8. po Sv. Trojici 2021
Kázňový text: Žid 6,11-12
Minulý týždeň sme mali, bratia a sestry, bohoslužby na hrade a mali sme vzácneho hosťa, a tak sa nám záver našej série: U nás doma znova posunul na neskôr. Dnes by som rád toto naše spoločné rozmýšľanie uzavrel poslednou témou, v ktorej sa budeme venovať streche nášho domu. Neporadím vám, aká krytina je najlepšia, ani, či si dať na dom plech, prípadne škridlu a už vonkoncom neviem, či betónovú, alebo pálenú. Ak hľadáte tieto odpovede, musíte trochu viac posurfovať po internete. „Google vie všetko“.
My sa dnes na strechu nášho domu pozrieme z iného pohľadu. Strecha bude pre nás obrazom našich istôt a strecha bude obrazom nášho bezpečia. V skutočnosti nás strecha chráni pred všetkými nástrahami počasia. V lete to schytáva od slnka a musí znášať ohromné teploty. Potom prídu búrky, čiže znáša návaly vody a vetra a v zime sú to mrazy a všetok chlad. My sme jednoducho pod ňou skrytí a sme v bezpečí. Pod strechou hľadáme úľavu od zimy aj od horúčav aj od búrok.
Je niečo, čo by takto dokázalo ochrániť aj našu rodinu z toho duchovného pohľadu? Čo by malo byť v živote veriacich ľudí, veriacej rodiny, tou strechou, ktorá odoláva všetkým nástrahám života, všetkým ťažkým momentom, ktoré nás postretnú?
Osobne si myslím, že je to viera v Ježiša Krista. To je to, čím odrážame všetky starosti života. Možno tá odpoveď vyznieva čudne. Ľudia zo sveta by povedali, že je to taká náboženstvom naučená odpoveď. Ježiš ako, liek na všetko, na chrípku, na rakovinu, na autonehody, na smrť, na bankrot a stratu peňazí, na problémy s deťmi, na rozvod, na beznádej. Odpoveď je vždy Ježiš a viera v neho. Toto ľudia nechcú počuť, len Ježiš a tvoja viera a stále dookola to isté.
Musím povedať, že to je ten dôvod, v čom sa líšime od ľudí tohto sveta. Pre nich je takéto naše rozmýšľanie nepochopiteľné.
Veriaci človek sa ku všetkým životným problémom stavia ako niekto, kto patrí Kristovi. To je ideál, tak by to malo v živote kresťanských rodín vyzerať. Problém, ktorý zasiahne rodinu, neriešim ja ako jednotlivec, ale ako človek, ktorý počúva Boha a riadi sa jeho slovom.
Vznikne napríklad v rodine hádka a ja neurobím to, čo chcem, ako chlap a manžel, ale ako niekto, kto vie, že treba urobiť všetko pre zmierenie, lebo tak ma k tomu vedie Kristus a viera v Neho. A ak je to čo i len trochu možné, mal by som nájsť zmierenie do západu slnka, pretože toto je Božia vôľa.
Prídu problémy s deťmi a ja ich nemôžem riešiť tak, ako ma v tom momente napadne. Musím rozmýšľať ako veriaci človek, ktorý vie, čo má podľa Božieho slova urobiť. Nemôžem to nechať na svoje pudy, na svoj hnev a emócie, ktoré ma vtedy pochytia, ale musím hľadať nejaký kresťanský postup.
Poviem to trochu inak. Mnohé moje reakcie ovplyvňuje to, že som farár. Niekedy mám chuť sa zapojiť do nejakých konfliktných situácií a vynadať, vykričať sa a vytmaviť to niekomu, ale potom ma zabrzdí to, že v priebehu konfliktu by vyšlo na povrch, že som farár a bol by z toho poriadny „trapas“. Musím sa priznať, že toto je brzda, ktorá má často zabrzdí. Vykričať sa na niekoho v obchode, hromžiť na vodiča, ktorý riskantne obieha... Prípady, kedy by som nechal voľný priebeh svojím emóciám, ale potom si predstavím, že by ma v tej chvíli videl niekto známy. Čo by na to povedal, ako by som mu v nedeľu mohol niečo hovoriť z kazateľnice?
To moje povolanie je pre mňa a moje reakcie určitá brzda, aj keď si myslím, že by to malo mať súvis nie s tým, že som farár, ale že som veriaci človek. A vôbec nie je podstatné to, či ma vidia ľudia, ale že má v ten moment vidí Boh.
To je tá nárazová zóna, ktorá by nás mala chrániť, to je to miesto prvého kontaktu a obrazne povedané, to je tá strecha domu. Apoštol Pavol, keď hovoril o Božej výzbroji, nazval to štítom viery. Za štít sa bojovník skrýva a štít zachytáva všetky útoky.
Takže máme nejakú nárazníkovú zónu a miesto kontaktu, ale aký to má súvis s istotami a bezpečím? O akých istotách sa môžeme rozprávať v súvise s rodinou? Čo sú istoty vašej rodiny? Skúste rozmýšľať spolu so mnou.
Definícia slova istoty znie: Istota je nepochybná pravda, pevné presvedčenie o niečom, nepochybnosť. Vedeli by ste niekoho, či niečo vo svojej rodine nazvať takouto istotou? Ja ako hlava rodiny, muž so stálym príjmom som pre rodinu takouto istotou? Áno, mám nejaký pravidelný príjem, moja zodpovednosť a starostlivosť o rodinu je určitou istotou. Moja manželka má tak isto prácu, má plat a je zodpovednou ženou v domácnosti. To je tiež určitá istota našej rodiny. Ale musím povedať, že nie sme nepochybná istota. Nie sme 100% istota pre rodinu. Nemám celkom odvahu povedať niečo také. Stačí jeden okamih a môže byť po našej práci, po finančnej istote, alebo nejaký zdravotný problém, alebo dokonca smrť a nemôže byť reč o istote.
