Nedeľa Deviatnik 2022
Kázňový text: R 10,13-15
Znova vás, bratia a sestry, pozývam do obrazu našej životnej kocky a dnes sa spolu pozrieme na stenu po našej ľavici. To sú ľudia, s ktorými spolupracujeme, ktorí sú našimi priateľmi, ale aj nepriateľmi, známi, susedia, ľudia zo zboru, ľudia, ktorých stretávame a ktorí sa dostanú do kontaktu s nami a my s nimi. Sú súčasťou našich životov, pretože nám nejakým spôsobom do života zasahujú. Biblia ich zahŕňa pod slovo „blížny“.
Tou dnešnou témou nám chcem pripomenúť, že nemôžeme a nemáme žiť nejaký izolovaný život. Že všetkých tých ľudí pre svoj život potrebujeme a Pán Boh od nás vyžaduje, aby sme k nim boli vľúdni, láskaví a jednali s nimi slušne. Tohtotýždňový príklad z parlamentu mal byť ukážkou toho, ako sa s ľuďmi nejedná (to len tak okrajovo).
To je tá jedna strana mince. Ako sa máme k ľuďom okolo nás správať, čím sú pre nás. Stačí spomenúť podobenstvo o milosrdnom samaritánovi a to hovorí za všetko. Ta druhá strana mince je určitá povinnosť, ktorú voči nim máme. O tej si povieme neskôr.
S ľuďmi v našej blízkosti úzko súvisí otázka o zmysle nášho života. Kladú si ju kresťania takisto ako nekresťania. Prečo som tu? Čo odo mňa Boh očakáva? Prečo ma postavil na túto zem? Myslím, že odpoveď na túto najzákladnejšju otázku o dôvode nášho bytia, nemôžete zodpovedať bez toho, aby ste nespomenuli ľudí okolo seba.
Konzumná spoločnosť, v ktorej teraz žijeme, nás núti viac pozerať na samého seba. Svet sa točí iba okolo nás a toho, čo potrebujem k životu. Sú z nás egoisti, ktorí všetko svoje úsilie, svoju prácu a jej výsledky investujú späť do seba. Uzatvárame sa pred svetom aj pred inými ľuďmi a tvrdíme, že je najlepšie nemať s nikým nič. Starať sa o svoje veci, o svoje problémy, o svoju rodinu a najlepšie sa do nikoho a ničoho nemiešať, pretože to nemá zmysel.
Ľudia majú na tento pohľad na život svoje dôvody a chápem ich argumenty. Miešajte sa do problémov druhých, alebo vyjadrujte sa k problémom druhých a budete zlí a popálite sa. Preto je najlepšie stáť od všetkého bokom a starať sa iba o seba. Lenže, keď si otvoríte Bibliu a začítate sa do nej, zistíte, že s týmto pohľadom na život by Pán Ježiš nikdy nesúhlasil. Kresťania nemôžu žiť v tomto svete s filozofiou: Nech si každý robí čo chce, nie je to moja starosť. My máme voči týmto ľuďom povinnosť a tou je vydať im svedectvo o Bohu.
Asi máte pocit, že teraz hovorím ako farár, ale nie je zmyslom a naplnením života uveriť v Boha a byť spasený, získať tak večný život? Veď celá Biblia je o záchrane človeka a všetko, čo je v nej napísané, má pomôcť, aby ľudia uverili v Boha. Ak je toto pre Pána Boha to najdôležitejšie, tak čo je najdôležitejšie pre nás, jeho nasledovníkov? Postaviť si dom, kúpiť si auto, založiť si rodinu? Alebo je pre nás najdôležitejšie veľa zarábať, chodiť na dovolenky, užívať si život? Myslíte si, že naplnenie nášho života je v niečom inom? Že Boh má pre tento svet jeden plán a nám dal výnimku? My máme iné poslanie?
Myslím si, že toto je tá druhá strana mince. Jedno je naše jednanie a správanie sa k iným ľuďom a to druhé je naša povinnosť zvestovať týmto ľuďom evanjelium. To je dôvod prečo nás tu Pán Boh poslal. A nemyslím si, že to je povinnosť iba farárov.
Mne má záležať na tom, aby váš sused, priateľ, či kolega našiel Boha a bol spasený, ale vám to môže byť jedno? To predsa nedáva zmysel. Môžu nám byť títo ľudia úplne ľahostajní? Je jedno ako skončia? Chcem týmto apelovať na váš súcit, na vašu lásku a vzťah, ktorý s týmito ľuďmi máte. Veď predsa človeku, ktorý má aspoň kus srdca, nemôže byť predsa jedno, že jeho sused zomrie bez viery a bez Boha, pritom on je veriaci človek a často sa s ním stretával a bol pre neho dobrým priateľom.
Počas tých niekoľkých vĺn pandémie zomrelo mnoho ľudí, mladších, či starších a človeku to príde celé ľúto. Ale pomyslite na tieto udalosti aj trochu inak. Koľko z tých ľudí bolo ozaj úprimne veriacich? A čo so všetkými ostatnými, ktorí nestihli spoznať Boha, ktorí nemali takú príležitosť a potom prišla tak narýchlo smrť? Myslím, že toto vyžaduje oveľa väčší smútok a ľútosť. Hovoril im niekto o viere? Hovoril im niekto o tom, že potrebujú Boha? Povedal tým ľuďom niekto čisté jednoduché a praktické evanjelium, aby si mohli vybrať Boha?
