2. po Zjavení 2016

Kázňový text: Iz 61,1–3

5. marca tohto roku budeme mať na Slovensku parlamentné voľby. Samozrejme, že nebudem dnes robiť predvolebnú kampaň žiadnej z politických strán.

Nikdy som to ani z tohto miesta nerobil, bolo by to neférové, ale chcel by som vám ukázať určitú spojitosť s naším biblickým textom. Pred voľbami sú všetci politici veľmi aktívni hlavne voči voličom. Začala nám už aj bilboardová kampaň, na ktorej všetci sľubujú, čo pre nás po voľbách urobia, ak im dáme svoj hlas. Veď to všetci dobre poznáte.
Nakoniec, ani nemusím vysvetľovať, ako to celé vždy po voľbách dopadne. Poväčšine sa žiadne sľuby nenaplnia, pretože v realite to nie je také jednoduché, ako na plagátoch, a ak sa niečo aj napĺňa, lebo to mnohí takto prezentujú, my máme pocit, že to nie je to, čo nám sľubovali. Ale takto to už je so sľubmi a plánmi. Hovoriť o tom, čo v budúcnosti urobím je jednoduchšie, ako to reálne naplniť a uskutočniť.
Skúste si dnes predstaviť niečo iné. Skúste sa na chvíľu vžiť do obyčajných ľudí v židovskom národe v čase, keď sa vrátili s babylonského zajatia. Priblížim trochu situáciu.
Tí, ktorí sa vrátili medzi prvými, zažili ohromné sklamanie z toho, čo ich doma čakalo. Prišli do krajiny, ktorá bola bez akejkoľvek správy, každý si robil čo chcel, hlavné mesto Jeruzalem ležalo skoro cez 40 rokov v ruinách, bez opevnenia a hradieb. Prišli síce domov, lebo po tom tak veľmi túžili, ale doma nebolo doma. Bolo treba všetko robiť odznova. A oni v dobrej viere začali, aj keď mali množstvo neprajníkov. Nebolo ničoho. Vojnou zničená a cez 40 rokov okupovaná krajina. Ako to mohlo vyzerať?
Ale kus práce sa podaril. Postavili hradby, nanovo vybudovali Jeruzalem a začali žiť, ako pred tým. Nebolo to už až také slávne mesto, nebolo v ňom toľko bohatstva a nebola už absolútna samostatnosť. Aj keď im Kýros dovolil vrátiť sa a ďalší perzský kráľ Artaxerxes pomohol s materiálom na obnovu, nikdy sa nevymanili spod perzskej ríše. Nikdy neboli slobodní, ako napríklad za kráľa Dávida. Ostali podriadení Perzskej ríši a potom prišiel Alexander veľký a s ním Grécka ríša a potom to plynulo prevzali Rimania. Sloboda už nebola dokonalou slobodou. Bolo to už vždy iba podriaďovanie sa.
Práve v týchto časoch napísal prorok Izaiáš slová o čase milosti ao služobníkovi Božom,ktorý raz príde a s ním radostná zvesť pre všetkých chudobných a biednych. On zaviaže rany tým, ktorí sú skrúšeného srdca, vyhlási zajatým prepustenie na slobodu, uväznením otvorenie žalára, s Ním príde milostivý rok Hospodinov a potešenie všetkých smútiacich…
Vtedy bilboardy ešte neboli, ale znie to veľmi podobne. Čo urobím, ak raz prídem a dáte mi príležitosť. Ako nápis počas predvolebnej kampane. Len s tým rozdielom, že Izaiáš nehovoril o tom, koho si majú voliť a nehovoril o tom, že príchod tohto Božieho muža závisí od voličov. Napísal len zasľúbenie, že príde deň, keď toto všetko spôsobí Hospodin bez zásahu človeka.
Ak chcete, môžete to brať ako Hospodinovu predvolebnú kampaň. Pán Boh sľúbil židom, že raz v jeho dejinách príde takýto Boží muž a s ním všetky tieto avizované veci.
Samozrejme, že si pod týmito slovami môžete predstaviť čokoľvek. Každý si túto prorockú reč preložil podľa svojich vlastných predstáv a sledoval, kedy príde niekto taký, na koho tieto slová podľa jeho vnímania budú sedieť.
Ono aj dnes je to tak. Na bilboarde si prečítate: Chránime Slovensko!; alebo: Aby sa doma oplatilo pracovať, podnikať a žiť; či: Viac výhod pre východ! Ten, kto je na tom obrázku pod týmto sloganom rozumie svojej predstave a my, ktorí to čítame, máme veľakrát inú predstavu. V tom je ten háčik mnohých nezhôd a nepochopenia.
Samozrejme, že tomu nebolo inak ani v Židovskom národe. Nehovoriac o tom, že táto prorocká reč bola taká symbolická a obrazná.
„Poslal ma biednym hlásať radostnú zvesť…“ To môže byť čokoľvek. Biedni ľudia budú počuť niečo radostné, niečo čo ich poteší a prinesie im úľavu.
V osobnom živote nejakého chudobného žida to mohlo nastať, keď mu niekto odpustil dlh, alebo jeho veriteľ zomrel a on sa dozvedel, že nebude musieť splácať, lebo už nemá komu.
