Smrtná nedeľa 2021

Kázňový text: R 8,6-11

Dnes sme sa, bratia a sestry, zahĺbili do čítania pašií. Prešli sme si predpovede Starej zmluvy, ako aj naplnenie proroctiev na ceste kríža Pána Ježiša Krista. Ale dnes trochu odbočíme od týchto udalostí a chcem vás pozvať k slovám apoštola Pavla, ktoré hovoria o dvoch životných cestách. Na jednej strane je to cesta telesného rozmýšľania a na druhej strane ako protiváha je duchovné rozmýšľanie.

Apoštol Pavol to napísal ozaj veľmi zvláštne: A telesne zmýšľať je smrť, ale duchovne zmýšľať je život a pokoj! Sú to veľmi rázne slová. Keď je to napísané takto a vy by ste dostali na výber, tak si každý z nás určite vyberie radšej duchovné rozmýšľanie. Lenže, čo to vlastne je „rozmýšľať duchovne“? Ako to má vyzerať v každodennom živote? Máme sa zavrieť niekde do kláštora, prerušiť všetok kontakt s terajším svetom, zahĺbiť sa do modlitieb a Božieho slova a prežiť život v meditáciách a odriekaní? Toto by bolo to duchovné rozmýšľanie?

Povedzme si otvorene, že takýto život neviedol ani sám apoštol Pavol. A takto nežil na tejto zemi ani Pán Ježiš Kristus. Takže duchovne zmýšľať sa musí dať aj nejako inak, ako len takto.

Skúsme to skôr z tej druhej strany. Čo znamená zmýšľať telesne? My, ľudia, sme telesní, takže telesné rozmýšľanie by nám malo byť bližšie. Napadlo mi, že práve Pavol napísal v liste Efezským katalóg s názvom „skutky tela“ a tam sa píše: A zjavné sú skutky tela ako: cudzoložstvo, smilstvo, nečistota, zmyselnosť, modloslužba, čarodejníctvo, nepriateľstvá, svár, nenávisť, hnevy, zvady, rozbroje, roztržky, závisti, vraždy, opilstvá, hodovania a im podobné.

Telesné zmýšľanie a skutky tela budú mať k sebe blízko, pretože všetky tie hriechy, ktoré Pavol vymenoval začínajú práve myšlienkou. Nech si zoberiete cudzoložstvo, či smilstvo, začínajú sa v mysli, túžbou a žiadostivosťou. Alebo nenávisť, hnev, zvady, rozbroje, kým sa toto všetko stane skutkom, predchádza mu sústredenie mysle, teda naše rozumové pochody, ktoré potom vedú k týmto zjavným hriechom. Takže prepojenie telesného zmýšľania a skutkov tela je jasné. A musím povedať, že pri takýchto hriechoch, ktoré Pavol vymenoval, je to aj úplne pochopiteľné. Hriech začína v našich myšlienkach.

No nechcem hovoriť iba o týchto úplne zjavných hriechoch, ktoré vieme okamžite zaradiť. Chcem preniesť to telesné rozmýšľanie a jeho podobu do situácie, v ktorej sa nachádzame teraz. Skúste sa nad tým zamýšľať spolu so mnou.

Sme uprostred celosvetovej pandémie, ktorej vývoj vôbec nevieme predpovedať, máme mnoho úmrtí, plné nemocnice, nedostatok dôležitých liekov, chaotické spravovanie krajiny, rozpadajúcu sa vládu. Máme pochybnosti nad účinnosťou vakcín proti novým mutáciám, máme obavy pred neočakávanými reakciami na vakcíny, máme strach z toho, že nebudeme mať dostatok vakcín. Máme obavy o zdravotnícky personál, ktorý je preťažený, na druhej strane strach z toho, že niektorí všeobecní lekári neordinujú, nevieme sa s nimi spojiť a nevedia nám poradiť. Obávame sa toho, že máme stále otvorené hranice, hrozia nám teda ďalšie a ďalšie mutácie, máme nedostatok peňazí, nedostatok práce, ale veľké dlhy, vysoké dane, krachujúce firmy...atď., atď.

