2. po Zjavení 2021

Kázňový text: Joz 6, 1-6.16-18.22

V našom čítaní sme, milí bratia a sestry, preskočili celú 5. kapitolu. Nechcem tým zľahčiť udalosti, ktoré sú tam zaznamenané, len nie je možné venovať sa v našich kázňach úplne všetkému. Sú to dôležité momenty, ktoré mali svoj význam. Napríklad slávenie paschy alebo obriezka, ktorú prikázal Józua vykonať na celom ľude, keďže sa počas cesty 40 rokov nevykonávala. A veľmi zvláštne vyznieva aj stretnutie Józuu s Božím mužom, ktorý sa mu predstavil ako vodca voja Hospodinovho. Prečítajte si prosím tieto state doma.

Dnes by som chcel prejsť dôležitým momentom Józuovej knihy a tým je dobitie prvého mesta v zasľúbenej zemi, mesta Jericha. Priznám sa, že nepoznám historicky do detailov veľa vojen, ale táto bitka o mesto Jericho je jedna z najčudnejších. Myslím, že mi to dáte za pravdu.

Po prekročení hraníc Kanaánu Józua zhromaždí vojakov, ktorí sedem dní obchádzajú mesto na čele s truhlou zmluvy, ktorú nesú kňazi, a pred nimi ešte ide sedem trubačov. Mesto Jericho malo mocné hradby, ktoré sa nedali prekonať nejakým lezením, a boli aj dosť hrubé na to, aby ich vojaci vyvrátili. Ale veliteľ neprikázal pripravovať baranidlá, nekázal chystať nejaké vysoké rebríky, nevymyslel nejakú lesť, ako sa dostať podvodom za hradby mesta, ako to bolo napríklad s trójskym koňom. Z pohľadu vojenskej stratégie je to absolútne nepripravená a nezvládnutá bitka. Zo strany protivníka je na vojnu nachystané všetko. Mesto Jericho je uzavreté, zabezpečené, s množstvom zásob je pripravené na boj.

Môžeme sa len pýtať, o čom to celé svedčí? Niekto by povedal, že o Józuovej neschopnosti. Ale, keď sa na Józuu pozriete z pohľadu viery a poslušnosti Bohu, tak je tu muž na pravom mieste. Muž, ktorý je plne oddaný Bohu, ktorému je jedno, že bude na posmech, a je mu jedno, že to, čo robí, nemá žiadnu logiku. On plne dôveruje Bohu. To je pre nás kresťanov niečo obdivuhodné. Kde vidíte, bratia a sestry, dnes takúto poslušnosť Bohu? Toľko sa nahovoríme o duchovných veciach, toľko špekulujeme nad biblickým slovom, ale obyčajnú poslušnosť, až slepú poslušnosť, dnes nenájdeme.

Neviem, čo si Józua myslel, a akú mal predstavu o tom, čo sa bude diať a čo to obchádzanie mesta za sedem dní urobí. Dnes sa dá iba špekulovať o tom, čo spôsobilo, že sa tie mohutné hradby na siedmy deň zrútili. Bolo to zemetrasenie, či niečo iné? To by bolo naše racionálne vysvetlenie tejto situácie. Józua vedel, že to spôsobil Boh, a toto mali poznať aj všetky ostatné Kanaánske mestá. Zničenie mesta Jericha nebolo dielo človeka. Historické vykopávky potvrdili, že hradby mesta boli vyvrátené von, čo jasne potvrdzuje biblickú správu. Keď sa v minulosti dobíjali takéto opevnené mestá, útočiaci vojaci hradby vždy rozbíjali tak, že sa ich snažili vyvrátiť smerom dnu. Akú logiku by malo počas útoku vyvrátiť hradby na samých seba? Historicky je teda potvrdené, že ich zničenie nebolo dielom človeka.

Ale vráťme sa k útočnému plánu Józuu. Pán Boh od nás občas čaká úplne nelogické postupy. Môžu sa nám zdať tak, ako to bolo pri Jerichu, až hlúpe. Namiesto chystania sa na boj prechádzky? Počuli ste ešte niekedy o takej bitke?

