Nedeľa po Deviatniku 2021
Kázňový text: Joz 9, 3-15
Už ste niekedy, bratia a sestry, klamali?Asi je to čudná otázka. Myslím, že ako deti sme všetci vyskúšali nejaké to klamstvo a podvod a určite sme kvôli tomu zažili aj nepríjemné chvíle strachu, pretože sa na to prišlo. Klamstvo musíme zaradiť k jedným z tých ozaj prvých prestúpení Božej vôle. Stačí si otvoriť prvé kapitoly Biblie a dočítate sa, ako diabol oklamal prvých ľudí, ako sa prví ľudia snažili oklamať Boha, ako sa Kain tváril, že nevie, kde je jeho brat... A takto by sme mohli pokračovať ďalšími a ďalšími momentami histórie ľudstva.
Zaujímavé je, že človek sa nemusí učiť klamať. Nemusí nám to niekto predviesť, aby sme ho potom mohli napodobniť. Klamstvo nám napadne a vyskúšame si ho sami. Pre človeka je to určitý spôsob ochrany pred dôsledkami a trestom.
Určite sme všetci ako deti vyskúšali nepovedať pravdu o zlej známke v škole. Tá motivácia na takéto klamstvo bola jednoduchá. Išlo o to vyhnúť sa trestu, nejakému postihu alebo zákazu. Alebo aspoň tie nepríjemné veci nejako oddialiť, či prehodiť na neskôr.
Párkrát to človek vyskúšal, občas to vyšlo, inokedy zas nie a potom, keď pravda vyšla najavo, tie postihy boli väčšie a pre človeka nepríjemnejšie. Takto to aspoň v detstve malo byť. Po odhalení klamstva musí prísť postih, aby si to dieťa uvedomilo, že toto nie je cesta, ktorou sa má v živote uberať.
Klamstvo nič nerieši, len odkladá nepríjemné veci na neskôr a toto sme ako deti mali pochopiť. Sú ľudia, ktorým to v detstve nedošlo, a tak podvádzajú a klamú dodnes. Pre niekoho je to doslova spôsob života. Ale chyba pri nich nastala niekde v mladosti, keď si títo ľudia ako deti neuvedomili, že klamstvo neostane navždy skryté a že raz príde moment, keď pravda vyjde najavo. Je skutočne nebezpečné zvyknúť si na život v klamstve.
Prečo dnes hovoríme o klamstve? Je na to jednoduchá odpoveď. Počas dobíjania zasľúbenej zeme sa Gibeónci pokúsili oklamať Izraelitov a ten pokus im aj veľmi dobre vyšiel.
Na jednej strane treba povedať, že pre Gibeóncov bola táto lesť zúfalým činom. Nemali mnoho možností na výber. Uvedomovali si, že Izraelci dobíjajú a obsadzujú jedno mesto za druhým a oni boli na rade. V podstate chceli iba prežiť, lebo vedeli, že v otvorenej bitke nevyhrajú. Obliecť sa do starých a roztrhaných šiat a prísť do Izraelského tábora s tým, že sa chcú dohodnúť na mieri, pretože sú chudobný národ a sú zďaleka, bol veľmi dobrý ťah.
Z toho vyplýva jedna veľká pravda. Oklamať človeka nie je problém. Stačí dobrá myšlienka, dobrý nápad a trochu snahy a podvediete hocikoho. V správach pravidelne počúvame o tom, ako podvodníci klamú starších ľudí, a vždy sa nájde niekto, na kom sa im to podarí napriek tomu, že ľudia vedia, že sa to môže stať. Ale oklamať sa dajú aj deti, aj mladí a aj dospelí.
- Pri deťoch často počúvame o kyberšikane. Zmanipulujú ich cudzí dospelí ľudia alebo aj rôzni násilníci.
- Teraz je moderné všetko kupovať cez internet. Objednáte si niečo, zaplatíte a zrazu zistíte, že taký obchod ani neexistuje a peniaze sú fuč.
- Alebo vám príde výzva na zaplatenie poplatku z nejakej štátnej inštitúcie a nakoniec sa dozviete, že to nebola pošta od nich, nie je to ich účet a to, čo ste zaplatili už nikdy neuvidíte.
