2. adventná 2021

Kázňový text: R 15, 4-6

Chcel by som dnes, bratia a sestry, hovoriť o nádeji. Myslím, že to v týchto časoch všetci potrebujeme. Keď bolo v dejinách prvej cirkvi ťažké obdobie a kresťania zažívali prenasledovanie a smrť, apoštolovia intenzívnejšie hovorili o kresťanských očakávaniach a o nádeji, ktorú vkladali v Boha.

Uvedomujem si však, že hovoriť o nádeji v ťažkých časoch je zložité. Mal by som vám povedať, že pandémia do mesiaca skončí a Vianoce už budú bez obmedzení? Alebo by som mal hovoriť o tom, že už ľudia nebudú zomierať na Covid a čochvíľa sa všetky tieto naše starosti skončia?

Lenže ja tieto veci neviem a ak by som ich tvrdil, tak by to všetko bola len falošná nádej a zavádzal by som vás. Tak ako sa dá povzbudiť človeka v takýchto časoch, aké prežívame? Aj keď sme veriaci ľudia a veríme vo všemohúceho Boha, ktorý pozná budúcnosť, my osobne ju nepoznáme. Som si istý, že Pán Boh vie, ako bude táto pandémia pokračovať, musí to vedieť, veď je Boh, ale my odpovede na otázky z tejto oblasti nemáme.

Môžeme teda hovoriť o nejakej nádeji? Môžeme povzbudzovať ľudí, keď nevieme, čo nás v nasledujúce mesiace čaká? Ako vlejete nádej človeku, ktorý je ubitý zo samoty, ktorú prežíva, ktorý je zavretý doma a nemôže sa stretávať s inými ľuďmi? Ako potešíte a povzbudíte človeka, ktorému chýba sociálny kontakt, ktorému chýba spoločenstvo v zhromaždení? Ako naladíte človeka na dobré myšlienky, keď správy, ktoré dnes počúvame, nie sú nádejné ani optimistické?

A keďže nepoznáme budúcnosť, tak nevieme povedať nič, čo by bolo optimistické a zároveň aj dôveryhodné.

Keď začal lockdown v prvej vlne a prichádzali správy o tom, ako ťažko zvládajú ľudia samotu a všetky obmedzenia, priznám sa, že som to nechápal. Manželka mi vysvetľovala, že tomu nerozumiem, pretože stále niekde behám a vždy som v kontakte s nejakými ľuďmi. Ale mnohí, ktorí sú zavretí doma, to prežívajú celkom inak. Je to pre nich veľmi stresujúce a obmedzujúce.

Faktom je, že ani po toľkých mesiacoch nemáme pred sebou nejaké dobré správy. To svetlo na konci tunela, ako sa to zvykne hovoriť, je zatiaľ v nedohľadne. A namiesto nejakých dobrých správ počúvame o ďalších a ďalších neistotách. Ešte sme nezvládli delta vírus a už sa spomína omikron. Začína sa nám akási ekonomická nestabilita. Stúpajú ceny energií, ropy, potravín a to v podstate znamená, že hore pôjde všetko. Problémom je, že nevieme ako vysoko. Nestabilná je aj politická situácia a ľudia majú všeobecne pocit, že sa to celkovo vo svete zhoršuje. Hovoriť v takých chvíľach o nádeji je neobjektívne, alebo až zavádzajúce.

Nádej je vlastne dúfanie a dôvera v budúcnosť. Len ako môžeme s dôverou pozerať do budúcna? Nádej je optimizmus v pohľade na to, čo budúcnosť prinesie. Bol by som rád, aby som vám mohol povedať niečo optimistické do nasledujúcich dní, ale sám nevidím nič, čo by tak veľmi stálo za to. Neviem o ničom v tej našej najbližšej budúcnosti, čo by sa oplatilo v tejto chvíli spomenúť. Takže ako vlievať nádej?

Uvažujem nad tým, že v minulosti už ľudia zažili ťažké momenty, ktoré sa tým našim aspoň v niečom podobajú. Prešli mnohými pandémiami, prešli prenasledovaním, ktoré bolo spojené s mučením a vraždením, prešli vojnami a mnohé tie okamihy boli ešte oveľa horšie, ako to, čo zažívame my dnes. Ako sa potešovali v tých časoch? Čím sa povzbudzovali, aby to dokázali zvládnuť?

Hovorí sa, že človek sa vie prispôsobiť a dokáže zvládnuť skoro všetko. Keď si vybavíte koncentračné tábory počas druhej svetovej vojny a pomyslíte na to, čo všetko títo ľudia prežili, tak sa pýtam, ako niečo také dokázali? Ako je možné, že sa z toho celého hneď nezbláznili? Človek dokáže ozaj prežiť veľmi ťažké momenty a ťažké obdobia. Nechcem teraz tvrdiť, že ak niekto zvládol prežiť holokaust, tak my musíme zvládnuť bez problémov nejaký ten pár týždňový lockdown. Myslím, že toto nie je dostatočný argument a nie je to ani dostatočné povzbudenie.

Nádej v ťažkých časoch musíme hľadať inde. Keď som si pozrel definíciu nádeje, bola tam jedna veta, ktorá ma zaujala. Nádej je kladné očakávanie vkladané do niečoho, alebo niekoho. Myslí sa tým vec, jav, alebo osoba, o ktorej sa verí, že splní mimoriadne očakávania.

