15. po Sv. Trojici 2021

Kázňový text: Luk 14, 12 – 14

Čím sa podľa vás, bratia a sestry, odlišuje veriaci človek od ľudí tohto sveta? V čom sú tie základné odchýlky života kresťana a nekresťana? Tých odlišností by malo byť viac, určite nie iba jedna. Napríklad v tom, že kresťania majú iný hodnotový rebríček. Alebo v tom, že žijú iný život, alebo mali by žiť iný život. Modlia sa, chodia do spoločenstva, mali by sa zodpovedne správať k životu, mali by byť láskavejší a ohľaduplnejší, mali by vedieť viac odpúšťať. Myslím, že by sme vedeli tých rozdielov vymenovávať podstatne viac. Potom by sme zašli do menších detailov a videli aj maličké odchýlky a tých by sme mohli spomínať ozaj mnoho.

Úmyselne som však doteraz nespomenul jednu z dôležitých vecí, v ktorej sa veriaci ľudia majú odlišovať od tých neveriacich. Je to jedna zo základných vecí, ktorá by mala byť na veriacich ľuďoch zjavná. A tou je viera vo večný život. Myslím, že je to elementárna vec kresťanstva.

Veľa v cirkvi rozprávame o tom, ako máme žiť tu na zemi, ako sa správať a naším častým argumentom je to, že je to Božia vôľa, že niečo také od nás Pán Boh žiada, ale už menej sa venujeme tomu, prečo je to tak? Alebo kvôli čomu niečo také od nás Boh očakáva?

Viera vo večný život je dôležitý moment nášho kresťanstva. No napriek tomu o tomto hovoríme ozaj veľmi málo. Zoberte si len, koľko ľudí pozná Vieru všeobecnú kresťanskú a v nej odrieka: ...verím v tela z mŕtvych vzkriesenie a život večný..., ale veľmi pochybujem, že všetci, ktorí tieto slová odriekajú, im aj skutočne veria. Namiesto absolútnej viery a pevného presvedčenia je tam akási rozumová pochybnosť. Ktovie, možno by niečo také aj mohlo byť... Možno nejaký život po smrti existuje... Ktovie, či tam ozaj niečo také bude...

Myslel som si, že veriacim ľuďom s pribúdajúcim vekom a blížiacou sa smrťou viera vo vzkriesenie rastie, ale dnes už mám pocit, že čím je ten okamih bližšie, tým tých otázok a neistôt v ich živote pribúda. Akoby bolo ľahšie povedať mladému kresťanovi: Ja verím vo večný život... pretože ten čas je ešte poriadne ďaleko a on sa vôbec nemusí obávať odchodu. Ale, keď je tých rokov už viac a smrť je už bližšie, prichádzajú rôzne otázky a naša viera dostáva zabrať. Lenže my vieru vo večný život potrebujeme a potrebujeme, aby bola pevná a bez pochybností. Lebo, čo by ste mali z viery v Ježiša Krista, ak by vám nemala priniesť večný život a spasenie?

Ako veľmi si si milý brat, milá sestra istý vo viere vo večný život? Je to aspoň na 90%? Na internete je mnoho ankiet s touto tematikou. Je v nich viditeľné, že ľudia chcú v niečo veriť. Chceli by, aby život po smrti pokračoval. Vidia nejaké dôvody, prečo by to malo tak byť. Nechcú si pripustiť, že človek zomrie a potom nebude nič. Doslova sa chytajú každej slamky. Chytia sa čohokoľvek, čo hovorí o živote po smrti a ostatné si domyslia podľa vlastnej fantázie. Sú ochotní uvažovať o tom, že sa narodia znova ako niekto iný, alebo sa budú vznášať v nejakom priestore a sledovať ľudí tu na zemi. Umelci veria v umelecké nebo, športovci hovoria o športovom nebi. Ta túžba v niečo veriť po smrti tu v ľuďoch je a všetko ostatné si doplnia vlastnou fantáziou.

Ja sa však v takých prípadoch pýtam: A na základe čoho v niečo také veríte? O čo sa táto vaša viera opiera? Všetky tie predstavy stoja skôr na ľudských túžbach a fantázii, ale niet pre nich nejakých oporných bodov, na ktorých by takáto viera mohla stáť. Viera v nejaké prevteľovanie na čom stojí? Viera, že existuje nejaké umelecké nebo, kde sa o niečom takom môžete dočítať? To, že to niekto tvrdí, lebo si to takto predstavuje ešte neznamená, že je to tak. To, že je niečo našou túžbou, ešte neznamená, že je to niečo skutočné.

Na strane druhej sú tu kresťania, ktorí na vieru vo večnosť majú všetky dôvody, majú k tejto viere podporné dôkazy a fakty, majú svedectvá, ktoré potvrdzujú vzkriesenie a večnosť, majú tu niekoho, kto nám večnosť podrobne opísal a priblížil nám mnohé fakty, ale napriek tomu majú pochybnosti. Prečo je pre nás problém veriť vo večný život? Prečo majú veriaci ľudia v tejto oblasti toľko pochybností?

Preto by som sa tejto téme chcel venovať niekoľko nedieľ. My skutočne potrebujeme veriť vo večnosť bez pochybností.

Pripomeniem znova tie známe Pavlove slová: ...ale ak Kristus nebol vzkriesený, daromná je vaša viera, ešte vždy ste vo svojich hriechoch. To v podstate znamená smrť.

