Nový Rok 2021

Kázňový text: 2Kron 30, 8

V 4. adventnú nedeľu sme v kázni, ktorá bola aj pre deti, hovorili o kráľovi Acházovi. Nebola to veľmi požehnaná história Judského kráľovstva. Len pripomeniem, že za kráľa Acháza, prestala fungovať bohoslužba v Jeruzalemskom chráme a kráľ svojou bezbožnosťou doslova nakazil celý národ. Odmietol ponuku proroka Izaiáša, cez ktorého s ním chcel komunikovať Hospodin a zariadil sa podľa svojho. Počas jeho vlády boli po celom Jeruzaleme postavené oltáre pohanským bohom a Južné kráľovstvo sa vydalo úplne zlým smerom.

No po smrti kráľa Acháza nastala zmena. Na trón si zasadol jeho syn Chizkija. Mal vtedy 25 rokov a vládol v Judsku skoro 30 rokov. Bol však úplne iný ako jeho otec. Je to trochu záhada, prečo bol Chizkija veriacim a zbožným mužom, keď vyrastal na dvore bezbožného otca. Nevieme, či mal inú výchovu, za ktorú bola zodpovedná jeho matka, volala sa Abijá, dcéra Zacharjova, alebo to bolo jeho osobnou zmenou a obrátením. Biblické knihy tieto veci bližšie nevysvetľujú.

Vláda kráľa Chizkiju je hodnotená kladne. Pisatelia kráľovských kníh píšu, že konal, čo je správne v očiach Hospodinových. A robil presný opak toho, čo robil jeho otec. Dal zbúrať pohanské oltáre, prikázal nanovo otvoriť Jeruzalemský chrám, v ktorom znova začala fungovať bohoslužba Hospodinovi. A k tomu jedna zaujímavosť, na Chizkijov príkaz bol zničený medený had na palici, ktorého zhotovil Mojžiš. Izraelci túto napodobeninu hada neskôr uctievali ako boha a Chizkija to vnímal ako modloslužbu. Ak človek chce a rozhodne sa pre nejakú zmenu, môže ju urobiť a môže ku nej priviesť aj veľké množstvo ľudí.

Samozrejme, že kráľ Chizkija mal vtedy ako kráľ väčšie možnosti ako bežní ľudia, ale to, čo urobil, bolo ozaj obdivuhodné. Pokúsil sa zachrániť celé svoje kráľovstvo pred nadvládou a zotročením Asýriou tým, že ho navráti späť pod nadvládu Božiu.

Chizkija to pochopil tak, ako to vysvetľovali proroci. Ak sa národu vodí zle, je to preto, že sa prestal držať Hospodina, že sa vzdialil z Božej cesty a preto trpí, preto musí bojovať o prežitie. Ak je toto dôsledok našej bezbožnosti, tak, ak sa vrátime k Hospodinovi, musí dôjsť aj k náprave politických vecí. A toto nás dovedie k záchrane krajiny. Chizkija tomuto skutočne veril a dôveroval, že ho Boh ochráni aj pred stále mocnou Asýriou, ktorá sa rozpínala viac, ako za jeho otca Acháza.

A tak na príkaz kráľa roznášali listy po celom Judskom kráľovstve, ale aj po oblastiach, kde bolo pôvodne Izraelské kráľovstvo, teda 10 Izraelských kmeňov, ktoré už vlastne neexistovali, pretože ich ovládla a rozprášila Asýria. Chizkija ich žiadal, aby prišli do Jeruzalema na bohoslužbu Paschy. Týmto sviatkom chcel otvoriť chrám a chrámovú bohoslužbu. Pascha bola spomienka na vyslobodenie z Egypta a pripomenutie si poslednej desiatej rany, keď ich Boh zachránil krvou baránka. Keďže najprv nebolo dosť kňazov, ktorí by mohli konať bohoslužbu, nemohla byť Pascha v určenom čase, preto sa to v pozývajúcich listoch snažil Chizkija vysvetliť.