Ale podľa proroctva to malo mať oveľa väčší dosah. Keď sa na to pozerám dnes, počujem Ježišovu odpoveď Jánovi Krstiteľovi: …chudobným sa zvestuje evanjelium… Nebolo to pri pár ľuďoch. Tie slová sa naplnili pri zástupoch, ktoré ho doprevádzali. Chudobní a biedni o ktorých sa farizeji a zákonníci nezaujímali, pretože z nich žiadny zisk nebol, zrazu mali niekoho, kto sa s nimi dlhé hodiny rozprával, kto ich vyučoval, venoval im svoj čas a kto im zvestoval evanjelium. Teda radostnú zvesť, že Boh pre nich pripravil spásu. Vieme o dvoch zástupoch ľudí, raz ich bolo 5000 a raz 3000 okrem žien a detí. Ale evanjelisti často opisujú, že ho sprevádzal veľký zástup mužov a žien. Aj vtedy, keď tesne pred svojou smrťou vstupoval do Jeruzalema, to bolo množstvo ľudí, ktorí mu prevolávali na slávu.
Izaiáš hovoril ďalej: …príde ten, ktorý zaviaže rany tým, ktorí sú skrúšeného srdca… A my v tých slovách znovu môžeme vidieť Pána Ježiša, napríklad ako stojí pri jazere v Siloe a vidí tam ležať postihnutého muža, ktorý sa sťažuje, že nemá nikoho, kto by mu pomohol dostať sa do vody, keď sa zvíri, aby mohol byť uzdravený. V tej absolútnej bezmocnosti tohto človeka mu podáva ruku a uzdravuje ho. A nebol to len jeden prípad, boli ich stovky, mnohé v Biblii nemáme ani opísané.
Proroctvo pokračuje: …vyhlási zajatým prepustenie na slobodu… Možno teraz poviete, že Ježiš nikomu z väzenia na slobodu nepomohol, ale väzenie nie je iba basa, v ktorej sedí človek za nejaký trestný čin. Väzenie je aj v poviazanosti hriechu. A tu znova môžeme vymenovávať prípady, keď Ježiš vyhnal démona z človeka, keď uzdravil syna, ktorého otec na otázku či verí, povedal: …verím, pomôž mojej nevere. Z Márie vyhnal zlých duchov, ale tých prípadov prepustenia na slobodu bolo tiež viac.
A nakoniec aj proroctvo o vyhlásení milostivého roka Hospodinovho. V Izraeli to bol každý 50 rok, keď si žid židovi mal odpustiť jeho dlhy a mali začať odznova. Spomeňte si, ako z úst Ježiša mnohí počuli: …odpúšťajú sa ti tvoje hriechy…
Na základ toho môžeme povedať, že Pán Boh naplnil slová svojej predvolebnej kampane a skutočne poslal svojho syna, ktorý tieto slová reálne uskutočnil. Pri máloktorom politikovi dnes môžeme povedať, že si stojí za tým, čo sľuboval.
Ale pri tom Izaiášovskom texte treba, aby sme zašli ďalej, ako len k naplneniu týchto sľubov v časoch Rímskej ríše. Treba sa pýtať, či tieto slová platia i dnes. Je to reálne aj v dnešných časoch, čo Pán Boh cez slová proroka Izaiáša sľuboval vtedy?
Slová o tom, že biedni majú možnosť počuť slová radostnej zvesti, stoja na našej iniciatíve a našej snahe. Taký Marian Kuffa v Žakarovciach, či Stano Gurka vo Veľkom Slavkove, to sú ľudia, ktorí dnes napĺňajú proroctvá Izaiáša, prinášajú radostnú zvesť evanjelia o Božej záchrane a milosti ľuďom, o ktorých hovoril prorok. O ľuďoch, o ktorých nikto nestojí. Ale nemali by byť v tej práci osamotení. Je to i moja i vaša povinnosť bratia a sestry. Aj keď nie všetci máme dary, aby sme to dokázali robiť v takých rozmeroch.
…zaväzovať rany tým, ktorí sú skrúšeného srdca… Cez nás a naše ruky to chce Ježiš robiť aj dnes. Ak ľudia majú pocit, že sa tie slová neuskutočňujú, tak je to naša vina. My sme zlyhali.
…vyhlásiť zajatým prepustenie na slobodu, uväzneným otvorenie žalára… To nie je o nejakej amnestii, ktorú robí raz za čas prezident. Je to o našej pomoci a snahe pomôcť oslobodiť ľudí, ktorí sú poviazaní v rôznych otroctvách vín a hriechov. Samozrejme, že nie je v našej moci odpúšťať hriechy, to stále robí Boh, ale my sme tí, ktorí im toho milostivého Boha máme sprostredkovať, so všetkou tou Božou milosťou a Božím odpustením.
Minule mi niekto spomínal, že keď sa sťažuje na politikov, či starostov v obci, tak ten človek má takú reakciu: Nenadávaj, aj ty si mohol kandidovať a urobiť to inak.
Má to myšlienku. Myslím, že to isté platí aj v Kristovej cirkvi. Nesťažuj sa, nekritizuj a nenadávaj, že to nie je tak, ako by to malo, či mohlo byť. Ale choď a urob to ty! Tak sa naplnia slová proroka Izaiáša.

AMEN

Piesne: 52; 461; 491; 493; A 89; 656/5
Texty: 2M 3,1–10; 1K 1,26–31; Mt 17,1–9; Ž 97,1.6–12