3. adventná 2021

Kázňový text: Ž 126, 5-6

Dnešná tretia adventná nedeľa je venovaná mužovi, ktorý bol pripravovateľom cesty pre Spasiteľa sveta. Môže sa nám to zdať na prvý pohľad nepodstatné. Veď, keď Pán Ježiš začal verejne pôsobiť, sám si vybudoval úctu a rešpekt a zaujal svojím životom a správaním ľudí, ktorí o ňom ako o Mesiášovi začali rozmýšľať. Ale Ján Krstiteľ svojím konaním a svojimi slovami urobil Pánovi Ježišovi ohromnú službu. A jeho život bol skutočným potvrdením toho, že Ježiš z Nazareta bol opravdivým Mesiášom.

Židovstvo pred príchodom Mesiáša očakávalo veľkého proroka. Často ho stotožňovali s Eliášom, pretože on nezomrel, ale podľa Biblie bol vzatý do neba. Verilo sa, že pred príchodom Mesiáša príde taký veľký prorok, ako bol Eliáš a bude pripravovať cestu Spasiteľovi. Pán Ježiš to raz zástupu povedal jasne: ...hľa tu je väčší ako Eliáš.

Pre Jána Krstiteľa to však nebola jednoduchá cesta životom. Prežil zvláštny asketický život na púšti s mizernou stravou a veľkým odriekaním. Doslova kvôli svojej službe ničil svoje vlastné telo. Obetoval všetko preto, aby mohol v konkrétny čas vydať svedectvo o Mesiášovi. Prichystal ľudí na to, že je blízko ten, ktorého už tak dlho čakajú, a v správny moment dokázal ukázať prstom na Toho, ktorý bol naplnením všetkých zasľúbení. Potom sa akoby zo scény stiahol, aby nezavadzal tomu, ktorý prichádza. Aby si ho nikto s Mesiášom neplietol a nakoniec prišla až trochu nepochopiteľná a nečakaná smrť.

Ak ste počúvali dnešný kázňový text zo Žalmu, tak určite vnímate určitú spojitosť s tým, čo píše Žalmista. Život človeka je veľakrát namáhavý a zložitý. Nenájdete v ňom vždy radosť a mnoho útechy, aj keď robíte dobrú a užitočnú službu. Veľakrát je to život s mnohými bolesťami a trápením, ale aj s mnohými nepochopiteľnými situáciami, ktoré nás ubíjajú.

Je to zvláštne, ale veľakrát je to tak, že tí, ktorí sa postavili do služby Bohu, zažívajú v živote mnoho bied a trápení. Akoby ich Pán Boh v tom nechal naschvál. Namiesto veľkej odmeny, že slúžia Bohu, zažívajú mnoho ťažkých krížov a rán. Akoby ich Pán Boh držal neprestajne v pokore. Aby nemohli povedať: Toto som dokázal ja! Toto je výsledok mojej práce! Musí byť za tou prácou jasne viditeľný Boh.

Veď sám povedal apoštolovi Pavlovi: ...moja moc sa v slabosti dokonáva. (2K 12,9) A nech si zoberiete akéhokoľvek významného veriaceho človeka, každý z nich zápasil v živote s nejakým krížom, ktorý ho trápil a držal v pokore. Skutočne tá Božia moc sa dokonáva práve v takýchto slabých ľuďoch, veľakrát ponížených a pokorených. Zoberte si Mojžiša, ktorý sa nevedel vyjadrovať. Peter so sebou celý život niesol hanbu zapretia Krista. Apoštol Pavol písal o ostni v tele, ktorý ho ničil a držal v pokore.

Všetci títo muži dokázali veľké veci a mohli by sme o nich hovoriť ako o hrdinoch, ale nehovoríme. Pretože v ich biede a slabosti najviac pôsobil Boh. V tom najväčšom pokorení sa pred Bohom, keď človek už nevládze a nemá síl, vtedy je najlepší čas, aby bolo vidieť silu Boha.

