Silvester 2015

Kázňový text: Žid 13,1–6

Silvester nie je žiadny kresťanský sviatok. Končí sa len občiansky rok, ale tým, že sa mení rok v dátume, je to pre nás deň bilancovania a očakávania toho, čo prinesie nový rok s novými dňami.

Hľadal som nejaký text, ktorým by sme uzavreli to, čo je za nami a pozreli sa na to, čo je pred nami, a našiel som slovo, ktoré sa presne na náš čas hodí.
Je z listu Židom, to znamená, že nepoznáme presné meno autora, len vieme, že bol napísaný pre židovské obyvateľstvo v Izraeli, ale aj rôznych diasporách a mal spojiť staré s novým.
V podstate sa o to pokúšame aj my v tento čas. Hľadáme napojenie jedného roka, končiaceho sa 2015, s novým rokom 2016. Tak ako tento list. Snažil sa ukázať Židom, že prichádzajúce kresťanstvo nie je niečo cudzie, či úplne nové, ale že Ježiš Kristus je pokračovateľom toho, čo poznali a v čom doteraz od svojho detstva žili.
Svet sa pozeral na kresťanstvo, ako na niečo nové, zo začiatku to bola židovská sekta, ale potom malo už mnoho iných vecí. Ale či už to bol apoštol Pavel, či aj iní šíritelia kresťanstva, nechceli zabudnúť na židovstvo, veď Ježiš Kristus je Mesiáš a to čo prišlo s Kristom, je pokračovaním ich viery, ich náboženstva. Vzišlo zo židovstva a židia môžu pokračovať vo svojej viere, veď Mesiáš je naplnením ich očakávania.
Takže by som rád dnes pripomenul to napojenie. Nemusíme všetko čomu sme verili a na čom stála naša viera zbúrať, pretože ideme do nového roku, a všetko musí byť zrazu iné.
Sú veci, ktoré boli dobré a ktoré sa nezmenili, sú priority, ktoré ostali prioritami a ktoré majú usmerňovať náš život aj v novom roku.Takže, ako to píše pisateľ listu Židom?

Text: Žid 13,1–6

Nechcem dnes hovoriť o utečencoch, akoby to bola nosná téma, ale viackrát sa tejto témy dotknem, ako vhodného príkladu.
Tento týždeň som čítal jeden článok reportéra, ktorý opisoval aktuálnu situáciu s utečencami. Hovoril o ťažkých podmienkach, v ktorých sa teraz nachádzajú a spomínal, ako v tom dave jedno ráno zazrel muža, mohol mať okolo 35 rokov, ktorý išiel asi so 7 ročným dievčatkom. Popoludní, keď išiel okolo toho davu, všimol si znova toho istého muža, ako to svoje spiace dievčatko držal na rukách a tak kráčal. V jeho tvári bolo vidieť únavu, smútok, strach, ale aj ohromnú lásku k svojmu dievčatku. V tom článku autor vysvetľoval, že to nie sú iba muži, ktorí sa chcú do Európy dostať a nie sú to všetko len ekonomickí migranti.
V tom odchádzajúcom roku 2015 sú utečenci a ich situácia témou číslo 1. Rozmýšľal som, koľko rôznych pohľadov a názorov sa nám ohľadom tejto témy do uší dostalo.

• Jedna skupina, ktorá sa ich absolútne zastáva a podporuje. Hovoria, že im treba pomôcť, pretože sú to ľudia a majú nárok a právo na lepší život.
• Druhá skupina, ktorá ich odsudzuje a neprijíma a vidí všetko iba negatívne.
• Ďalšia skupina, ktorá sa obáva budúcnosti a toho, čo všetko spôsobí ich príchod, ich náboženstvo, ich iná kultúra a ich potomkovia.
• Či názory, ktoré sa na prvé počutie zdajú aj celkom logické a vyslovia ich aj významní politici, ako Český prezident, ktorý povie, že mali ostať doma, zobrať zbraň do rúk a bojovať proti Islamskému štátu a brániť si krajinu. Aj to je pravda, keď si to vypočujete.

