1. adventná 2021

Kázňový text: 1M 6,5-8.13-18

Mám dva dôvody, bratia a sestry, prečo som vybral na dnešnú nedeľu tento starozmluvný text. Ten jeden je kvôli tomu, že v advente hovoríme o druhom príchode Pána Ježiša Krista a práve Noacha spomínal Ježiš, keď vysvetľoval učeníkom, ako to bude na konci sveta. Hovoril, že sa to bude veľmi podobať udalostiam, ktoré sa už raz na tejto zemi odohrali. Počuli ste to aj v dnešnom evanjeliu: Lebo ako bolo za dní Nóacha, tak bude pri príchode Syna človeka; ako totiž v dňoch pred potopou jedli a pili, ženili sa a vydávali až do toho dňa, keď Nóach vošiel do korábu, a nič nespozorovali, až prišla potopa a zmietla všetkých: tak bude aj pri príchode Syna človeka.

Ten druhý dôvod je kniha, ktorú práve teraz čítam, má názov Achillove päty evolúcie. V tej knihe sa veľmi veľa píše práve o potope, pretože potopa vysvetľuje mnohé geologické úkazy, ktoré môžeme stále pozorovať na našej zemi. A napodiv hovoria o potope vedci, ktorí k nej pristupujú ako samozrejmej historickej udalosti, ktorá ovplyvnila to, ako naša zem dnes vyzerá. Nie je to zrazu len nejaký biblický príbeh, ktorý môžete vykladať deťom na detskej besiedke, ale dospelým ľuďom ho už radšej nespomínate, lebo sa vám vysmejú do očí. Nie! Potopa je normálna historická udalosť a vysvetľuje mnohé geologické procesy, ktoré sa udiali na našej zemi. Vo vedeckom svete sa o nej už otvorene hovorí a s dôsledkami potopy sa ozaj počíta.

Preto som si povedal, že o tej udalosti potrebujeme hovoriť a potrebujeme ju pochopiť. Nie je to iba rozprávka pre malé deti, ale skutočná história, ktorá zasiahla tento svet. Potrebujeme pochopiť, prečo sa stala, čo spôsobila, čo priniesla, ale potrebujeme pochopiť aj konanie Boha, ktorý ju na túto zem dopustil. Je to stále ten istý Boh, ktorý stvoril nebo a zem, tento svet, ako ho poznáme, prírodu, zvieratá i ľudí. A je to stále ten istý Boh, ktorý v jeden okamih musel povedať, že je mu ľúto, že stvoril človeka.

Je to veľmi zvláštna formulácia a je to pre mňa stále záhadou. Môže byť Pán Boh sklamaný? A ako je to vôbec možné, veď je predsa Bohom, ktorý pozná budúcnosť? Keď jednoducho pozná človeka so všetkými jeho kladmi a zápormi, s tým, ako sa vo svojej slobodnej vôli rozhoduje, môže byť sklamaný zo svojho vlastného diela?

Asi pred dvoma rokmi som sa rozhodol, že si vyrobím stôl do obývačky, nič zložité, jednoduchý obdĺžnikový rám so sklom na vrchu. Lepil som ho z malých hranolov a všetko som poriadne premeral, aby mi sedeli rohy a aby to bolo v pravom uhle. Lenže kvôli lepeniu som to potreboval stiahnuť svorkami a vtedy sa mi to posunulo. Nevšimol som si to a uhly som viac nepremeriaval, ale keď už bol stôl hotový, kúpil som na vrch sklo a to v sklenárstve vyrezali presne. Keď som ho položil na vrch stola, bol som zhrozený. Namiesto obdĺžnika som urobil lichobežník, ale už sa s tým nič nedalo robiť. Áno bol som sklamaný z toho, čo som vytvoril. Lenže to bola moja chyba a moja nepozornosť.