Keď som si čítal tento text, napadlo mi, že by sme si Vianoce mohli v cirkvi kľudne urobiť v náhradnom termíne, keď sa už budeme môcť zísť v kostoloch. Predstavte si, že by sme si v cirkevnom zbore urobili Vianoce v júni a vtedy by sme oslavovali Kristovo narodenie. Žiadny stres, žiadne nakupovanie a naháňanie sa po obchodoch. Bolo by to pre vás prijateľné? Predstavte si, Vianoce v júni? Alebo by to bolo poburujúce?

Čo by malo byť pre veriacich ľudí dôležité, naplniť termín, ktorý aj tak nie je presný, alebo pripomenúť si Ježišovo narodenie? Chizkija pozýval ľudí na znovuotvorenie chrámu, zasvätiť jeden z najdôležitejších židovských sviatkov Paschy mimo stanovený dátum. Nevnímal to ako problém, dôležitejšie bolo vrátiť sa k povinnostiam, ktoré vyplývali z Božieho zákona. Obnoviť vieru, náboženstvo v krajine a zachrániť tak celý národ. Jeho argumenty: Nebuďte teraz tvrdohlaví ako vaši otcovia! Podajte ruku Hospodinovi! Vojdite do Jeho svätyne, ktorú posvätil naveky!

Chizkija začal akýsi reštart bohoslužby. Chrám nebol zatvorený len cez sviatky, ako je tomu teraz u nás, ale niekoľko rokov. Mnohí to už nepovažovali za potrebné. Človek si dokáže odvyknúť veľmi rýchlo.

Uvedomujem si, že bohoslužby sú pre človeka aj určitou nedeľnou zvyklosťou. Tým, že ste každú nedeľu v kostole, je pre vás bohoslužba už súčasť tohto dňa. Keď sa to zmení, zrazu sa vám pletú dni v týždni, pretože vám vypadlo niečo, čo malo vo vašom živote svoje miesto. Možno pár nedieľ sa vám to zdá čudné, ale človek si na nové preorganizovanie zvykne rýchlo.

Ale zastavená bohoslužba má aj iný dopad na život človeka. Nebol som v nedeľu v kostole, ale v mojom živote sa nič nezmenilo ani k lepšiemu, ani k horšiemu. A keď sa to takto zopakuje niekoľko nedieľ, zrazu máte pocit, že bohoslužbu ani nepotrebujete, že váš život sa vyvíja normálne aj bez toho, aby ste trávili hodiny v kostole. Dnes je moderné žiť duchovný život akosi individuálne. Niečo si nájdem na internete, pomodlím sa a žijem svoju vieru v Boha slobodne. Nie som viazaný na žiadnu cirkev, na žiadne tradície a liturgie. Nič, len úprimná viera v Boha.

Na určitú dobu to takto môže fungovať. Ale realita života skôr potvrdzuje, že takto žitá viera pomaly chladne, až končí v štádiu ľudského sebaklamu. Človek má pocit, že je veriaci a zbožný, ale prestane sa modliť, prestane si čítať Božie slovo, prestane to Božie slovo prakticky žiť a urobí si množstvo výnimiek, ktoré si ospravedlní vlastnou slobodou.

V tom je určité nebezpečenstvo dnešnej modernej doby. Človek si môže vyberať kazateľov, môže si vyberať, čo bude a čo nebude počúvať, čo sa mu páči, čo mu vyhovuje a čo zasa nie. Ale toto nie je biblické riešenie.