Môj rozum hovorí, že toto sú vážne veci, v ktorých žijem. Prináša to mnohé obavy do môjho života. Kladiem si otázky typu: Čo si počnem? Čo budem robiť? Aj ja sa môžem stať obeťou tejto pandémie. Do toho prídu nejaké ľudské zlyhania a je po mne, pretože všetko sa to rúca a smeruje k horšiemu.

Neviem, či rozmýšľate podobne, bratia a sestry, ale keď sa logicky na to všetko, čo sa okolo nás deje, pozriete, musíte prežívať obavy a strach. Nie je to ani nijaké zavádzanie, ani zveličovanie, je to len opis situácie, v ktorej sa skutočne nachádzame. Keď som si čítal slová apoštola Pavla, že telesne zmýšľať je smrť, tak vidím, že to sedí viac, ako kedykoľvek predtým. Toto človeka ničí a ubíja a robí to veľmi intenzívne. Celá ta situácia nás deprimuje a straší. V konečnom dôsledku takéto rozmýšľanie prináša smrť.

Apoštol Pavol k tomu ešte napísal, že takéto rozmýšľanie je nepriateľstvom voči Bohu. Ale ja sa pýtam, prečo? Nemáme sa reálne pozerať na situáciu, v ktorej sa nachádzame? Máme si dať na oči nejaké ružové okuliare? Prečo je takýto pohľad nepriateľstvom voči Bohu?

Myslím, že odpoveď je v tom, že vzbudzuje strach. Božie slovo hovorí, že kto sa bojí, nie je dokonalý v láske, pretože v láske nieto strachu. Strach je jeden z prejavov nedôvery Bohu. Ak máme strach z budúcna, pochybujeme nad Božou mocou a nad tým, že sa deje Jeho vôľa. Spochybňujeme jeho rozhodnutia.

To telesné rozmýšľanie vedie k beznádeji. Niežeby to nebola pravda. Ak odstránite Pána Boha zo situácie, v ktorej sa nachádzame, tak je to celé zle. Ale to je to telesné rozmýšľanie. Ak nepočítate s Bohom, s Božím vedením, ostane vám len množstvo katastrofických scenárov, ktoré nás do budúcna čakajú. Telesné zmýšľanie je vkladanie nádejí do človeka, lenže človek je neistý a nestály a dokáže sklamať.

Telesné rozmýšľania je rozmýšľanie naviazané iba na túto zem a túto časnosť. Každý chce prežiť krásny život, chce si užiť a zrazu sa to nedá, sme obmedzovaní a ničení pandémiou a nám ubieha čas.

Asi pol roka dozadu dávali v správach informáciu, ako si v jednom Nemeckom meste počas lockdownu mladí ľudia urobili velikánsku párty. Bolo tam také množstvo ľudí, že polícia to nechala tak, aj keď niečo také bolo zakázané. Televízny moderátor sa pýtal jednej účastníčky, či je to v danej situácii v poriadku, že je tu také stretnutie a nedodržiavajú sa tu opatrenia. A to dievča začalo hovoriť o tom, že každý hovorí, že mladosť je krásna a v mladosti si môže človek užívať, tak prečo by sa mala obmedzovať, keď pre ňu je ten čas na užívanie teraz. Ona je mladý človek a má na to plné právo, lebo toto k mladosti patrí. Tá odpoveď mi ostala v pamäti. Bolo to plné egoizmu a sebectva.

To telesné rozmýšľanie skutočne prináša obavy a strach, pretože nie je nič iné, je len tento okamih tu a teraz. A ak to nebude dokonalé, čo budem mať? Ak mi nevyjde tento život, nič iné nemám, nič iné mi nezostane. Je to veľmi obmedzené rozmýšľanie.

Telesné rozmýšľanie vedie k nenávisti. Všimnite si atmosféru v našom štáte, hľadáme vinníkov, aby sme mali na koho obrátiť svoj hnev. Vinní sú politici, či už je to koalícia alebo opozícia, vinní sú cudzinci, ktorí prekračujú naše hranice, viníme pendlerov, sme nahnevaní na dovolenkárov, ktorí teraz v čase pandémie behajú po svete a užívajú si, hneváme sa na tých, ktorí nenosia rúška, na tých, ktorí nedodržiavajú karanténu... Koľkokrát sa spomínajú takéto porušenia pravidiel, v nás to vzbudzuje stále väčší hnev a nenávisť voči iným ľuďom.