Ale Biblia hovorí, že keď Pán Boh tvoril tento svet, videl, že to bolo dobré. Tak prečo bol potom sklamaný z toho, akým smerom sa to celé uberalo?

Boh nás ľudí stvoril slobodných a to bolo dobré. Nie sme roboti, nie sme stroje, sme slobodne rozmýšľajúci a slobodne sa rozhodujúci ľudia a to pri stvorení človeka Pán Boh zhodnotil ako dobré. Horšie je už to, že v tej slobode si väčšinou vyberáme zlé cesty. Volíme si zlo, aj keď poznáme dobro. Ľudí však nedokážete presvedčiť, že to zlo ich ničí a že im ubližuje. Pre mnohých je dôležitejšie to, že sú slobodní a sloboda znamená, že si majú právo vybrať aj samotné zlo.

Tá istá sloboda doviedla ľudí za Noacha k tomu, že ...všetko zmýšľanie ich srdca bolo ustavične zlé... Akoby bolo pre človeka jednoduchšie páchať niečo zlé, ako sa snažiť o dobro. Toto priviedlo nášho Boha k sklamaniu. Opis z prvej knihy Mojžišovej hovorí o tom, že Pána Boha zabolelo srdce. Je to skôr ľudský opis Božích pocitov, ale je to asi kvôli tomu, aby sme aspoň sčasti pochopili to ťažké Božie konanie.

To, čo nasledovalo potom, bolo veľmi radikálne rozhodnutie, ale Biblia chce, aby sme rozumeli, prečo to Pán Boh musel urobiť. Keď sa pozerám na našu situáciu na Slovensku, nie som nadšený a neteším sa z ďalšieho lockdownu. Je to obmedzovanie, ktoré je pre všetkých nás nepríjemné. Ale na druhej strane si uvedomujem, že neurobiť nič by znamenalo, že úplne zablokujeme naše zdravotníctvo.

Čo myslíte, čo by sme mali ako veriaci ľudia urobiť? Máme bojovať za svoje práva? Alebo ako kresťania máme vidieť to množstvo chorých a zomierajúcich v nemocniciach? Nie je pre človeka jednoduché prestať sa pozerať na svoje vlastne dobro a vidieť dobro iných. Nie je vôbec jednoduché prestať byť sebecký a obetovať sa pre dobro druhých, aj keď to bude pre nás ťažké a nepríjemné. No uvedomte si, že práve toto Pán Ježiš urobil. O tom bol prvý advent, keď sa Pán Ježiš prestal pozerať na vlastné dobro a obetoval sa pre druhých. Myslím, že toto musíme urobiť my dnes.

Možno sme sklamaní, že je to bez bohoslužieb, prídeme znova o možnosť ísť k Večeri Pánovej. Veci, ktoré patria k našej zbožnosti a našej viere nám budú znova chýbať. Ale dnes môžeme obetovať niečo z toho, čo máme radi, aby sme pomohli iným, aby sme pomohli ľudom okolo nás. Môžeme si povedať, že hľadáme vyššie dobro.

Som sklamaný z toho, že je to pre dnešného človeka čím ďalej tým ťažšie. Sme každý tak zahľadený do seba a na svoje vlastné záujmy a potreby, že nikoho okolo seba nevidíme.

V stredu večer som sledoval tlačovú konferenciu k vyhláseniu lockdownu. V úvode vysvetľovali, že sme prekročili kritickú hranicu 3200 hospitalizovaných pacientov na Covid a hrozí nám kolaps zdravotníctva, pretože lekári sa musia venovať týmto pacientom a na ostatné prípady nám už dochádzajú kapacity. Keď prišiel čas na otázky novinárov, tak asi tretia otázka bola: Ako to bude počas lockdownu s dovolenkami v zahraničí?

