil mesiášske proroctvá. To je tá otázka, ktorú prišli Ježišovi položiť Jánovi učeníci. Si ty ten, kto mal prísť a či iného čakať?

Pán Ježiš musel naplniť proroctvá Starej zmluvy, aby ho ľudia mohli prijať za Mesiáša. ...slepí vidia, malomocní sa čistia a chudobným sa zvestuje evanjelium... Toto všetko Pán Ježiš uskutočnil. To, že to farizeji a zákonníci úmyselne neskúmali a nechceli to potvrdiť, je iná vec. Ale mnoho Židov Ježiša ako Mesiáša prijalo práve vďaka tomu, že videli v jeho živote naplnenie všetkých proroctiev. Ježiš bol pre nich Mesiášom preto, lebo urobil Mesiášske skutky.

K tomu sa potom pridali aj tie ďalšie o trpiacom Božom služobníkovi, ktorého viedli ako baránka na zabitie, ktorý neotvoril ústa, o tom, že jeho kosti nebudú zlámané, o tom, že uvidia do koho bodli atď., atď.

Možno je chyba, že sme nikdy nečakali Mesiáša tak ako Židovský národ. My sme rovno prišli k Ježišovi. A tak keď si čítame o uzdravení slepca, pripadá nám to ako nepodstatný zázrak v Ježišovom živote. Ale on bol podstatný, pretože dokazoval, kto človek menom Ježiš je.

Neostáva nám nič iné, iba spoľahnúť sa na tých, ktorí o Ježišovi vydali svedectvo a potvrdili, že bol očakávaným Mesiášom, lebo splnil to, čo o ňom predpovedali proroci.

AMEN 

Piesne: Neopúšťaj ma... 95; 98; 100; 101; A 28; 656/11

Texty: 1Sam 16, 1 – 13; Ef 5, 8 – 14; Ž 23, 1 – 6; J 9, 1 – 7