Ani si neuvedomujeme, akí sme zraniteľní. A hrdo vyhlásiť, že ja sa oklamať nedám, lebo ja si dávam pozor... Myslím, že na také hrdinstvo už ani nemáme odvahu. Dnes sa bez problémov hocikto z nás môže stať obeťou klamstva a nejakého podvodu.
Tá druhá vec je len jeden detail, ktorý Józua zaznamenal vo svojej knihe, keď opisoval túto udalosť. Poznačil, že sa snažili prešetriť týchto cudzincov, zobrali im kúsky chleba a kontrolovali ich, či to sedí s tým, čo rozprávajú, ale Hospodina sa nepýtali. A tu veľmi veľa zavážil súcit. Gibeónci zahrali na známu strunu. Sme chudobný národ, sme len pútnici, ktorí tadiaľto prechádzame, sme hodní poľutovania. A Józua spolu s predstavenými zboru ich poľutovali a dali im prísahu, že ich nechajú nažive a že s nimi nebudú bojovať. Doteraz išlo všetko dobre. Až na krádež Achána sa dobíjanie zasľúbenej zeme vyvíjalo sľubne. Józua aj s ostatnými, obmäkčený súcitom, urobil veľmi rýchle rozhodnutie. Bolo to príliš skoro a ozaj to nebolo dostatočne premyslené. O Józuovi sme do tohto okamihu čítali, že všetko sa snažil robiť podľa toho, čo mu prikázal Hospodin. Ale tu, v tomto momente, sa Hospodina na nič nepýtal. Urobil rozhodnutie vodcu a predstavení zboru to dali cudzincom prísahou.
Takéto rozhodnutia dnes vidím často. Musím sa priznať, že ich často robím aj ja sám. Niekedy sme už tak sebaistí a suverénni, že Boha zo svojich rozhodnutí vynechávame. Možno z pohľadu človeka sú naše rozhodnutia dobré, občas ozaj dáme aj na náš súcit, len zabúdame na to, že nás je ľahké oklamať. Adam a Eva takto skočili na lep diablovi a takto to pokračuje až dodnes. Stávame sa obeťami ľudských klamstiev. Väčšinou je to tak, že z našich rozhodnutí na chvíľu vynecháme Pána Boha. Stačí ozaj iba moment, lebo máme pocit, že sme už dosť šikovní, dosť chytrí, už predsa vieme posúdiť, čo je dobré a čo je zlé. A potom príde to rozjasnenie a rozčarovanie.
Keď sa na túto udalosť medzi Izraelcami a Gibeóncami pozriete komplexne, nevyzerá to až tak hrozne. Dobre, nevyhnali spred seba tento jeden Kanaánsky národ, nevykonali nad nimi hubiacu kliatbu. Dohodli sa s nimi, bolo to predsa podstatne humánnejšie, takže to nemusel byť až taký zlý krok.
Áno, ak sa na to pozeráte takto, bolo to dobré. Mierová dohoda medzi nimi priniesla menej zabíjania a menej vojen. Mohli sa takto dohodnúť so všetkými. Ale kde by potom Izrael žil? Nebolo tam miesta pre všetkých. Stala sa však aj iná vážna vec.
Pán Boh tieto Kanaánske národy pre niečo trestal. Ten dôvod, prečo tam mal Izrael vykonať hubiacu kliatbu, tam nebol len pre nejaké rozmarné rozhodnutie. Prečo Pán Boh zničil napríklad Sodomu a Gomoru? Prečo prišla na zem potopa počas života Noacha? Myslíte si, že preto, že sa Pán Boh jednu noc zle vyspal? To predsa nie. Boli tam vážne dôvody, prečo musel prísť takýto ťažký údel.
Boh rozhodol o vyhladení Gibeóncov a Józua pre svoju nepozornosť ich spolu s predstavenými zboru nechal nažive. Nechali ich žiť uprostred seba, medzi svojimi ľuďmi. Aj keď Józua z nich urobil otrokov a boli z nich drevorubači a nosiči vody, to sa striedaním generácií úplne zmenilo. A ak by sme sa presunuli v čítaní do knihy Sudcov, ktorá opisuje udalosti po Józuovej smrti, dočítame sa tam toto: Izraelci bývali uprostred Kanaáncov, Chetejcov, Amorejcov, Perizejcov, Chivijcov a Jebúsejcov,6brali si ich dcéry za ženy, dávali svoje dcéry ich synom a slúžili ich bohom. Izraelci robili, čo sa nepáčilo Hospodinovi: zabudli na Hospodina, svojho Boha, a slúžili baalom a aštartám. (Sud 3,5-7) Izrael neurobil celkom pedantne to, čo od neho Hospodin očakával, a tak sa tieto pohanské národy stali pre Izrael pokušením, pascou, alebo, ak to chcete biblickou rečou, osídlom.