Sme príliš naviazaní na tento svet, akoby nič iné neexistovalo. A, áno, pripúšťam, že pre mnohých, ktorí nemajú vieru a nádej v Boha, ani nič iné neexistuje. Takže všetci, ktorí sa nejakým spôsobom podieľajú na predlžovaní tohto ťažkého stavu, im ničia jediný život, ktorí majú. A uberajú im z tých jedinečných momentov, ktoré im život priniesol.

Veriaci človek by mal, podľa apoštola Pavla, naopak rozmýšľať duchovne. Ale, ako to je? Ako by to malo vyzerať v našej situácii? Ako by sa na to celé, čo sa u nás deje mal pozerať niekto, kto zmýšľa duchovne?

Ja si znova pomôžem slovami apoštola Pavla a pridám tu ešte ovocie ducha. Ak máme v živote zmýšľať duchovne, určite to musí súvisieť s ovocím, ktoré prináša do života človeka Duch Boží. Ale ovocie Ducha je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť. Proti takýmto nie je zákon.

Tak skúsme v tej našej pandemickej situácii s chaosom v politike, s problémami s testovaním a vakcínami, v tých ozaj ťažkých časoch rozmýšľať tak, aby z toho nášho uvažovania vzišla láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, zdržanlivosť...

Ja si uvedomujem, že sa situácia nezmení okamžite. Ale môže sa zmeniť postoj človeka k tomu, čo sa deje. Ako našej situácii pomôže, keď aj my, veriaci ľudia, budeme provokovať k väčšej nenávisti, keď budeme všetko, čo sa deje, obracať na zlé a hľadať vinníkov, ktorých potom budeme nenávidieť?

Potrebujeme priniesť do tohto sveta niečo pozitívne, niečo dobré. Potrebujeme rozmýšľať v Božích dimenziách. Viac duchovne, viac v dôvere v Boha, ktorý to všetko drží vo svojich rukách. Viac v optimistickom pohľade očakávajúc večnosť, bez toho, aby sme lipli iba na tejto zemi.

Alebo sme prestali dôverovať Bohu? Pochybujeme, že to má vo svojej moci a pod kontrolou?

Apoštol Pavol píše: Vy však nie ste v tele, ale v Duchu, ak Duch Boží prebýva vo vás. Vyznieva to tak príliš nábožensky, pretože my sme telesní a sme v tele, tak o čom vlastne Pavol píše? Náš pohľad na svet je iný, inak vnímame aj to, čo sa vo svete deje. Duchovne zmýšľajúci človek vidí aj dobré veci, nie je v tomto svete všetko iba zlé a čierne a namiesto roztržiek a hnevu, nenávisti a rozbrojov vie vytvárať okolo seba lásku, radosť a pokoj. Lebo toto je prejav duchovného zmýšľania.

AMEN

OZNAMY

• Bohoslužby nájdete na stránke www.lutheran.sk, alebo na YouTube Obišovce.
• Chceli by sme sa poďakovať rodine Janíkovej, ktorá nám zakúpila bezdotykový dezinfekčný dávkovač na ruky do Obišovského kostola.
• Bohuznáma rodina pri prvom výročí smrti otca a starého otca oferuje na Trebejovský kostol 100,- eur.
• Pri poslednej rozlúčke s Jánom Ferencom venuje manželka a dcéra s manželom pre potreby CZ 400,- eur.
• Bohuznáma sestra z Obišoviec oferuje pre mládež 30,- eur, pre detský spevokol Svetielko 30,- eur, pri pohrebe Jána Ferenca 10,- eur a namiesto ofery 50,- eur.
• Rodina Tomková pri poslednej rozlúčke s Jánom Ferencom venuje pre potreby CZ 30,- eur.

Piesne: pašie

Texty: pašie