Ak by ste sa pustili do čítania evanjelií a začali si v nich značiť texty, ktoré hovoria o večnosti a večnom živote, tak je to množstvo citácií, množstvo podobenstiev, v ktorých hovoril Ježiš o tom, čo sa stane po tom, keď človek odíde z tejto časnosti. Ak máte vo viere vo vzkriesenie a večný život pochybnosti, zoberte si zvýrazňovačku a začnite si značiť texty, ktoré hovoria o živote po smrti. Pán Ježiš o tom hovoril veľmi často a s úplnou samozrejmosťou. Či už to boli mnohé podobenstvá o kráľovstve nebeskom, v ktorých nám, v pre nás pochopiteľných obrazoch, vysvetľoval, ako to bude v nebi. Veľakrát priamo povedal, že pred mojím Otcom v nebesiach to bude takto.

Pán Ježiš nehovoril o večnosti v pochybnostiach. Jeho slová o nebeskom kráľovstve nezačínajú tým, že by to možno mohlo byť aj takto. Hovoril priamo: Nebeské kráľovstvo je podobné...

Ak by ste mali niekomu opísať ako vyzerá váš dom, tak by to bol opis niečoho, čo poznáte a čo je vám blízke. Začali by ste napríklad s tým, že máte poschodový dom s áčkovou strechou, pred domom je schodisko, na poschodí je vpredu balkón... Presne tak opisoval Pán Ježiš miesto pri svojom Otcovi v nebesiach. S tým rozdielom, že to, čo bude v nebi, sa na zemi opisuje ťažko, lebo tu nič také nie je. Preto musel používať príklady a podobenstvá, aby sme si to aspoň trochu vedeli predstaviť.

Ak ste počúvali naše dnešné evanjelium, Pán Ježiš v ňom hovoril o tom, ako sa má človek správať, keď príde niekde do spoločnosti. Boli to veci, ktoré sa týkajú nášho života tu na zemi. Hovoril o tom, že si treba sadnúť na posledné miesto, aby vás hostiteľ potom pozval pred všetkými na lepšie miesto a tým si získate úctu a česť u ostatných hostí. Bola to jednoduchá a praktická vec, ktorá sa týkala pozemského života. Ale potom prišiel akýsi doslov pre tých, ktorý ho počúvali. Pán Ježiš hovorí človeku, ktorý ho do svojho domu pozval, aby na hostinu pozval radšej ľudí, ktorí sú chudobní, chorí, ktorí sú slepí, alebo sú mrzákmi, ktorí sa mu nikdy za jeho pozvanie neodplatia, ale takto získa odplatu vo večnosti, pri vzkriesení spravodlivých. Pre Pána Ježiša bola večnosť tak samozrejmá a istá vec, ako časnosť a život tu na tejto zemi. Toto v Ježišových slovách nájdete často. Hovoril o živote tu na zemi a plynule prešiel k tomu, ako to bude vyzerať v nebesiach.

Tak si len položte otázku: Ako to vedel? Odkiaľ to všetko mal? Ako vedel hovoriť o tom, ako to bude v nebesiach pri poslednom súde? Odpoveď znie: On predsa bol súčasťou večnosti, bol Boh, ktorý tú večnosť stvoril. Takže sa ju snažil čo najviac priblížiť, opísať, aby sme si to my ľudia vedeli predstaviť. Apoštol Pavol to opísal takto: Ani oko nevídalo, ani ucho neslýchalo, ani do srdca človeku nevstúpilo, čo pripravil Boh tým, ktorí Ho milujú. Ale Pán Ježiš toto všetko poznal a preto nám približoval veci, ktoré sa odohrajú v budúcnosti a ktoré každého z nás iba čakajú.

Takže milý brat, milá sestra, veríš Ježišovi? Veríš jeho slovám? V jeho slovách je večný život absolútnou samozrejmosťou. Nie sú to žiadne dohady, žiadne predpoklady, žiadne predstavy, ale jasný opis toho, čo veriacich ľudí po smrti čaká.

Človek, u ktorého bol Pán Ježiš na večeri, sa dozvedel jednu dôležitú vec o večnosti a tou je úzke prepojenie života tu na zemi s životom vo večnosti. Nemôžete ich úplne oddeliť a povedať, že jedno nemá s druhým nič spoločné. Ľudia by to tak chceli. To, čo žijem tu, je jeden život a to, čo budem žiť tam, je niečo celkom iné a nezávislé na tom, čo tu robím, ako sa správam a čo hovorím. Je to veľmi pohodlné, ale Pán Ježiš svojmu hostiteľovi hovorí niečo iné.

Urob hostinu pre ľudí, ktorí nie sú vážení, ktorí ti nemôžu odplatiť tvoju láskavosť a to zvýši tvoje ocenenie v nebesiach. Takýto skutok tu na zemi akoby nemal zmysel. Nič človeku, ktorý ho urobí, neprinesie, ale to, čo urobíš tu na zemi, ovplyvní to, čo sa bude diať potom vo večnosti.

Ale k tomu sa vrátime budúci týždeň.

Amen

Piesne: Najsvätejší...; 209; 525; 197; 628; A 63; 656/5

Texty: Pr 25,6–7; Žid 13,1–8.15–16; Ž 112, 1 – 10; Luk 14, 1.7-14