To je pre mňa ten rozsievač, ktorý s veľkou námahou nosí semeno na siatie na pole a tvrdo pracuje. Občas tak tvrdo a ťažko, že má v očiach slzy a úroda, či úspech je v nedohľadne. Skutočne je to taký obraz ľudského života. Snažíme sa pracovať usilovne a zodpovedne, snažíme sa poctivo prežiť svoj život, ale nevidíme úrodu, nevidíme ten koniec našej práce, nevidíme veľakrát požehnanie a stráca sa nám zmysel toho všetkého. Ale takto je to v obraze toho roľníka, ktorý seje semeno na poli, ale na úrodu musí čakať dlho. A je to len jeho viera, čo má, že raz príde deň, keď bude tú úrodu zbierať a bude sa tešiť z toho, že je jej mnoho.

Žiadny poľnohospodár nevie pri siati, akú bude mať úrodu. Na jar je to vždy o viere a dúfaní, o očakávaní dobrého. Na to, aby mohol uzavrieť svoju prácu a zhodnotiť výsledok, musí počkať do žatvy a až keď znáša snopy do svojej stodoly, vtedy sa môže tešiť a radovať.

Ak sa na ten text žalmu pozeráme v zmysle ľudského života, tak nám hovorí, že musíme dôjsť do cieľa, aby sme ho mohli zhodnotiť. Nemôžeme urobiť záver a vyhodnotenie niekde v polovici, pretože vtedy ešte nevieme, čo ten život všetko prinesie. Aká bude jeho úroda, aký bude jeho prínos?

Nemôžete urobiť záver pred dokončením práce. Tak ako obraz nemôžete zhodnotiť skôr, ako ho maliar domaľuje. Tak ani ľudský život nemôžete vyhodnotiť, kým nedôjde do svojho konca, kým nezozbierate všetko jeho ovocie.

Ken Miles bol špičkový automobilový pretekár a perfektný mechanik, ktorý sa veľmi dobre rozumel autám. Mal veľmi zvláštnu povahu, bol veľmi konfliktný a tak s ním bolo veľmi ťažké vyjsť. Preslávil sa ako závodný jazdec značky Ford, ktorý technicky vylepšil s Carrollom Shelbym ich závodné autá. Vyhral dva 24 hodinové závody v Amerike a potom sa postavil aj na slávne Le Mans. V roku 1966 sa autám Ford podarilo poraziť legendárne Ferrari. Ken Miles v tomto závode dominoval a v poslednom kole bol pred ďalšími dvoma Fordami o jeden a pol kola vpred. Na nápad vedenia automobilky mal spomaliť, aby cez cieľovú čiaru prešli všetky tri Fordy naraz a tak sa Miles rozhodol spomaliť a počkať svojich kolegov. Keď došli do cieľa, vedenie pretekov oznámilo, že víťazom sa stáva Bruce McLaren, aj keď Miles bol pár metrov pred ním. Nevedeli totiž, že keď sa neštartovalo z jednej štartovacej čiary, podľa pravidiel sa počítalo, že druhý Bruce McLeren, prešiel po cieľovú čiaru dlhšiu časť cesty, keďže štartoval až spoza Milesa. Miles tak prišiel o víťazstvo v Le Mans, keď sa po šiestich rokoch podarilo prelomiť víťaznú šnúru Ferrari. Pritom sa mohol stať nezabudnuteľným, keby v jeden rok zvíťazil v troch vtedajších 24 hodinovkách. Nestalo sa kvôli pár metrom.

Musel to byť pre neho veľký šok, keď vystúpil víťazne z auta a všetci bežali gratulovať Brucovi McLerenovi a nie jemu. Zrazu byť najrýchlejším, neznamenalo byť prvým. Nemôžete vyhlásiť víťaza pred koncom pretekov. Pritom sa všetko môže zdať celkom jasné.

Keď sa pozeráte na život Jána Krstiteľa, máte pocit, že celý jeho život bol len rozsievanie. So slzami v námahe a v ťažkej práci Božieho služobníka. Kde je to plesanie? Kde je tá jeho radostná žatva? Kde je tá radosť, keď znášal snopy svojej práce domov s plesaním? Tento bod jeho života, akoby chýbal.

Poslúžil Bohu v jeho pláne spásy a Pán Boh ho odkopol? Ten dojem môžete mať najmä vtedy, ak viete, ako Ján Krstiteľ skončil. Pre mňa je však podstatné to, čo o Jánovi Krstiteľovi povedal Pán Ježiš. ...medzi narodenými zo žien, nepovstal väčší nad Jána Krstiteľa. Až toto je bratia a sestry žatva. Nie skôr, nie pred koncom a nie pred cieľom života.