Keby bola vojna u nás, asi by som radšej zobral deti a utekal niekde inde, ako bral zbraň do rúk a strieľal. Nebol by som taký odvážny.
Človek sa tak pohybuje vo svete všelijakých tém ovplyvňovaný rôznymi pohľadmi, názormi. Jedny sú príliš liberálne, iné extrémistické, iné naivné a nevyzreté, ďalšie úplne nereálne a odtrhnuté od pravdy a hlúpe. Faktom je, že jedná vec je politika, niekde tam hore, kde ju ovplyvňuje okolitý svet a politická vôľa, no druhá vec je názor a pohľad jednotlivca. Dnes chcem hovoriť o názore kresťana, veriaceho človeka.
A teraz už nemyslím len na utečencov a utečeneckú krízu, ale na všetko ostatné, čím žijeme, s čím sa denne stretávame. Kto a čo formuje naše názory? Podľa akých kritérií sa pozeráte na veci tohto sveta? Kto ovplyvňuje našu mienku?
Tým, že nepoznáme mnohé témy do hĺbky a ani nie je možné ich všetky naštudovať do detailov, preberáme názory ľudí, ktorí majú nejakú autoritu a váhu. Či už sú to politici, či odborníci v tej ktorej oblasti. Jednoducho dôverujeme tomu, že tú oblasť ten človek pozná, preštudoval si o nej materiály, zvážil za a proti a vyslovil svoj názor. Ak toho človeka považujeme za rozumného, tak sa z jeho pohľadom na vec stotožníme a podávame ho ďalej ako niečo, čo si myslíme aj my.
Znova si pomôžem utečencami. Tohto roku prebehla Slovenskom správa, v ktorej nejaký muž z južného Slovenska uverejnil inzerát, v ktorom ponúka 25,– eur za zastrelenie jedného utečenca. Keď sa mu prihlásil novinár, povedal, že to nie je recesia, ale že ho k tomu priviedol strach z moslimov.
V duchu sa pýtam, či by strieľal aj do tých malých detí na rukách. To je objektívny pohľad? Odkiaľ k takémuto názoru na utečencov prišiel? Prešiel tými azylovými tábormi, rozprával sa s tými utečencami? Videl vôbec na vlastné oči už nejakého utečenca? Faktom je, že niektorej skupine ľudí na Slovensku toto stačí. Asi nikto z nich reálne nebol nikdy v žiadnom utečeneckom tábore a nevidel tých ľudí, nepozná ich osobné osudy, nerozprával sa s nimi. Ich pohľad, je pohľadom plným predsudkov a neopodstatneného hnevu, ľudskej zloby a nenávisti.
Ak dnes toľko hovorím o téme utečencov, aký je váš názor na túto vec? Kto ho ovplyvnil? Aký ľudia sú podľa vás v tejto téme najobjektívnejší? Politici na Slovensku majú pocit, že nás musia chrániť. Máme už také bilbordy okolo ciest. Ale tu viac, ako opravdivý pohľad na túto problematiku, má prednosť predvolebná kampaň a to, čo správne zahrá na predvolebnú strunu.
Musím priznať, že sa zámerne točím okolo týchto vecí, lebo chcem zdôrazniť, že názor veriacich ľudí ma viac ako ktokoľvek iný ovplyvňovať Pán Ježiš, Pán Boh, Duch Svätý a jeho vôľa.
Že je chyba, keď na rôzne problémy dnešnej doby preberáme názory od politikov, cez psychológov, cez známe osobnosti, alebo jednoducho zo správ, či pohľad väčšiny, ale nedržíme sa toho, ktorý má najviac ovplyvňovať náš pohľad a názor.
A to nie je len pohľad na utečencov, ale celkovo na mnohé veci, ktoré sa okolo nás pretriasajú.
Niekedy chceme byť príliš moderní a otvorení, tak nám nevadí homosexualita, partnerstvá bez sobáša, tolerantne sa staviame sexualite mladých… Síce je to pekné, ale o týchto veciach hovoril Pán Ježiš niečo iné. My sa veľmi rýchlo dáme ovplyvniť názormi, ktoré sú nám predkladané v médiách.
Napríklad, nedávno boli zverejnené štatistiky, že mládež začína žiť sexuálnym životom v 14–15 rokoch. Dnes sa rodičia svojmu 17–18 ročnému synovi boja povedať niečo k tejto veci, lebo verejná mienka takýto moderný život už akceptuje.
Máš svoj názor, je to názor kresťanský? Stotožňuje sa s ním Božie slovo, alebo si ho len prebral od väčšiny, či nejakého človeka, ktorému Boh nič nehovorí?
Končí sa rok 2015. Bol dosť nepokojný, plný nečakaných zvratov a desivých správ. Ku každej sme veľa medzi sebou rozprávali, debatovali. Hovorili názory iných i svoje, ktoré sme možno prebrali od väčšiny. Ale uvedomujete si, že na mnohé tie veci má Pán Ježiš úplne iný názor ako svet, Európska únia, svetoví lídri, politici, či politológovia?
My sme veriaci ľudia a pre nás platí, že: Bratská láska nech trvá! Nezabúdajte na pohostinnosť, lebo ňou niektorí – nevedomky – pohostili už anjelov. Pamätajte na väzňov, akoby ste boli s nimi väznení, a na trpiacich, veď aj vy ste v tele. Manželstvo všetci majte v úcte a manželské lôžko nepoškvrnené, lebo smilníkov a cudzoložníkov bude súdiť Boh. Vaše správanie nech je bez lakomstva, buďte spokojní s tým, čo máte. Veď On sám povedal: Neopustím ťa, ani nezanechám; takže smelo môžeme vyznávať: Pán je mojím pomocníkom, nebudem sa báť; veď čo mi urobí človek?

AMEN

Piesne: 64; A 21; 66; 65; A 22; 656/5
Texty: Iz 51, 4–6; R 8, 31–38; L 12, 35–40; Ž 90, 1–6.14–17