Dnes žijeme v multikultúrnej spoločnosti, v ktorej sa snažíme byť veľmi tolerantní. Máme otvorené hranice, snažíme sa pomáhať utečencom z rôznych krajín. Sú to ľudia tak, ako aj my, a zaslúžia si našu úctu a rešpekt.
V minulosti sme veľmi tolerantní neboli. Dokonca i malé rozdiely boli pre mnohých neprekonateľné. Pamätáte sa na dobu, keď bolo pre mnohých neprijateľné, aby si evanjelik, či evanjelička zobrala katolíka. Dnes sú už tieto bariéry prekonané. Je dôležité, že sme kresťania. Ale v tejto multikultúrnej dobe idú hlavne mladí ľudia ďalej. Moslim, hinduista, budhista je to jedno, hlavná vec, že sa predsa dvaja majú radi. Iná kultúra, iný národ, iné hodnoty, iné náboženstvo, iné postavenie žien, atď... To nie je predsa jedno, tie rozdiely neprekonáte iba tak mávnutím ruky. To je iný spôsob života, inak postavené priority, historicky inak dané smerovania. Doslova sa snažíme nevidieť rozdiely, ktoré sú medzi nami. Nie je riešenie toto všetko nejakým spôsobom pomixovať a popliesť. A to ešte vôbec nehovoríme o viere v Boha a náboženstve.
To pomiešanie sa Izraelcov s Kanánskymi národmi spôsobilo v ich histórii mnoho problémov a prinieslo veľké pokušenie. Myslím, že podobné problémy prichádzajú aj s dnešnou modernou multikultúrnou spoločnosťou. Je to predovšetkým pokušenie viery a vzťahu človeka s Bohom. Stret náboženstiev, v ktorom sa to ľuďom všetko pletie, a oni nedokážu obstáť vo svojej viere.
Dodnes v cirkevných štatistikách vypisujem, či pri sobášoch ide o zmiešané manželstvo alebo čisto evanjelické. Prax ukázala, že sa v otázkach viery manželia nevedeli dohodnúť, a tak prestali navštevovať jedno i druhé spoločenstvo. Ich deti boli vo väčšine prípadov neveriace. Dnes pri pohovoroch pred manželstvom zmiešaným párom hovorím z vlastného presvedčenia: Vyberte si spoločenstvo, kde budete chodiť spolu aj so svojimi deťmi, len sa pre nezhody nevykašlite na vieru v Boha.
Pri kresťanských cirkvách je to jednoduchšie. Ale, aké to bude vo vzťahu k iným náboženstvám? Nehovorím to preto, že by som chcel vzbudzovať nejakú nenávisť voči iným národom a národnostiam. Sami poviete, že je jednoduché byť kresťanom a žiť svoju vieru medzi veriacimi ľuďmi. Oveľa ťažšie je to povedzme v práci, kde máte neveriacich kolegov. Takisto bude ťažké žiť svoju vieru a presadzovať svoje hodnoty v rodine, kde je úplne iná viera a iné presvedčenie. A toto nás v našej multikultúrnej spoločnosti ešte len čaká.
Prečítajte si 9. kapitolu knihy Józuovej.
AMEN
OZNAMY
- Bohoslužby nájdete na stránke www.lutheran.sk, alebo na YouTube Obišovce.
- Uplynul rok od smrti Jána Jaška, na ktorého si s láskou spomína manželka a deti s rodinami. Pri tejto spomienke venujú 100,- eur pre potreby CZ.
- Bohuznámy brat pri príležitosti 70.-tych narodenín ďakuje za prežité roky a venuje pre potreby CZ 100,- eur.
Piesne: Najsvätejší.... 235; 259; 261; 625, A 60; 656/11
Texty: Iz 55,10–13; 1K 15,51-58, Ž 92,2–5.13–16; Luk 6,39-49
