1. po Zjavení 2021

Kázňový text: Joz 3, 9.11.17; 4,20-24

Dnes, milí bratia a sestry, začnem niekde veľmi ďaleko od toho, čo som vybral z dvoch kapitol knihy Józuovej. Dúfam však, že nakoniec prídem k spojitosti s tým, o čom sme si čítali v našom texte. V úvode mám na vás zopár otázok. Kto si? Akú máš hodnotu v tomto svete?

Na zemi žije 7,5 miliardy ľudí. Keď sa na to pozeráte z pohľadu celého sveta, jeden človek na zemi nič neznamená. Moja, či tvoja hodnota, ak to môžem povedať tak surovo, je bezvýznamná. Ale hodnotu ľudskému životu dávajú vzťahy. Som niekoho syn alebo dcéra, som niekoho brat, či sestra, súrodenec alebo otec, či matka. Som niekoho sused, dobrý priateľ, brat v Kristu, kamarát zo spoločenstva... Pre ľudí, s ktorými žijem, mám hodnotu a keby som tu nebol, niekoho by stratili a o niekoho, ich srdcu blízkeho, by prišli.

Oveľa ťažšie sa hľadá hodnota ľuďom, ktorí majú rozbité vzťahy, ktorí povedzme zrúcali všetky mosty priateľstva a rodiny a skončili niekde opustení a osamelí. Takýto ľudia majú problémy s vlastnou hodnotou, sebaúctou, prijatím samého seba. Im sa oveľa ťažšie odpovedá na otázky typu: Kto si? Akú máš hodnotu v tomto svete? Kto ťa potrebuje? Komu chýbaš? Nečudujte sa, že ľudia na ulici sú väčšinou zlomení ľudia, ktorí veľmi ťažko hľadajú dôvod niečo v živote zmeniť, začať nejako odznova, vybrať sa v živote iným smerom. Oni nemajú dôvod, nemajú sa pre koho snažiť, nevidia zmysel, prečo vôbec niečo meniť. Všetka snaha sa im zdá nezmyselná.

Skúste sa teraz vžiť na chvíľu do pozície Izraelského národa po Mojžišovej smrti. Vedenie prevzal Józua, všetci sú pred hranicami zasľúbenej zeme a čaká ich ťažký boj. Majú za sebou slávne veci, o ktorých sa rozpráva. Zázraky, ktoré videli na vlastné oči ich rodičia a starí rodičia, lenže oni nie. Konkrétne oni sa narodili na púšti. Pripomínajú si niečo, čo bolo, nezabudli na to. Ale oni osobne neboli súčasťou týchto Božích zásahov.

Kto vlastne sú? Sú potomkovia otrokov? Sú ľudia bez domoviny, bez vlastnej zeme? V podstate sa celý život túlajú. 40 rokov je dosť dlhá doba. Za ten čas vás prepadne toľko pochybností, koľko sa len na človeka zmestí. Za toľko rokov nedokázali dôjsť do zasľúbenej zeme? A ani Mojžiš, ktorý bol vodcom, už nie je medzi živými. Ten, ktorý ich tam mal doviesť, je preč.

Tých ľudí bolo treba motivovať, bolo im treba vliať odvahu, vyburcovať ich k dôvere a k spoliehaniu sa na Hospodina. Možno by v tom, čo sa tam dialo, niekto videl psychológiu boja a vojny. Ja tu skôr vidím vedenie k dôvere v Boha a Božiu moc.

Józua nie je žiadny veľký veliteľ, ani významný vojenský stratég. V tých bojoch vedených Bohom, nikdy nešlo o nejakú premyslenú taktiku. Vždy išlo o absolútnu oddanosť a dôveru v Boha. Vybavte si v pamäti bitku sudcu Gideóna, ktorý povie vojakom, že ak má niekto strach, nech radšej ide domov, a jemu ostane 300 vojakov proti niekoľkotisícovej filištínskej armáde. Alebo si zoberte bitku Dávida s Goliášom, keď sa mladý chlapec postaví ozbrojenému a vycvičenému vojakovi s prakom v ruke. Toto boli Božie boje, bez vojenskej stratégie, ale zato v slepej dôvere v Boha.

Veľmi podobný spôsob vidíme aj tu. Józua len slepo počúva Božie pokyny. Pred národ postaví truhlu zmluvy, ktorú kňazi ponesú popred celý ľud a potom majú pokračovať v ceste cez rieku Jordán. Izraelcom povie, aby sa za truhlou držali v miernom odstupe, mali ju stále pred očami a nasledovali ju.

Truhla zmluvy sprítomňovala Božiu blízkosť uprostred nich. A oni nemali nič iné riešiť, len ísť za ňou v slepej dôvere. Celý národ sa učil nasledovať a počúvať svojho Boha. Bolo to až také detinské učenie. Tu sú pravidlá, ktoré ti dal tvoj Boh, a ty choď presne podľa nich a nasleduj Boha.

Keď som sa vás v úvode pýtal, kto ste a akú hodnotu má váš život, myslel som práve na tento moment. Izraelci sa mali pozerať pred seba a mali si uvedomiť, kto sú. Nie sú bezdomovci, nie sú len tuláci, ktorí nemajú kam ísť. Józua im zdôrazňuje: Ajhľa, truhla zmluvy Pána celej zeme prechádza pred vami cez Jordán.

Ty si niekto, pretože s tebou má Pán celej zeme zmluvu. Máš hodnotu v Božích očiach a zmluva s Hospodinom z teba robí dôležitého človeka. Nie si nejaký stratený bezdomovec, nie si tulák, ktorý 40 rokov blúdi púšťou, si Bohom milovaný a vybraný ľud, ktorému Boh odovzdáva túto krajinu.