Možno ľahšie je to vysvetliť na príklade. Výhodou internetu je, že si môžete vybrať bohoslužby i kazateľa. Ak sa vám nepáči to, čo hovorí, jednoducho si nájdete niekoho iného. Takže, ak človek žije neusporiadaný život a dopúšťa sa smilstva, myslíte si, že bude počúvať kazateľa, ktorý o tom rozpráva a vyčíta mu to? Alebo, ak vo sviatočný deň bežne pracujete a zvykli ste si na to, budete počúvať kazateľa, ktorý vás bude napomínať a viesť k dodržiavaniu prikázaní? Samozrejme, že nie. Jednoduchšie je nájsť si niekoho iného a pustiť si niečo, čo vyhovuje našim ušiam. No, ak ste reálne prítomný na bohoslužbách, vo väčšine prípadov odtiaľ neodídete a musíte si vypočuť do konca aj to, čo je pre vás nepríjemné. Výhodou internetu je, že si môžete vybrať bohoslužby i kazateľa.

Byť súčasťou bohoslužieb, zapojiť sa do celého ich diania, aktívne vstupovať do oslavy Boha, je nutnosťou pre život viery. Vidím tu jedno veľké nebezpečenstvo, ktoré je pre dnešnú dobu typické. Ľudia chcú byť len divákmi. Stáť a pozerať sa, čo sa deje bez toho, aby sa sami zapojili.

Neviem, ako sledujete bohoslužby, ktoré máme teraz počas pandémie. Zapnete si ich a pozeráte ich ako film? Sledujete, čo robí farár pred oltárom, ako spievajú ľudia piesne? Ste iba divákom, alebo sa aktívne zapájate do toho, čo sa tam deje? To znamená, že spievate piesne, odpovedáte na liturgiu, modlíte sa počas modlitieb. Bohoslužby nie sú ako nejaký film, ktorý si pozriem od úvodných tituliek po záverečné. Bohoslužby sú o tvojom prístupe k Bohu. Ty si ten, ktorý sa modlíš, ty oslavuješ Boha, ty s Bohom cez liturgiu komunikuješ.

Preto robíme online prenosy z Obišoviec tak, ako ich robíme. Nepotrebujeme ukazovať spevákov, hudobníkov, nie je dôležité, čo robia, ako sú oblečení a ako sa tvária. Dôležité je, aby si ty, milý brat, milá sestra, videl text a aby si ty spieval. Aby si sa ty zapojil, aby to bola tvoja bohoslužba, v ktorej si sa priblížil k Bohu. Slovami kráľa Chizkiju: Podajte ruku Hospodinovi! Spojte sa s Ním, nadviažte kontakt. Je jedno, že neviete spievať, alebo že spievate falošne. Tu nie ste na Superstar, tu sa približujete k Bohu a tie naše bohoslužby vám to priblíženie majú uľahčiť. Aký zmysel má sledovať, ako sa niekto blíži k Bohu, keď to nie ste vy?

Bohoslužby nepotrebujú divákov, to nemá zmysel. Budete pozerať, ako niekto oslavuje Boha, ako ho vzýva, ako sa k nemu modlí? Čo z toho je, ak to nie ste vy? Bohoslužby sú na to, aby si ty oslavoval Boha, aby si sa ty modlil, aby si ty podal Hospodinovi ruku.

Možno budeme musieť ešte niekoľko týždňov počkať, ale verím, že potom bude môcť znova začať naša spoločná bohoslužba v chráme. Verím, že to nebude len niečo, čo sledujete akoby z diaľky, ale že to bude vaša vystretá ruka k Hospodinovi, ktorú budete naťahovať vy a nie niekto iný. Bol by som rád, keby sme si uvedomili, aké je dôležité, keď sa veriaci ľudia môžu stretnúť v zhromaždení a spolu sa spojiť do oslavy Boha. Kiežby sme si to uvedomovali počas celého toho nasledujúceho roku 2021.

AMEN

OZNAMY

• Bohoslužby nájdete na stránke www.lutheran.sk, alebo na YouTube Obišovce.

Piesne: Slovo stalo sa...; 70; 72; 69; 73; A 22; 656/4

Texty: Jer 14, 7 – 9; Ž 8, 2 – 10; R 10, 9 – 13; L 4, 16 – 21