Tu je rozpor, ktorý my ľudia celkom nechápeme. Keď bol taký veľký, prečo ho Pán Boh nechal zomrieť pre hlúposť, pre rozmar opitého Herodesa, ktorý chcel dodržať slovo pred svojimi veľmožmi? My by sme chceli veľkosť človeka oceniť už tu na zemi. Tú radosť zo žatvy chceme vidieť tu a teraz. Ale ono to tak nefunguje. Nemôžete dnes zasiať a zajtra zbierať úrodu.

Myslím, že Pán Ježiš vedel oceniť Jánov život i jeho prínos pre Božie kráľovstvo. Ale to plesanie a radosť z požehnaného života prišla v Jánovom prípade až po smrti.

Ako veriaci ľudia máme veľké očakávania. Tak veľmi by sme chceli, aby Pán Boh ocenil to, čo pre Neho a jeho kráľovstvo robíme. Snažíme sa byť verní vo svojej práci, zodpovední vo svojom živote, poslušní jemu vo svojich rozhodovaniach a čakáme na ten moment žatvy, toho radostného zbierania úrody, ale ona neprichádza tak, ako by sme si to predstavovali. Pretože žatva nemôže prísť hneď. Myslím, že aj náš Boh čaká až na úplný koniec, až do toho posledného ťahu štetca.

Keď píše študent písomku, učiteľ nestojí celý čas nad ním a nehovorí mu, ktorú úlohu má správne. Nenapíše žiakovi známku, keď ešte nemá dokončené všetky úlohy a stále na písomke pracuje. Hodnotenie príde, až vyprší čas na úpravu, na všetky odpovede a všetky možné korekcie.

Myslite, bratia a sestry, na to, že čas, ktorý prežívame je stále časom siatia. Nosíme na pleciach ťažké bremená života a občas si musíme aj poplakať, lebo nevládzeme, lebo sa nám nedarí tak, ako by sme si priali. Občas sa nám už nechce siať, chceli by sme už znášať snopy a tešiť sa. Ale v živote prichádzajú stále ťažké momenty, ktorým nerozumieme a máme chuť vyčítať Bohu, že by nás mal predsa viac chrániť a viac požehnávať, ako kohokoľvek iného, veď sme mu verní, veď pracujeme pre Neho.

Lenže Pán Boh vie, že čím sme my slabší a utrápení a ubití a ubolení, tým viac je vidno Jeho dielo a Jeho prácu. Slovami Jána Krstiteľa: On musí rásť, a ja sa umenšovať. (J 3,30)

AMEN

OZNAMY

Online bohoslužby nájdete na stránke youtube Obišovce, tak isto aj adventnú večiereň vo štvrtok.

Podľa najnovšej vyhlášky platí nasledovné: bohoslužby v menších kostoloch maximálne 30 osôb s dodržiavaním 2-metrových rozostupov. Rodina môže sedieť pohromade. Platí len pre osoby očkované a po prekonaní COVID-19.

Budúca nedeľa:  

4. adventná nedeľa

8:00 Kysak +VP

9:30 Obišovce +VP – online prenos bude na youtube Obišovce

11:00 DNV +VP

• Bohuznáma sestra s rodinou z DNV si pripomína 20 rokov od smrti mamy a starej mamy. S láskou si na ňu spomína celá rodina a venuje pre potreby CZ 50,- eur
• Uplynul jeden rok od smrti bohuznámeho brata, na ktorého si s láskou spomína manželka. Prosí o Božie potešenie a silu vyrovnať sa s touto stratou. Venuje pre potreby CZ 100,- eur.
• Bohuznáma sestra pri životnom jubileu a z vďačnosti za prežité roky oferuje 100,- eur pre potreby fílie Trebejov.
• Pri poslednej rozlúčke s nebohou Margitou Mackovou venuje najbližšia rodina 500,- eur na cirkevné ciele. Pri tej istej rozlúčke namiesto kvetov venujú: rodina Zuščinová 15,- eur; rodina Hajduková 10,- eur; rodina Ferencová 10,- eur; rodina Fazekašová 10,- eur, rodina Dušana Kosturku 20,- eur

Piesne: Rosu dajte..; 11; 14; 16; 26; A 3, 656/17

Texty: Iz 35, 1 – 10; Jak 5, 7 – 10; Ž 146, 5 – 10; Mt 11, 2 – 11