Vyvalil som oči a čudoval som sa, ako sa niekto v takej situácii dokáže opýtať na takúto vec. Zvláštna irónia. Niekto rozpráva o záchrane ľudských životov a niekoho zaujíma iba to, či bude môcť vycestovať do zahraničia na dovolenku. Čo je to vlastne s nami? Už v nás niet ani kúsok súcitu, ani kúsok ohľaduplnosti? To, že je to netaktné, o tom už ani nehovorím.

Čo myslíte, keď sa na toto všetko Pán Boh pozerá, nebolí ho znova srdce? Nie je mu ľúto, že stvoril človeka? Nie je to zmýšľanie nášho srdca zlé?

Rozprávať o potope, znamená rozprávať o Božích hraniciach milosti. Nerozpráva sa o tom ľahko, pretože takéhoto Boha v Biblii vidieť nechceme. Ľudia sa za Noacha, ženili a vydávali, jedli a pili až do posledného dňa, keď Noach nastúpil do korábu a oni netušili, že toto je ich koniec. Nedokázali prečítať toto znamenie konca, nevedeli ho pochopiť aj keď ho mali celý čas pred očami.

Rozmýšľam nad tým, aká veľká musela byť táto ľudská zatvrdilosť. Bolo to niekoľko rokov, čo Noach so svojimi synmi staval na súši velikánsku loď. Bolo to bláznivé, ale Božie slovo hovorí, že ich Noach vyzýval k pokániu. No nepomohlo to. Zmýšľanie ľudského srdca bolo ustavične zlé.

Je ozaj zvláštne, že túto udalosť povedal Pán Ježiš ako príklad svojho druhého príchodu. Svet bude v ten čas fungovať, ako by sa nič nedialo, budeme jesť a piť, ženiť sa a vydávať a ľudia nebudú vedieť prečítať znamenie, že je čas na pokánie, na nápravu života. Takýto bude moment Ježišovho prekvapenia. Pred potopou sa nedalo ujsť a tak isto nebude možné sa vyhnúť ani Ježišovmu druhému príchodu.

Ale v Božom súde je vždy aj kus Božej milosti. Je to čudné, ale vždy pri ohlasovaní Božieho súdu sa otvárajú aj dvere záchrany. Pri potope to bol muž, ktorý bol iný ako všetci ostatní. Vyčnieval z radu, nerobil to, čo robili všetci ostatní, nerozmýšľal tak, ako všetci ostatní, ale najdôležitejšie bolo, že bol poslušný. Koľko presvedčenia a dôvery musel mať, keď staval velikánsku loď na súši, kde nebolo žiadnej vody. Myslím, že si vytrpel mnoho narážok a výsmechu, ale práve poslušnosť Bohu bola tým, čo mu zachránilo život.

Myslím, že sa nič od tej doby nezmenilo. Poslušnosť a vernosť Bohu je jediným spôsobom prípravy na príchod Syna človeka. Myslím, že to nám Pán Ježiš kládol na srdce. Je jedno, že vyzeráš v tomto svete ako blázon, je jedno, že si pre svoju vieru ostatným ľuďom na smiech, je jedno, že poslúchaním Boha robíš úplne nelogické veci. To všetko je druhoradé, keď ti táto poslušnosť Bohu zachráni život pre večnosť. Prial by som si, aby kresťania dokázali byť v tomto svete tak nad vecou ako Noach. Aby pre nás bolo najdôležitejšie to, čo nám hovorí Boh a nie to, čo si o nás myslia ostatní ľudia.

AMEN

OZNAMY

• Kázeň na ďalšiu nedeľu nájdete vo svojich schránkach
• Online bohoslužby nájdete na stránke youtube, ak si do vyhľadávača zadáte Obišovce
• Adventnú večiereň nájdete vo štvrtok tak isto na našej youtubeovej stránke

Piesne: Ó Ježiši..; 6; 9; 3; 10; A 1, 656/17

Texty: Iz 2, 1 – 5; R 13, 11 – 14; Ž 122,1 – 9; Mt 24, 36 – 44