Nedeľa po Vstúpení 2021

Kázňový text: Mt 25,45-46

Tí, ktorí ste nás sledovali predošlé štyri nedele, viete, že dnes končíme našu sériu s názvom Oklamaní??? Toto sú témy, ktoré sme prešli:

1. Keď sláva a bohatstvo je všetko
2. Keď sa človek stane bohom
3. Keď Boh od teba nič nechce
4. Keď sa život tvári, že niet smrti

Tá posledná dnes má názov :

    5. Keď neexistuje peklo, iba nebo

Na úvod musím povedať, že to, o čom dnes budeme rozprávať, je tiež veľkým problémom. Jedna vec je, že takto to vnímajú neveriaci ľudia. Tá druhá, že o existencii pekla majú pochybnosti aj samotní kresťania.

Pohľad neveriacich ľudí je, že Boh neexistuje, ale, ak by existoval a skutočne by niečo po smrti bolo, tak ja predsa nie som zlý človek a určite by Boh musel akceptovať môj život a moje rozhodnutia. Je to presvedčenie mnohých ľudí, ktorí Boha popierajú, ale aj tých, ktorí vo svojom živote, ako sa to moderne hovorí, Boha neriešia.

Čítal som k tejto téme názor jedného známeho skeptika, ktorý hovoril, že ak by naozaj nakoniec existoval Boh, tak je to v poriadku, pretože by mu povedal, že v slobodnej vôli, ktorú mu sám dal a s vedomosťami a poznaním, ku ktorému došiel, robil všetko v živote najlepšie, ako vedel. Takže mu Boh vlastne nič nemôže vyčítať. Je to v podstate len trochu obšírnejšie rozvedená veta, ktorú počúvame od jednoduchších ľudí: Som dobrý človek, nikoho som nezabil, nežijem zlý život, tak, čo by odo mňa ešte Boh mohol čakať? Musel by byť spokojný s tým, ako žijem a čo robím.

Priznám sa, že takáto suverenita niektorých ľudí ma šokuje. Je v tom aj také skutočné šalamúnske uvažovanie. Bože, som neveriacim, lebo som sa vo svojej slobodnej vôli a vo svojom poznaní tak rozhodol. Ale tú slobodnú vôľu si mi dal Ty. A poznanie, ktoré som mal, bolo obmedzené, takže som sa rozhodoval v rámci svojho poznania. Nemohol som urobiť predsa lepšie rozhodnutie! Takže nakoniec za to, že sa človek rozhodol žiť život bez Boha, je vlastne vinný sám Boh.

To by bola možno pravda, keby tu pre život nebola žiadna iná možnosť, ani iná alternatíva. Lenže ona tu je. Ja, ako človek, sa slobodne môžem rozhodovať, či budem veriacim, alebo neveriacim.

Minulý víkend bola konferencia EVS s názvom Dobrý Boh a v nej sa stále dookola opakovala myšlienka o pôvode zla vo svete. Ak je Boh dobrý, prečo je vo svete zlo a utrpenie? Jeden z argumentov na túto otázku je, že nás Boh stvoril ako slobodné bytosti, ktoré majú možnosť voľby. Stvoril nás so slobodnou vôľou a schopnosťou rozsudzovať, čo je dobro a čo je zlo. Niekedy nám to síce trvá trochu dlhšie, ale po čase, keď vidíme ovocie svojich činov, vieme jasne povedať, čo je dobro a čo je zlo.

Pripomínam to preto, lebo my sme tí, ktorí si vyberajú, ako budú žiť život na tomto svete. Môžeme si vybrať, či budeme žiť ako veriaci ľudia, alebo ako neveriaci. Aj toto je naše slobodné rozhodnutie, takže je to mylná predstava, hádzať vinu na Boha, že ja som sa v živote rozhodol žiť bez Neho. Stále máme na výber a platí to aj v tomto prípade.

Nemyslím, si, že správa o tom, že po smrti sa raz všetci postavíme pred Boží súd a budeme vydávať počet so svojho života, bola nejaká nová správa pre človeka. Túto informáciu považujem za všeobecne známu pre všetkých ľudí, nie iba pre kresťanov. Takže, ak má byť nejaký súd a nejaká zodpovednosť za to, ako som prežil život, odkiaľ sa berie presvedčenie, že po smrti bude všetko dobré, že to tam nejako spravíme a každý človek skončí v nebi? Načo by tam mal byť nejaký súd, keď všetci do jedného žijeme dobré životy? Čo ten Boh chce vlastne súdiť, keď my, ľudia, máme pocit, že robíme vždy všetko najlepšie, ako vieme?

