6. po Sv. Trojici 2021
Kázňový text: Mt 18, 21-35
Po minulotýždňovom konvente sa dnes, bratia a sestry, vraciame k našej sérii U nás doma. Čakajú nás ešte dve témy a tá dnešná bude znova prevzatá z obrazu nášho domu. Budeme porovnávať niečo, čo sa logicky porovnávať nedá. Ale obrazy alebo podobenstvá nie sú vždy úplne dokonalé. Dnes teda budeme hovoriť na tému: Fasáda verzus pivnica. Samozrejme, že stavbár by povedal, že toto sa porovnávať nedá, lebo je to niečo celkom odlišné, ale ak to vnímate ako obraz našich rodín, tak si to veľmi jednoducho spojíte.
Fasáda domu je niečo, čo si človek hneď všimne. Je to niečo, čo udrie do očí, ak sa pozriete na dom a pre domácich je fasáda to, čo chceme aby ľudia videli. Je to akýsi vylepšený obraz našich rodín, ktorý si budujeme. Chceme aby naše rodiny takto vnímali ľudia, ktorí nás poznajú a ktorí si nás všímajú.
Naopak pivnica je miesto, kde si odkladáme mnohé veci. Do pivnice nikoho nevodíme a pivnice našich domov nepozná nikto, iba my. Väčšinou máme v pivniciach naukladané všetko možné, čo sa nám zvýši, čo si myslíme, že by sme ešte niekedy mohli použiť, čo je nám ľúto vyhodiť, k čomu máme nejaký vzťah, ale práve teraz to nepotrebujeme. V pivniciach je mnoho zabudnutých vecí, mnoho nepotrebných a neaktuálnych vecí, na ktoré sme už časom zabudli.
Z pohľadu nášho porovnania sú to ozaj protiklady. Fasáda ako niečo, čo o našich rodinách zviditeľňujeme, a pivnica ako niečo, čo skrývame, čo uskladňujeme a na čo by sme v niektorých prípadoch najradšej aj zabudli.
Tak poďme najprv na tú našu fasádu. Každá normálna rodina sa snaží vzbudiť dojem normálnej usporiadanej, milujúcej a láskavej rodiny. Chceme, aby ľudia vnímali, že otec a mama sú dokonalý manželský pár, že si navzájom rozumejú, vždy medzi sebou komunikujú s láskou, skoro nikdy sa nehádajú a ak by aj niečo prišlo, tak to vždy do pár hodín vyriešia.
Je to ozaj zaujímavé, lebo my všetci dobre vieme, ako by manželstvo dvoch ľudí malo vyzerať a teoreticky aj ovládame všetky postupy na nápravu. Ale povedzme si úprimne, máme také manželstvá? Neviem, či vôbec máme odvahu si priznať, že to nie je celkom ideálne. Tu nejde teraz o divadielko, ktoré vieme zahrať pred návštevou, ktorá príde do nášho domu. Ale o to, či si dokážeme priznať, že v tých našich vzťahoch treba niečo napraviť a niečo zmeniť.
Keby sme urobili anketu medzi manželmi v našom zbore, čo myslíte, ako by dopadla? Ja tipujem, že väčšina povie, že v ich vzťahu je všetko v poriadku. Ako zvykneme povedať, kto by si chcel špiniť do vlastných radov? Fasáda musí byť na dome čo najkrajšia, to, že vo vnútri to nie je také ideálne, to si okolo idúci nevšimnú.
Hádate sa v manželstve? Ja áno. Občas sa pochytíme s manželkou a mrzí ma to. A mohlo by toho byť menej? Samozrejme, že áno, ale pre to je treba niečo urobiť. A musíme pre to urobiť niečo obaja. Nemôžem očakávať, že sa zmení len ona, lebo ja som dokonalý. Rozmýšľate aj po rokoch manželstva, že by bolo dobré niečo opraviť, niečo v tom vzťahu urobiť inak? My dobre vieme, ako by tá fasáda našej rodiny mala vyzerať.
V tom obraze sú aj vzťahy s našimi deťmi. Tiež to nie je tá najideálnejšia oblasť. Príde obdobie detského vzdoru, puberty vtedy sa tie vzťahy najviac rozbijú. Je to obdobie častých konfliktov. Ako rodičia si nie vždy uvedomíme, že aj tie naše deti dospievajú a učia sa rozhodovať sami. Nie vždy nám dôjde, že niektoré veci už musíme nechať na nich, aj keď urobia hlúposť a popália sa pri tom.
Faktom je, že dnešní mladí ľudia majú iný pohľad na svet a na život a v mnohých prípadoch sa stane, že sa deti počas dospievania s rodičmi rozídu zle. Stane sa, že rodina sa hanbí priznať: Syn sa s nami nerozpráva, dcéra sa s nami nerozpráva. Alebo sa posekajú súrodenci. Toto sú momenty, ktoré skrývame v pivniciach našich domov. Nechceme, aby o tom niekto vedel. Chápem to, že to nie sú veci, ktoré budeme vykladať každej návšteve, ktorá príde do nášho domu.
Ja poviem otvorene, že to nevnímam ako nejakú hanbu. Je to realita života. K takýmto veciam v rodinách dochádza. A áno, stáva sa to aj v kresťanských rodinách a veriacim ľuďom. Ale čo vnímam ako zlú vec je, že takéto veci sa snažíme skryť niekde v pivnici, aby sme ich nemali na očiach, aby nám nepripomínali, že došlo v našich vzťahoch k zlyhaniu. Ako veriaci ľudia predsa jasne vieme, čo máme robiť.
