Nový rok 2016

Kázňový text: Ž 90,12

Ako vám znel tento verš v ušiach? Poznáme ho asi všetci naspamäť a nezdá sa nám, žeby bol nejaký nezmyselný. Vnímame ho ako básnické vyjadrenie, ktoré nás vyzýva prežiť múdro každý deň života.

Ak by sme ho chceli pochopiť doslovne, tak nikdy nedôjdeme k tomu, čo tým jeho pisateľ myslel.
Tak napríklad, aký zmysel má pre človeka, žeby si počítal dni? Ešte tak roky, alebo zriedkavejšie mesiace, ale dni života predsa nepočítame. Vojaci, ktorí chodili na dvojročnú povinnú vojenskú službu, vždy keď sa blížil koniec, kúpili si krajčírsky meter a strihali ho a vtedy počítali dni. Ale za bežných okolností to nerobíme.
Teraz na nový rok nám pribudol vek, ale nezvykneme hovoriť, že mám 41 rokov 54 mesiacov a 19 dní. Nevstanete ráno a nepoviete si, dožil som sa toľko rokov, toľko mesiacov a toľko dní. Načo by to bolo? Ja robím tento prepočet pri čítaní životopisu po smrti človeka, ale ak sa bežne pýtame, kto je aký starý, stačí nám údaj v rokoch.
Ďalšou nelogickou črtou tohto verša je, ako môžeme získať múdre srdce počítaním dní?Srdce je sval, ktorý pumpuje krv. V našej kultúre ešte zvykneme hovoriť o srdci, ako o mieste citov, ale nie múdrosti. Tá predsa sídli v hlave.
A nepochopiteľné je aj to, ako počítaním dní života môžete získať múdrosť. Je toľko rozličných spôsobov, aby ste si spočítali, koľko dní ste na tejto zemi prežili. Veď to nie je nič také zložité. Kto zvládne nejakú tu násobilku, nemal by mať s tým problém.
A tu je ďalší nelogický pokyn. Prečo nás to má niekto učiť? Veď to bez problémov so svojimi schopnosťami matematiky dokážeme aj sami. Nepotrebujeme na to učiteľa. A ak by sme to nezvládli pomocou svojej hlavy a nejakého papiera, máme kalkulačku v mobile.
Tak nejako by vyzeral slovný rozbor a výklad tohto biblického verša. Ale rozumný človek by nikdy takýto prístup nezvolil. Je to naopak veľmi múdre slovo a veľmi vážny odkaz pre dnešného človeka. Hodí sa to dnes o to viac, lebo začíname nový občiansky rok 2016.
Takže poďme na to! Nejde o to, že sme slabí v matematike, problémom je skôr to, že si nevieme rozplánovať veci života.
Myslím si, že v ľudskom živote je určený čas na tie ktoré práce, plány a rozhodnutia. Tak ako je tomu v prírode. Na jar sa seje, v lete to na poli rastie, na jeseň sa zbiera úroda, v zime zem odpočíva. Bolo by dosť nelogické siať v zime, či zbierať niektorú úrodu na jar. Kazateľ hovorí, že …všetko más svoj čas.
Všimnite si, ako sa dnes ľudia snažia mnohé veci poposúvať podľa vlastných túžob a predstáv.
Jeden príklad, alebo ak chcete ukážka:
Ak sa manželstvá niekedy uzatvárali v 15–16 rokoch, potom sa to posunulo na vek 22–24, dnes sme v období, keď ľudia vstupujú do vážnejších vzťahov po 30-tke. Prvé deti sa do manželstva, alebo ani nie do manželstva, rodia po 30-tke, alebo až ku 40-tke. Samozrejme, že je s tým čím ďalej tým väčší zdravotný problém. Pán Boh už nedá výnimku každej rodine, kde sa spamätajú, že by v 40-tke chceli mať deti, ako to bolo pri vymodlenom Izákovi. Samozrejme, že na ďalších potomkov už žiadny čas nie je. Tak musí spoločnosť riešiť problém starnutia obyvateľstva. Nehovoriac, že dnes sa už častejšie stávajú extrémy.
Niektorí muži by radi boli otcami po 50-tke. Už je na to aj pomenovanie, tzv. druhá puberta. Rozviesť sa na staré kolená a nájsť si novú partnerku, najlepšie o 20 rokov mladšiu. A začať odznova, ako by ste mali 25 rokov. Aká tam môže byť výchova? Je to v poriadku? Dieťa potrebuje otca, nie dvoch dedov a jedného starého otca.
Počítať dni života, znamená robiť aj rozumné rozhodnutia, ktoré patria do každého veku.