Počuli ste niekedy od Boha na vás také nelogické požiadavky? Ja vám takých pár príkladov poviem a uvedomíte si, že aj vy o nich viete: Kto ťa udrie po pravom líci, nastav mu aj druhé. Nie je to dosť nelogický postup? Alebo, ak sa brat previní proti tebe, odpusť mu 70x 7 ráz. Ak sa máš súdiť s bratom pred neveriacimi, tak radšej trp krivdu... A ešte mnoho ďalších. Čo s tými Božími požiadavkami robíme my? Kývneme rukou a povieme, že toto sa reálne žiť nedá. Takto fungovať v dnešnom svete je nemožné. Józuova reakcia, ak by sa podobala tej našej, by bola: Muži, žiadne prechádzanie, musíme postaviť baranidlá a niečo vymyslieť, aby sme sa cez tie hradby dostali.

Tieto výzvy potrebujú odvážnych ľudí, ktorí dokážu absolútne dôverovať Bohu a ktorí sa nespoliehajú na vlastné sily a schopnosti, ale na to, že Pán Boh vie, prečo od nás tieto veci žiada. On vidí ďalej do budúcna, čiže vie, čo nám donesú, keď ich poslúchneme. Keď sa pozeráte na Józuu, neviďte v ňom hrdinu, ani odvážneho bojovníka, ale zbožného muža, ktorý verí Bohu a nepochybuje nad jeho slovami.

Tá druhá vec, pri ktorej sa chcem dnes zastaviť, je pre vieru mnohých kresťanov problematická. Je ňou Boží príkaz na hubiacu kliatbu všetkých obyvateľov mesta. Pre mnohých veriacich kresťanov je čítanie starej zmluvy jedným ťažkým balvanom, ktorý pred sebou vo svojej viere tlačia a nevedia si s ním poradiť. Ako sa vyrovnať s vojnami a vraždením, ku ktorým dával príkaz sám Hospodin. Na jednej strane v prikázaniach čítame: Nezabiješ! To prikázanie bolo uložené v truhle zmluvy. Na strane druhej čítame, ako Hospodin prikazuje vykonať hubiacu kliatbu nad obyvateľmi mesta Jericha. Nesmel prežiť nikto. Ani dieťa, ktoré sa nevie brániť, ani starec, ktorý nedokáže urobiť nič na svoju obranu. Nechcem tu podávať žiadne hlboké teologické vysvetlenia, ktoré vás teraz presvedčia, a razom všetko pochopíte. Chcem vám povedať, ako som sa s tým vo svojej viere popasoval ja a ako som to prijal.

Pán Boh urobil v histórii ľudstva niekoľko takých vážnych rozhodnutí. Máme príklad dvoch miest Sodomy a Gomory, ktoré boli zničené pre hriech, ktorý sa rozmohol medzi ľuďmi. Máme prípad potopy, ktorá prišla preto, že Pán Boh oľutoval, že učinil človeka, a zasiahol veľmi rázne. Nevieme ani odhadnúť, koľko ľudí vtedy zomrelo. Boli to prípady, keď Boží súd prišiel v podobe prírodnej katastrofy. Ale máme aj prípady, keď ten trest prišiel v podobe vojny a nadvlády iného národa.

Izraelský národ vo svojich dejinách zažíval veľa takýchto momentov. Keď sa vzdialili od Boha, poslal na nich Pán Boh iný národ, ktorý ich okrádal a nivočil. Bolo to hlavne v dobe sudcov, ale aj potom v dobe kráľov. Tu tento Boží súd nad kanánskymi kmeňmi vykonal Boh prostredníctvom Izraela.

Myslím, že argument, ktorý chcem povedať, nepresvedčí žiadneho neveriaceho človeka, pretože je tu moment, v ktorom sa s neveriacimi ľuďmi úplne rozchádzame. Kto je Pánom života? Kto má najväčšiu právomoc v mojom i tvojom živote, brat, sestra? V duchu si, prosím, každý sám pre seba odpovedzte. Neveriaci človek povie: Ja, a žiadnu inú možnosť nepripustí. Kresťan vie, že môj život patrí Bohu a on sa môže rozhodnúť, čo s ním urobí. Má na to plné právo. Ak Kanaánci prekročili hranice Božej trpezlivosti a On sa rozhodol ich zem odovzdať Božiemu ľudu, môže sa mi to ako človeku nepáčiť a môžem mať nejaké morálne výhrady, ale musím rešpektovať toho, kto je tvorcom a vlastníkom života. Učím sa akceptovať Božie rozhodnutie.

Trochu mi vadí, ako sa my, moderní ľudia, v 21. storočí hráme na tých, ktorí majú vyššiu morálku ako sám Boh. My by sme nikdy nesúhlasili s vraždením malých nevinných detí. My máme takú morálku, že by sme sa neuchýlili k vraždeniu starých ľudí. Božie rozhodnutia, o ktorých čítame v Starej zmluve, nám pripadajú dávno prekonané. Pán Boh je doslova (ospravedlňujem sa za výraz) ako nejaký barbar, no my sme už spoločnosť na úrovni.