Túto vec riešil Peter, keď sa raz Ježiša opýtal, či má bratovi odpustiť až do sedem ráz. V Židovstve je sedmička číslo plnosti a Petrovi sa už tých sedem ráz zdalo príliš. Pán Ježiš to Petrovi vynásobil 70 x 7 ráz. To akoby povedal: Peter, vždy mu máš odpustiť, vždy! Pritom Peter jasne hovoril o tom, že sa brat previnil voči nemu, čiže vinník bol v tomto prípade jasný. Neviem, či ste si to uvedomili, ale v tej čudnej Božej matematike nebolo nič o tom, že mu má odpustiť, keď príde s plačom, alebo ospravedlnením. Nič také Pán Ježiš Petrovi nespomínal. Povedal mu len: Peter máš mu odpustiť vždy, to je celé.
Takže toto vám, bratia a sestry, pripomínam do našich rodinných sporov. Možno vás brat, či sestra pripravila o dedičstvo. Možno vaše dieťa od vás odišlo naštvané a vykričalo vám mnoho zlých vecí. Možno padli nadávky a bola tam a stále je veľká nenávisť. A možno z vášho pohľadu je vinník úplne jasný a právo je na vašej strane. Ale aj tak Pán Ježiš povedal, že svojmu bratovi máš odpustiť. A ten brat môže byť tvoj syn, dcéra, nevesta, zať, vnuk, či vnučka, otec, či mama, svokra, či svokor...
Neuspokojte sa s tým, že máte zlý vzťah, nezaložte to do pivnice svojho domu a nepriložte to nejakým haraburdím, aby ste na to zabudli a nemuseli na to myslieť. Božie slovo hovorí: Ak je možné, nakoľko je na vás, majte pokoj so všetkými ľuďmi...
Ak ste veriaci človek, tak si uvedomte, že vy to nikdy nemôžte vzdať. Vy sa snažte o zmierenie, začínajte vždy nové kroky, inicializujte nejaké nové spôsoby ktoré budú viesť k zmiereniu. Dnes máme telefóny, môžeme volať, písať SMS-ky, maily, pozývať na opekačky, či nejaké oslavy. Vymýšľať niečo, aby sa tieto rozbité vzťahy upokojili. O to viac, že je to naša krv.
Prestaňte čakať na nejaké ospravedlnenie. Veľakrát v takých prípadoch to končí pri tom, že každá strana má pocit, že je s tým „v pohode“, len čaká, kedy sa ten druhý príde ospravedlniť. Hovorím vám, že k odpusteniu nepotrebujete ospravedlnenie.
Vy a ja ako veriaci ľudia odpúšťame pre niečo iné. To je to podobenstvo, ktoré Pán Ježiš povedal Petrovi. My odpúšťame, pretože nám Pán Boh odpustil viac, ako máme my odpustiť svojim blízkym. Veriaci človek by nemal žiť minulosťou. A naše rodiny ozaj potrebujú popracovať na vzťahoch.
Tento týždeň sme pozerali jeden kresťanský film s názvom Kauza Kristus. Skutočný príbeh Lee Strobela, novinára, ktorý mal veľmi zlý vzťah s otcom. Otec ho dosť často kritizoval a v detstve toho bolo aj viac. K zmiereniu nedošlo a otec náhle zomrel. Po pohrebe v rodičovskom dome našiel otcovu peňaženku a v nej ústrižok z novín, kde spomínali jeho ocenenie v práci. V pracovnom stole otca nakoniec našiel blok, kde si otec vystrihoval všetky jeho články. Keď to uvidel rozplakal sa a mama, keď do toho prišla do izby, povedala mu: Otec ťa mal veľmi rád, len on to nevedel povedať a nevedel to správnym spôsobom dať najavo.
Odpustenie a zmierenie je dôležitejšie ako naše egá, ako naše majetky a dedičstvá, ako naša urazená pýcha.
Veľakrát si povieme pri takýchto rodinných konfliktoch, že ja toho svojho brata, či sestru, otca, či mamu, syna, či dcéru nepotrebujem. Dokážem žiť aj bez nich a možno ešte spokojnejšie a kľudnejšie ako s nimi. Áno, máte pravdu. Ale my to odpustenie a zmierenie potrebujeme kvôli tomu, aby nám Boh odpustil. Veď sa tak aj modlíme: ...odpusť nám naše viny, ako aj my odpúšťame svojim vinníkom... Takže ak veríte v Boha, to odpustenie skutočne potrebujete. A aj ja ho potrebujem.
Dnes vás, bratia a sestry pozývam, aby ste zašli do svojej pivnice a urobili tam poriadok. Sú veci, ktoré odtiaľ treba jednoducho vyhádzať. Staré hnevy, závisti, zloby, staré krivdy, ktoré sú už zabudnuté. Nič z toho už nebudete potrebovať. Treba to raz a navždy zo svojej rodiny vyhodiť a skoncovať s tým. A ak tam nájdete skryté i niečo nepríjemné, čo sa týka vašich najbližších, urobte všetko pre to, aby ste našli vzájomné zmierenie a odpustenie. Nech tá fasáda nie je len divadielkom, ale nech vystihuje aj realitu našich rodín.
Iniciatíva na zmierenie musí vychádzať od kresťanov, pretože my potrebujeme odpustenie od nášho nebeského Otca. Toto ľudia zo sveta nevedia.
Možno tých vecí, ktoré máme v našich pivniciach je viac a ja som sa sústredil iba na tie konflikty. Ale vedzte, že nie je nič tajné, čo by raz nevyšlo najavo. Prečo čakať na to, kým nám ten poriadok urobí Pán Ježiš pri poslednom súde, keď ho môžeme pre svoje dobro i svojich najbližších urobiť my?
AMEN
Piesne: Najsvätejší...; 496; 498; 559; 652; A 54; 656/4
Texty: 1Kr 19,15–16.19–21; Ž 16,1–11; Gal 5,1.13–25; Luk 9,51–62