• Niektorí chcú byť najväčší robotníci a gazdovia keď prídu na dôchodok a neuvedomujú si, že je to čas na to, aby si oddýchli. Sú ľudia, ktorí nevedia kedy dosť. Kedy je treba skončiť s prácou, kedy je treba venovať čas povedzme rodine, kedy sa treba rozhodovať tak, aby ste nezarmucovali ľudí okolo seba.

To „počítanie dní života“ je obrazom múdrych rozhodnutí a múdrej voľby v živote.

• Niektorí žijú a pracujú tak, akoby na tejto zemi mali žiť večne. Akoby život nemal koniec. Ale to nie je pravda. Tak, ako má svoj začiatok, tak treba počítať s tým, že sa raz uzavrie. A to je téma, na ktorú treba myslieť aj v tomto novom roku 2016. Veľa aj starších ľudí si akoby nechce pripustiť, že v ich veku je potrebné počítať aj s odchodom z tohto sveta. Mnohí sa vôbec nepripravujú a nerátajú, že môže prísť aj niečo také.

Čo je veľmi dôležité na tom texte je, že hovorí o tom, kto vedie človeka k tomu, aby získal múdre srdce. Žalmista to vyjadruje absolútne jasne, keď sa obracia k Bohu a prosí, aby nás On učil správne počítať tie dni.
My sme už došli do štádia, že sme si až príliš istí sami sebou. Máme pocit, že Boh nás nemusí nič učiť, že my to vieme napočítať aj sami.

Čítal som príbeh o jednom turistovi, ktorý si chcel skrátiť cestu mimo chodníka, cez oplotenú lúku. Keď už otváral bránku v plote, zakričal na neho neďaleko sediaci pastier spod stromu:

• Tam nesmiete! Choďte pekne po chodníku.

Muž sa obrátil a pohŕdavo odvrkol:

• Viete kto ja som?

Pastier k nemu podišiel a znova zopakoval:

• Hovorím vám, nechajte tu bránku a pekne obíďte plot dookola.

Turista vytiahol preukaz z vrecka a ukázal ho pastierovi:

• Vidíte, čo je toto? Ja robím na ministerstve! Toto mi umožňuje vstúpiť kamkoľvek a kedykoľvek bez akýchkoľvek otázok!
• Aha, tak prepáčte, to som nevedel. Pokrčil plecami pastier a vrátil sa späť do tieňa stromu.

O pár minút, keď už bol turista skoro uprostred lúky, vyrútil sa na neho obrovský býk. Muž sa rozbehol späť k bráne, ale už bolo jasné, že to nestihne.

• Pomóc! Pomóc! Čo mám robiť? volal zúfalo na pastiera.

Ten sa zodvihol, priložil si ruky k ústam a kričí:

• Preukaz! Ukážte mu ten preukaz!

My sme presne takí istí, ako ten chlapík. Sebavedomí a suverénni, kto má nás čo učiť. Veď my presne vieme, čo môžeme a čo chceme, kde máme ísť a kde nemáme, čo máme robiť či čo nemôžeme. Ale má to veľmi ďaleko od múdreho srdca, ktoré by sme mohli získať, keby sme toho nášho Boha viac počúvali.
Keď o tom dnes hovorím na začiatku roka 2016, robím to preto, aby sme sa múdro postavili k životu. Ten rok bude mať 366 dní, takže počítanie už máme za sebou. Vybavené? Nie!
Človek s múdrym srdcom vie, že to môže, ale aj nemusí tak byť. A tak by mal žiť taký život a robiť také rozhodnutia, aby ho neprekvapilo to, že tých dní môže byť kľudne menej.
Ale s vďačnosťou v srdci voči Bohu by mal žiť tak, že ak ich bude 366, aby dokázal za každý jeden úprimne poďakovať. Ten kto ich bude „počítať“ a múdro sa v tomto roku rozhodovať, získa od Boha múdre srdce a raz vo večnosti omnoho viac.
Takže sa dnes modlíme: Uč nás tak počítať dni roka 2016, aby sme múdre srdce získali.

AMEN

Piesne: 64; A 21; 66; 65; A 22; 656/5
Texty: Joz 24, 14–16; G 3, 23–29; L 2, 21; Ž 8, 2–10