Tak o tej našej vysokej úrovni by som na chvíľu uvažoval. Pozrite si niekoľko obrázkov z našej nedávnej histórie až do súčasnosti. Dve svetové vojny, koncentračné tábory, totalitné režimy, až po súčasné brutálne trestné činy, bieda bezdomovcov, surovosť a bezohľadnosť človeka... Bije vám do očí smrť detí v meste Jerichu? Porovnám niečo nie celkom porovnateľné, ale chcem, aby ste si urobili reálny pohľad. Napríklad v roku 2018 bolo na Slovensku 6 024 umelých prerušení tehotenstva. 6 024 - teoreticky o toľko detí mohlo žiť na Slovensku viac. V roku 2019 to bolo trochu menej - 5 824. A takto je to každý rok. Tak sa pýtam sám seba: Ty chceš moralizovať a posudzovať Božie rozhodnutia? Teba sa zdajú Božie rozhodnutia tmárske?

A ešte jedna dôležitá vec, ktorú chcem vysvetliť na jednoduchom obraze. Ako šikovný majster si pozbíjate na svojom dvore krásny drevený záhradný domček. Investujete do toho vlastné peniaze, čas, svoju prácu, svoju šikovnosť a vytvoríte ozaj krásne dielo. Máte právo ho zničiť? Myslím, že vy, ako jeho tvorca, to môžete urobiť kedykoľvek. Vy, áno, ale nikto iný nie. Dali ste si sami život? Dal som si život ja sám? Nie! Nie je to môj život. Je to Boží dar, ktorý som dostal na krátky čas a keď Pán Boh rozhodne o jeho konci, budem musieť jeho rozhodnutie rešpektovať. Ak má toto človek na mysli pri čítaní Starej zmluvy, niektoré pasáže dostávajú úplne iný zmysel.

Na záver vám chcem pripomenúť jedno podobenstvo Pána Ježiša o robotníkoch na vinici. Pán vinice si najímal robotníkov v priebehu celého dňa na prácu na svojej vinici. S tými, ktorých najal na úsvite sa dohodol na jednom denári za deň, a ostatným povedal, že im dá toľko, koľko bude spravodlivé. Na konci dňa vyplatil najprv tých, ktorí odrobili na vinici iba dve hodiny a dal im po denári. Tí, ktorí robili od rána, si mysleli, že dostanú viac, ale oni dostali tiež po denári a strašne sa nahnevali na majiteľa vinice. Myslím, že to poznáte. Ale pamätáte si, čo im povedal pán? Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja však tomuto poslednému chcem dať toľko ako tebe.¹⁵Či nemám právo urobiť so svojím, čo chcem? A či zazeráš na mňa preto, že som dobrý? Tá myšlienka súvisela s večným životom, ale ten argument ma dostal: ¹⁵Či nemám právo urobiť so svojím, čo chcem?

Brat, sestra, polož si túto otázku vždy vtedy, keď budeš mať pocit, že Pán Boh urobil zlé, či nespravodlivé rozhodnutie. Buď sa naučíme akceptovať Pána Boha ako Stvoriteľa života, alebo sa budeme hrať na pána boha my a budeme sa cítiť morálnejší a viac na úrovni ako On. Ale toto je náš veľký omyl.

Prečítajte si 5. a 6. kapitolu knihy Józuovej.

AMEN

OZNAMY

• Bohoslužby nájdete na stránke www.lutheran.sk, alebo na YouTube Obišovce.
• Pri smrti brata Juraja prosí sestra Tolaciová o Božiu blízkosť a Božie potešenie. Venuje pre potreby fílie Trebejov 50,- € a za zvonenie 10,- €
• Bohuznáma sestra pri prvom výročí smrti brata a pri 1. výročí smrti sestry venuje 50,- € pre potreby CZ.
• Bohuznámi manželia pri sobáši na začiatku spoločnej cesty životom prosia o Božie vedenie a žehnanie všetkého čo ich v živote čaká
• Venujú pre potreby CZ 100,- €

Piesne: Slovo stalo... 205; 233; 237; 638, A 65; 656/11

Texty: Iz 62,1–5; 1K 12,1-11; Ž 36, 6 – 10; J 2, 1 – 11