V minulosti som veľakrát arogantne hovoril, že na Slovensku nemôže byť človek, ktorý by nepočul o Bohu a o tom, čo pre neho Pán Ježiš urobil. Ale priznám sa, že dnes si už nie som tým taký istý. My máme množstvo ľudí, ktorí o Bohu nevedia absolútne nič. Nikto im nepovedal, kto Pán Ježiš je a čo urobil pre človeka a pre nich.
Vidno to na rôznych anketách, ktorá sa týkajú kresťanstva. Tie odpovede sú katastrofálne. Ľudia vedia o cirkvách nepodstatné veci, ale to, čo by im mohlo priniesť spásu, tak o tom ani netušia. Preto som vybral taký provokačný text, ktorý napísal apoštol Pavol kresťanom do Ríma. Každý človek totiž, ktorý by vzýval meno Pánovo, bude spasený. Ale ako budú vzývať Toho, v koho neuverili? A ako uveria v Toho, koho nepočuli?
Ako môže človek uveriť v Boha, keď mu o ňom nikto nepovie? Keď mu tie veci nikto nevysvetlí? Ľudia sa na to neprídu opýtať farára. Hanbia sa, alebo nemajú odvahu prísť a rozoberať tieto veci so mnou. Vám sú tí ľudia bližšie.
Keď sa učeník Filip pridal na ceste z Jeruzalema do Gázy k eunuchovi, to bolo už po zoslaní Ducha Svätého, ten práve čítal knihu proroka Izaiáša. Absolútne nechápal, o čom to číta, nerozumel tým slovám. Potreboval pomôcť, potreboval vysvetliť, bez toho by sa v jeho živote nič nezmenilo. Presne toto od každého veriaceho človeka Pán Boh očakáva. Len prídeš a vysvetlíš človeku, čo pre neho Pán Ježiš urobil, ako ho Boh má rád a čo mu vo svojom synovi odpúšťa. Nič iné nie je v tomto svete dôležitejšie. Ani záchrana našej planéty nie je dôležitejšia ako táto Božia vôľa.
Pred týždňom sme v nedeľu čítali evanjelium o tom, že kresťania sú svetlom sveta a soľou zeme. Ježiš hovoril o tom, aký sme pre tento svet dôležití, ako ľudia potrebujú počuť to, čomu sme uverili a čo nám prináša spásu. Tento svet sa bez poznania tejto základnej pravdy o záchrane človeka, rúti do záhuby.
Čím ďalej tým viac je to viditeľné. Hovoríme stále o tom, že sa vyvíjame, že napredujeme, že máme stále väčšie poznanie a väčšie vedomosti, ale v konečnom dôsledku sa človek degeneruje. Ak ste videli tohtotýždňové zasadnutie v našom parlamente, tak máte odstrašujúci príklad. Keď inteligentní a vzdelaní ľudia, ktorí riadia našu krajinu, sa správajú takto, tak ktorým smerom sa vlastne posúvame? Alebo stačí, ak si prečítate nejaké komentáre k nejakým článkom na internete. Keď uvidíte, ako dnešní ľudia komunikujú, musíte uznať, že sa ako spoločnosť zvrhávame.
Bez Boha, bez kresťanstva a Božích princípov upadáme do absolútneho chaosu. Sme tu na to, aby sme ľuďom prinášali zvesť o spasení, je to najdôležitejšie moje i tvoje poslanie. Viem, že sme už otupení a otrávení z toho, že nás nikto nepočúva, sme ľuďom na smiech, sme považovaní za bláznov. Akonáhle dnes začnete hovoriť ľuďom o Bohu, narazíte na tvrdú stenu odporu. Ale aj tak nič iné nemáme, ani nič lepšie im povedať nemôžme.
Sám s tým bojujem, či to niektorým ľuďom má vôbec zmysel hovoriť. Ale ako uveria, keď im nikto nič nepovie? Ako sa zachránia, keď im nikto nič o Bohu nevysvetlí?
Myslím, že ideme do čias, keď budú veľmi vzácne kroky tých, čo budú zvestovať ľuďom pokoj v Kristovi a dobré veci. Ale kto to bude ak nie ja, alebo ty, brat, sestra? Kto povie o Ježišovi vašim susedom, ktorí sú neveriaci a o Boha sa nikdy nezaujímali? Kto povie vašim známym, že Pán Ježiš je ten, ktorý aj za nich zomrel na dreve kríža, ak nie vy? Veď predsa vám na nich záleží.
Nie sme zodpovední za to, ako sa človek k evanjeliu postaví, veď každý máme vlastný život a vlastnú zodpovednosť, ale neuberte tých ľudí o možnosť rozhodnúť sa. Nezoberte tým ľuďom príležitosť vybrať si život a nesmrteľnosť pred smrťou a zatratením. Lebo toto je to najdôležitejšie, čo môžeme my kresťania ponúknuť tomuto svetu.
Nezabudnite na to. Nielen úcta, láska, slušnosť a ohľaduplnosť, ale aj to napĺňanie Božej vôle, aby každý človek mohol počuť o Bohu a sám sa rozhodnúť.
Toto je ľavá stena v kocke nášho života.
AMEN
Piesne: Najsvätejší...; 445; 548; 553; 647; A 20, 656/17
Texty: 3M 19,1–2.9–18; 1K 3,10–11.16-23; Ž 119,33–40; Mt 5, 38 – 48