Minule som sa rozprával s otcom, ktorý po zlomenine ruky pomaly rehabilituje a hovorí, že je to zvláštny pocit akejsi neužitočnosti, alebo až zbytočnosti, ktorý ho občas prepadne. Nemôže robiť to, čo by chcel a čo je treba. Je to veľmi divné a nepríjemné. Hovoril som mu, že je to v poriadku, ak nemôže nič robiť, tak nemôže a nemá mať z toho ťažkú hlavu.

Po tom rozhovore som si uvedomil, ako rýchlo môže človek stratiť sám pred sebou svoju hodnotu. Viem, že takéto pocity zažíva mnoho, hlavne starších, ľudí. Nemôžu už robiť tak, ako robili v minulosti a tak ich prepadáva pocit zbytočnosti a nezmyselnosti vlastného bytia. Načo som tu, pre koho som ešte potrebný? Aký má môj život zmysel?

Pripúšťam, že časť našej hodnoty vytvára naša práca a naša užitočnosť, pretože robíme niečo, čo je užitočné pre druhého človeka. Naša práca a jej výsledky tešia nás a tešia aj ľudí okolo nás. Ešte trochu dôležitejšie pre našu hodnotu sú vzťahy. To, že patríme niekam a ku niekomu, máme rodinu, priateľov a blízkych. Ale myslím si, že väčšiu hodnotu nášmu životu dáva Boh. I on má s nami vzťah, ale tak, ako to bolo pri Izraelcoch, aj s nami má Pán Boh zmluvu. Sme pokrstení v Božie meno. Len tak na okraj pripomeniem, že prechod cez Jordán sa dá vnímať aj ako obraz krstu. Ale dôležitejšie je, že sme Božími deťmi, máme túto výsadu. Kvôli nám Boh obetoval svojho jediného Syna, ktorý zomrel za naše hriechy. Ak toto Pán Boh urobil kvôli mne, tak môj život má v Božích očiach cenu. Túto cenu nestratíme, aj keď už nevládzeme robiť alebo, keď už nebudeme mať nijakú blízku rodinu. Nič sa nemení na tom, že stále budeme Božími deťmi.

Toto by sme mali mať pred svojím zrakom, tak ako vtedy Izrael, ktorý nasledoval truhlu zmluvy a prešiel tak rieku Jordán, ktorá bola hranicou do zasľúbenej zeme. Nie si tulák, ani bezdomovec, si národ, ktorý má zmluvu so živým Bohom.

Uvedom si to aj ty, brat a sestra, nie si hocikto. Nezhadzuj sa, nepodceňuj sa, poznaj svoju hodnotu. Keď si ťa Boh váži, tak si aj ty váž samého seba. A samozrejme, ži život, ktorý je hodný Bohom milovaného človeka.

To je tá prvá dôležitá myšlienka z nášho textu. Tá druhá veľmi úzko súvisí s nasledovaním Boha a poslušnosťou. Na ceste viery človek potrebuje vlastnú skúsenosť s Bohom. Nie len nejakú sprostredkovanú, ale osobnú. Jedna vec bola pripomínať si to, ako otcovia prešli cez Červené more. Oni tu už ale nie sú. Teraz sú tu ich deti a oni potrebujú vlastnú skúsenosť s Bohom.

Pod vedením Józuu sa odohralo niečo podobné. Izraelci prešli cez rieku Jordán suchou nohou. Malo ich to posilniť v dôvere v Boha, ale aj v dôvere, že Józua je muž namieste a že je s Bohom v kontakte.

Každá generácia potrebuje vidieť svoj zázrak, nestačí, že si budeme pripomínať niečo, čo sa stalo dávno. Na tom pripomínaní nie je nič zlé, dokonca to Pán Boh od nás čaká, ale človek potrebuje na vlastnej koži zažiť Božiu zachraňujúcu ruku.

Tento týždeň išiel v televízii film Zázraky z neba. Skutočný príbeh o vážnej chorobe jedného dievčatka v Amerike. Cením si, že niečo také vôbec odvysielala naša televízia. Je to príklad, ktorý potvrdzuje, že človek aj v dnešnej dobe môže mať s Bohom osobnú skúsenosť. Bolo to veľmi dobré, ale cudzia skúsenosť nikdy nenahradí tú osobnú. V závere filmu, keď o tom mama toho dievčaťa vydávala v kostole svedectvo, sa niekto ozval s otázkou: Je možné, že vaša dcéra nebola tak vážne chorá, ako tvrdíte? Bola to prirodzená otázka dnešného človeka, ktorý nad všetkým pochybuje. To je realita.

Som rád, že o takejto skúsenosti s Bohom sme sa mohli dozvedieť, ale tento film nikdy nenahradí našu vlastnú skúsenosť. Môže ma to povzbudiť vo viere, môže ma to inšpirovať. Ale aj tak najdôležitejšie je, aby som ja sám zažil nejaký Boží dotyk a nejaký Boží zázrak. A toto je vec, ktorú potrebujeme všetci, presne tak, ako ju potrebovali Izraelci pred vstupom do zasľúbenej zeme. Zažiť, že ja sám mám dôvod spoliehať sa na Boha a ja sám som sa presvedčil, prečo je dobré v neho veriť.

Prečítajte si 3. a 4. kapitolu knihy Józuovej.

AMEN

OZNAMY

• Bohoslužby nájdete na stránke www.lutheran.sk, alebo na YouTube Obišovce.
• Bohuznáma sestra pri spomienke na pred desiatimi rokmi zosnulého brata venuje pre potreby fílie Kysak 20 eur.

Piesne: Slovo stalo...; 213; 595; 273; 620; A 62; 656/11

Texty: Iz 43,1–7; Sk 8,14–17;Žalm 29, 1 – 11; Lukáš 3, 15 – 17. 21 – 22