Je na to iba jedna odpoveď a tá znie, že sme Oklamaní! Mám pocit, že aj vo veciach viery existujú „slniečkári“. Boh je predsa láska, vše-objímajúca láska, Boh miluje predsa každého človeka a Pán Ježiš sa za všetkých obetoval, takže On to nejako s tými, ktorí žili zlý život, vyrieši. Veď Boh sa nebude celú večnosť pozerať na utrpenie človeka. Ako by sa taký Boh, ktorý by nechal niekoho večne zatratiť, mohol nazývať Láska? Takže Pán Boh to nakoniec všetko urovná, trochu pohrozí prstom a všetkým ľuďom otvorí nebesá, veď nie sme vôbec takí veľkí hriešnici.

Znie to veľmi dobre, ale v podstate to znamená, že môžem na tejto zemi žiť ako chcem, môžem robiť všetko, čokoľvek chcem, veď aj tak nakoniec všetci skončíme v nebi, lebo nás Boh miluje. Lenže, ak zoberiete do rúk Božie slovo, veľmi skoro pri čítaní zistíte, že toto vôbec nie je pravda.

Slová o poslednom súde nie sú ojedinelým zjavom v Božom slove. Mnohé nájdete v Ježišových podobenstvách o nebeskom kráľovstve.Podobenstvo o desiatich pannách hovorí, ako sa dvere zatvorili a päť družičiek sa nedostalo na svadbu, pretože sa nepripravili. Podobenstvo o poslednom súde, kde budú ľudia rozdeľovaní napravo a naľavo, ako pastier oddeľuje ovce od kozlov. Alebo aj podobenstvo o boháčovi a Lazarovi, kde jeden z nich skončil v mukách podsvetia. Biblia nepozná iba Happy end.

Slová o súde máme aj na ďalších miestach v Biblii, až po knihu Zjavenie Jána. Tak, kde sa berie to presvedčenie: len kľud a pokoj, všetko bude po smrti dobré?

Ako opak môžeme spomenúť, že Pán Ježiš odpustil prostitútke a neodsúdil ju za nemravný život. Niektorí z toho vydedukovali, že, ak to neurobil tu na zemi, tak to neurobí ani potom v nebesiach pri poslednom súde. Alebo žeby nie? Toto je veľmi chybný výklad tohto slova. ...žena, ani ja ťa neodsudzujem, ale nehreš viac. To pre ňu znamenalo, že tu a teraz to musí skončiť.

Samozrejme, že „peklo“ je biblický obraz a ľudia horiaci v neuhasiteľnom ohni, ako bol boháč z podobenstva, sú len snahou o vystihnutie maximálneho utrpenia. Miesta, kde nebude Boh a teda nebude láska. Nevieme to lepšie popísať, ako večné odlúčenie od Boha. Myslím si, že obrazy s čertami, ktorí hádžu ľudí do ohnivého jazera, len zosmiešňujú to, čo chcel Pán Ježiš, ale aj apoštol Ján vo videní, opísať. Týmito obrazmi chceli dať jasne najavo, že na takomto mieste by nikto skončiť nechcel a nikto by nechcel ani takto trpieť. To je myšlienka pekla.

Takže rozmýšľajme. Ak bude súd, musí byť aj odsúdenie. A ak máme od Boha pre život nejaké pravidlá, tak musí prísť aj moment, keď za ich dodržiavanie, či nedodržiavanie, budeme braní na zodpovednosť. Načo by inak boli pravidlá, ak by ich nikto nikdy nekontroloval?

Ak však pripustíte, že nás Pán Boh raz postaví pred súd, tak počítajte so zodpovednosťou za prežitý život. To nie je ani zastrašovanie, ani vyhrážka. Poznanie toho nám nemá naháňať hrôzu, skôr nás to má viesť k zodpovednému životu podľa Božej vôle. Nehazardujme so svojou budúcnosťou v naivnej predstave, že ak to ozaj bude tak, ako hovorí Biblia, ja to tam pred tým Bohom nejako uhrám. Ja to „ukecám“, ako na nejakej ústnej skúške, či na maturitách.