Keďže sme my ľudia neistí, náš život, naša existencia je neistá, tak nemôžeme byť istotou rodiny. Ani manželská a rodičovská láska nie je istotou a ani „môj dom, môj hrad“ ako zvykneme hovoriť tiež nie je istotou.
Čítal som tento týždeň o mladom manželskom páre zo Slovenska. Zobrali si pôžičky a kúpili si novostavbu, krásny dom, ktorý postupne dokončili a nasťahovali sa. Stačil jeden moment, pravdepodobne skrat elektriny a dom zhorel do tla so všetkým, čo v ňom bolo. Hovorili: V jeden okamih sme prišli o všetko. Čo sa dá v dnešnej dobe nazvať rodinnou istotou? Neviem, či je vôbec niečo, čo by sme takto mohli nazvať.
No ako veriaci človek viem o istotách, ktoré nestratia hodnotu, moľ ani hrdza ich nezožerie a zlodeji ich nemôžu ukradnúť. Existuje istota, ktorá je nepochybnou pravdou. Lenže takáto istota nemôže byť naviazaná na neistého človeka ani na neistý svet, v ktorom žijeme. Myslím, že posledný rok nás len ubezpečil v tom, že nič nie je isté. Ako hovoria psychológovia: Jediná istota je istota toho, že všetko je neisté.
Apoštol Pavol hovorí o istote nádeje až do konca, hovorí o večnom živote, ktorý nám zabezpečila Ježišova smrť, hovorí o večnosti, ktorú pre nás Boh pripravil, hovorí o tom, že máme napodobňovať vieru tých, ktorí sa už stali dedičmi zasľúbení. Čiže napodobňujte tých, ktorí si tie istoty už prevzali a stali sa ich súčasťou.
O čom vo svojom živote, bratia a sestry, môžete hovoriť ako o istote pre svoju rodinu? Je to vaše zamestnanie, váš dôchodok? Je to vaše zdravie? Vaša sila? Je to vaša láska k manželke, k deťom? Pritom istota je jedna zo základných spoločenských hodnôt. To sú istoty, ktoré nám zaručuje náš štát. Len neviem presne o akých istotách je tu reč.
Ale ako veriaci človek môžem zo 100% istotou povedať, že Pán Ježiš za mňa zomrel, že ma miluje, aj keď som hriešny a nedokonalý človek, a že aj pre mňa pripravil večný život. Toto sú istoty, ktoré platia pre mňa a moju rodinu. A toto sú istoty, o ktoré sa človek môže oprieť bez ohľadu na to, kde je a v akom stave sa nachádza.
Ľudia občas zvyknú povedať, že jediná istota je to, že všetci zomrieme. Je to síce pravda, ale aká útecha pre život človeka z toho plynie? Nemáme istotu vlastného zdravia a nemáme istotu vlastného života, zárobku, práce, dokonca ani istotu ľudskej lásky, jedinú istotu, ktorú máme je nádej v Bohu a istoty, ktoré nám zasľúbil vo svojom slove. Na toto sa môžete spoľahnúť a o to sa môžeme ako rodina oprieť. Všetko ostatné má nad sebou väčší či menší otáznik.
Ak máte istotu nádeje v Bohu až do konca, máte pevnú nárazníkovú zónu na všetky ťažkosti života. Môže prísť do vášho života a do života vašej rodiny čokoľvek. Môžu to byť i ozaj veľmi ťažké veci, ale toto je niečo, čo platí stále a o čo sa budete môcť oprieť a hľadať v tom útechu.
Mať istotu v Bohu znamená mať bezpečie. Pre mňa je dôležité vedieť, že život mojej rodiny sa neriadi zhodou náhod, či nejakým šťastím, alebo nešťastím, ktoré prichádza bez príčiny a úplne nelogicky. Tá strecha, pod ktorou sa skrývam a pod ktorou sa skrýva moja rodina je vedomie Božej moci a Božieho riadenia. Všetko má svoj dôvod a svoju príčinu a Boh vie, prečo tieto veci do mojej rodiny prichádzajú. V tom je istota a bezpečie. A keď príde aj niečo ťažké, tak viem, že to nemusím riešiť sám a nestojí to iba na mojej hlave. Tie veci môžem okamžite predostrieť Bohu v modlitbách. To je tá nárazníková zóna. Problémy rodiny by sme vždy mali riešiť s Bohom.
Modlíte sa často za svoje deti, manžela, manželku, za svojich rodičov, či svoje vnúčatá? Toto je potvrdenie toho, že svoje istoty máte v Bohu a nie vo svojich rukách. Apoštol Pavol to napísal v našom texte tak komplikovane, ale zdôrazňoval, aby sme boli horliví v nádeji večného života, ktorý nám pripravil Pán Ježiš a vytrvali až do konca.
O túto istotu sa môžete ako rodina oprieť a nech príde čokoľvek, tak tu sa vaša i moja rodina môže skryť a hľadať bezpečie. Toto je istota, teda nepochybná pravda, že nás Boh miluje a pripravuje nám večnosť.
AMEN
Piesne: Najsvätejší...; 461; 466; 464; 648; A 68; 656/4
Texty: 5M 30, 9 – 14; Kol 1, 1 – 14; Ž 25, 1 – 10; Luk 10, 25 – 37