Zaujalo ma to preto, lebo túto myšlienku napísal apoštol Pavol kresťanom do Ríma. Treba si uvedomiť, že to boli veľmi ťažké časy. Začínalo prenasledovanie kresťanov za cisára Nera a ani apoštol Pavol nevedel, ako dlho to bude pokračovať a či aj ďalší cisári nebudú robiť niečo podobné. On neupokojoval kresťanov tým, že aj v minulosti ľudia zažili mnoho zlého, takže sa uspokojte a vydržte. Nie! Pavol hovorí, že útechu by sme mali načerpať skrze Písmo. Lebo čokoľvek bolo napísané, nám na poučenie bolo napísané, aby sme skrze trpezlivosť a skrze útechu Písem mali nádej.

Toto je Pavlova rada do ťažkých časov. Zober si do rúk Božie slovo, začni ho čítať a sústreď svoju myseľ na Krista. U Neho hľadaj povzbudenie a potešenie. U Neho hľadaj životnú stabilitu, ktorá ti môže do života priniesť pokoj.

Možno vám táto rada pripadá taká obyčajná. Akoby Pavol chcel, aby sme otočili hlavu a prestali sledovať svoje problémy. Veď predsa takým spôsobom oni nezmiznú. Na jeho obhajobu musím povedať, že ak sledujete iba tie problémy, tiež nezmiznú. Sú stále tam a naše starosti a obavy túto pandémiu a jej dôsledky nevyriešia.

Pozrite sa na to prakticky. Ak si každý večer zapnete správy a počúvate koľko pozitívnych pribudlo, koľko ľudí zomrelo, koľkí sú hospitalizovaní, čo všetko zlé sa udialo kdekade po svete, ako nás straší omikron..., neubíja vás to stále viac? Zmenia sa tie čísla, keď tých správ budeme sledovať viac? Môžeme ich my zo svojej pozície nejako zmeniť? A ak sa preto budeme po nociach strachovať a všetky tieto informácie nám budú neprestajne zahlcovať naše myšlienky, budú tie čísla pre našu starosť menšie?

Apoštol Pavol do takýchto ťažkých momentov píše, aby sme tieto svoje starosti dali aspoň na chvíľu bokom a sústredili sa na Krista a na dobré veci, ktoré nám vo svojom slove zasľúbil. Sústredili sa na nádej, ku ktorej nás vedie. Vnímali jeho slová útechy a počúvali, čo môžem urobiť a čím môžeme pomôcť všetkým tým ubitým a strateným ľuďom okolo nás.

Myslím si, že Pán Boh má pre nás dobré správy. Evanjelium je radostná zvesť o záchrane a spáse človeka, tak prečo by sme nemohli do týchto ťažkých dní priniesť Božiu nádej a Božiu radostnú správu o tom, čo pre nás On urobil?

Stabilita prináša pokoj. Ale tento svet je čím ďalej tým viac nestabilný.

Hovorí sa, že máme stáť oboma nohami pevne na zemi. Lenže tá naša zem sa pod našimi nohami poriadne otriasa. Ak sa chcete postaviť na niečo ozaj pevné a stabilné, čo vám bude prinášať pokoj, tak tým je osoba Pána Ježiša Krista.

Preto si myslím, že prestať na chvíľu sledovať všetky tie správy a štatistiky a prestať zapĺňať svoju myseľ samými ťažkými správami, nie je útekom od reality života, ale skôr vyslobodením z ťažkostí, ktoré nie sú v našej moci. ...skrze trpezlivosť a skrze útechu Písem nájdeme nádej.

A nezabudnite ani na trpezlivosť. Tak ako sa zrýchlila doba, v ktorej žijeme, tak sa zrýchlili i naše očakávania. Všetko by sme chceli rýchlo. My na východe hovoríme: „Daj Pane Bože, ale takoj!“ Apoštol Pavol píše, že k nádeji sa dopracujeme skrze trpezlivosť. Odnaučili sme sa čakať. Tá trpezlivosť nám chýba. Vedzme však, že všetky ťažké veci nás vedú k pokore a ak by neboli, čo by nás zastavilo v našej ľudskej pýche?

Sme veriaci ľudia, ktorí všetko to, čo sa okolo nás deje, môžu vnímať ako životnú Božiu školu, ktorá nás vedie k pokore, k trpezlivosti a k bázni pred Bohom. Ukážme tomuto svetu, ako sa vedú takéto ťažké životné boje, ako sa skrze trpezlivosť a skrze útechu Božieho slova dokážeme dopracovať k nádeji.

AMEN

OZNAMY

• Kázeň na ďalšiu nedeľu nájdete vo svojich schránkach
• Online bohoslužby nájdete na stránke youtube, ak si do vyhľadávača zadáte Obišovce
• Adventnú večiereň nájdete vo štvrtok tak isto na našej youtubeovej stránke

Večera Pánova v 3. adventnú nedeľu

od 8:00 Trebejov

od 10:00 Kysak

Večera Pánova v 4. adventnú nedeľu

od 8:00 Obišovce

Na Večeru Pánovu so spoveďou sa treba nahlásiť na konkrétny čas na farskom úrade tel: 0902 277 898

Piesne: Ó Ježiši..; 6; 9; 3; 10; A 1, 656/17

Texty: Iz 11, 1 – 10; R 15, 4 – 13; Ž 72,1 – 7. 18-19; Mt 3, 1 – 12