Veľa rozmýšľam nad tým, že keď učeník Ján videl Ježiša vo videní na ostrove Patmos v Jeho sláve, nezmohol sa na žiadne priateľské reči. Uvedomoval si svoju hriešnosť a mal strach z Ježišovej svätosti. Tak, ako si mám predstaviť nejakého človeka, ktorý Pánu Bohu tam všetko vysvetlí a bude mu oponovať? Ako?

Hovorí sa taký vtip o amerických hrdinoch. Viete, prečo nehral Bruce Willis hlavnú úlohu vo filme Titanic? Odpoveď je, lebo by bol všetkých zachránil.

Pred Bohom zabudnite na nejaké hrdinstvo. Zabudnite na predstavu o tom, že ja, ak bude po smrti nejaký súd, Bohu všetko vytmavím a poviem mu také argumenty a takú obhajobu, že nebude vedieť, čo povedať. Také hrdinstvo patrí do amerických filmov a je veľmi ďaleko od reality.

Na konci vôbec nie je iba nebo, je aj miesto plné utrpenia a bolesti, kde nebude Boh a nebude tam kúsok lásky. Tí, ktorí ho opisovali, sa nás snažili maximálne odstrašiť a chceli nám dať najavo, že na takomto mieste nechceme skončiť. Preto obraz ohňa, preto obraz utrpenia, ako pri popáleninách. To, že sme to v dnešnej dobe zosmiešnili, to nič nemení na tom, že takéto miesto skutočne existuje.

Ak počítame so súdom, mali by sme vedieť, na základe čoho budeme súdení. A čo na tom Božom súde zaváži? To najzákladnejšie kritérium väčšina ľudí pozná. Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený... Čiže, viera v Trojjediného Boha je to prvé a najzákladnejšie kritérium. Hľadal si Boha, snažil sa ho spoznať, pýtal si sa naň v živote? Môžete mať mnoho výhovoriek, prečo nie a kto je na vine, že ste sa o Boha nezaujímali, ale neviem, či obstoja.

Myslím si, že z viery a poznania Boha plynie druhé kritérium a to je život podľa Božej vôle. Aj Diabol verí, hovorí Božie slovo. Človek, ktorý spoznal Boha, túži žiť podľa jeho vôle. Až to ďalšie kritérium sú dobré skutky, ktoré sa človek snaží v živote robiť.

Tak, či onak, začína sa to práve vierou v Boha. Nepreskočte, bratia a sestry, tento zlomový bod svojho života. Tým, ktorí v Neho veria, Pán Boh zasľúbil nebo a keď existuje nebo ako, prejav Božej milosti, existuje aj peklo, ako prejav Božieho súdu.

AMEN

OZNAMY

• Bohoslužby nájdete na stránke www.lutheran.sk, alebo na YouTube Obišovce.
• Bohuznáma sestra ďakuje Pánu Bohu za veľký dar milosti a ochranu počas náročnej liečby. Prešla ťažkou životnou skúškou a bol to práve Boh, ktorý držal nad ňou ochrannú ruku. Vyjadruje Bohu chválu a vďaku vo viere, že v jej ďalšom živote prídu už pokojné dni. Z vďačnosti za všetko venuje pre potreby Obišovského zboru 30,- eur a pre potreby mládeže 20,- eur.
• Bohuznámy brat pri životnom jubileu oferuje na Trebejovský kostol 100 eur, pre Obišovce 50,- eur a pre Kysak 50,- eur.
• Bohuznáma rodina pri spomienke na manžela, otca a starého otca ktorý zomrel pred desiatimi rokmi oferuje na Trebejovský kostol 100,- eur.
• Bohuznáma sestra z Kysaku venuje na detský tábor 100,- eur.
• Brat Galdun s rodinou pri vzácnom životnom jubileu a pri 4.-tom výročí smrti manželky, mamy a starej mamy venuje pre potreby CZ 200,- eur. Ďakuje za prežité roky a prosí o milosť do ďalších dní života.

Ak sa v priebehu týždňa uvoľnia opatrenia prejdeme na rozpis bohoslužieb, ako ho máme v našom zborovom časopise Pútnik.

Piesne: O Ježiši...; 160; 162; 161; 163; A 39; 654

Texty: Sk 16,16–34; Zj 22,12–14.16–17.20–21; Ž 97,1–12; J 17,20–26