• 1

  • 2

  • 3

  • 4


Copyright © 2021 - Cirkevný zbor ECAV v Obišovciach

Silvester 2020

Kázňový text: 2M 13, 20-22

Bratia a sestry, končíme rok 2020. Rok, ktorý bol iný, ako ostatné. Myslím, že si ho budeme ešte dlho pamätať. Ovplyvnil každého jedného z nás a niečo v našom živote zmenil.

Na jednej strane som rád, že ľudia nepodľahli takej panike, aby sa začali šíriť fámy o konci sveta a zániku ľudstva. Napriek tomu, že to poznačilo celý svet, ľudia stále verili, že sa to dá zvládnuť, že je možné ubrániť sa tomu, zastaviť to a príde moment, keď túto hrozbu nejako zvládneme. Určite by v takýchto situáciách nepomohlo, aby tu niekto pokrikoval, že je koniec sveta, a vy, ľudia, sa pripravte na Boží súd. Niektorí kresťania sú na takéto rýchle konštatovania náchylní. A toto dobrou vizitkou viery určite nie je.

Myslím si, že tým správnym postojom je vlievať nádej a veriť, že aj takéto momenty, v ktorých sa svet ocitne, sú v Božích rukách a Pán Boh má stále nad nimi moc. A to sme dokazovali nielen v tom, že sme sa snažili dodržiavať opatrenia, ale že sme sa modlili a stále sa modlíme k Bohu, aby túto situáciu riešil.

Ak je tá poskytnutá záchrana vo vakcínach, tak ich môžeme kľudne vnímať ako Boží zásah a Božiu odpoveď na naše modlitby. Pán Boh predsa využíva ruky vedcov a lekárov pre pomoc a záchranu ľudstva. Modlili sme sa a stále sa modlíme, aby nám Pán Boh pomohol túto situáciu zvládnuť. Takže aj takto môže vyzerať Božia odpoveď na naše prosby.

Otázkou je, keď sme na konci roku 2020 a obzeráme sa za uplynulým rokom, ako máme vnímať to všetko, čo sa stalo? Je to Boží súd? Alebo Boží trest? Alebo je to len dôsledok nezodpovedného prístupu nás ľudí k životu? Alebo je to Boží zdvihnutý prst? Priznám sa, že neviem na to odpovedať. Ale nech už k tomu, čo sa okolo nás deje, pristupujeme akokoľvek, i to ťažké, čo prežívame, môže byť aj na niečo dobré.

Použijem jedno veľmi jednoduché, možno až detské, prirovnanie. Študent príde do školy, začne hodina a profesor rozdá papiere na písomku. Aj keď on mal pocit, že sa učil dosť, písomka nedopadne dobre, pretože mnohé veci zodpovedať nevie, a tak príde tá nepríjemná časť. Zlá známka, problém s vysvetľovaním rodičom, znášanie dôsledkov... To sú všetky tie nepríjemné veci. Ale to dôležité je, že ten mladý človek sa dozvedel, že žil v omyle, že to, o čom si myslel, že to ovláda a že je naučený dobre, nie je pravda a že musí poriadne zabrať. Nebyť tej písomky, stále žije v omyle, že učivu rozumie.

Ak to prenesiete do roku 2020, tak my, ľudia, sme ako ten študent, ktorý mal pochopiť, že neovláda všetko. Že nerozumie všetkému a nemá všetko pod kontrolou. A že by mal mať rešpekt a úctu pred životom. A vôbec sa nemôže tváriť ako pán sveta, lebo ním ani zďaleka nie je. Maličký vírus dokázal zastaviť ekonomiku sveta, zastaviť pohyb a cestovanie, obmedziť dovolenky, stopnúť výrobu a ktovie, čo všetko ešte. Doteraz sme netušili, že sa niečo také môže stať. Bolo to niečo nové, ale odteraz budeme o trochu opatrnejší. Samozrejme, ak sa z toho poučíme.

V úvode kázne som vám prečítal niekoľko veršov, ktoré opisujú udalosť vyjdenia Izraelského národa z otroctva z Egypta. Bol to zvláštny úkaz, ktorý nejaký čas doprevádzal ľudí smerom do zasľúbenej zeme. Nevieme ani celkom presne, kedy sa stratil, ale zo začiatku, keď odchádzali z Egypta, ho mohli mať stále na očiach. Cez deň, aj v noci.

Tento text sa využíva ako obraz Božieho vedenia v živote. Ja som ho prečítal kvôli tomu, aby ste sa, bratia a sestry, obzreli za tým uplynulým rokom a videli v ňom to Božie vedenie, napriek tomu, že ten rok bol taký, aký bol. Aby ste videli toho Krista, ktorý vám svietil na cestu vo dne i v noci a ktorý vám pomáhal v rozhodnutiach. Dnes je čas hodnotiť takéto veci. Takže, keď sa obzriete za tým, čo ste prežili, vidíte, že Pán Ježiš usmerňoval vaše kroky? Viete pomenovať situácie a okolnosti, v ktorých vidíte Božie konanie a môžete povedať: Vďaka Bohu, že som urobil toto, alebo vďaka, Bože, že som tam nešiel...?

Keď tá situácia na začiatku tohto roku začala, s manželkou sme sa zhodli: vďaka Bohu, že sme zborovú dovolenku do Chorvátska urobili minulý rok. Nevedel by som si predstaviť, ako by to bolo s peniazmi, so zálohami, s vracaním...

Bol som vďačný Pánu Bohu, že sme urobili namiesto detského tábora rodinný a potom aj mládežnícky a že sa tam nikto nenakazil a nedoniesli sme nič domov, do svojich rodín. V tom všetkom vidím takéto Božie vedenie, to svetlo, ktoré nám svieti na cestách našich rozhodnutí. Ozaj som sa veľa pýtal: Pane Bože, robiť niečo, či nerobiť?

A takýchto vecí v tom uplynulom roku bolo nespočetne veľa. Keď vám karanténa po 10-ich dňoch končí 23. decembra a potrebujete byť fit, pretože 25. máte natáčanie. A neviete sa prihlásiť na testy, lebo všade je množstvo ľudí. Nakoniec to Pán Boh zariadi tak, že skôr, ako vám prídu ľudia z televízie na dvor, príde jedna sestra zo zboru a urobí vám testy a máte potvrdené, že nie ste pozitívny.

Je to ozaj tak, čím ťažšie obdobie, tým viac vnímame Božie vedenie a Božiu starostlivosť. Možno v bežnom roku by sme si to nevšimli, neuvedomili a tým pádom ani nevážili.

Dokážete, bratia a sestry, tieto Božie zásahy v uplynulom roku vidieť? To je to Božie vedenie v našom živote. Pán Boh nebol v roku 2020 stratený. Nezatiahol si hore závesy a nevypísal, že kvôli korone má zatvorené.

Môžete oponovať a povedať, ale koľko vecí nám nevyšlo tak, ako sme si priali. Áno, máte pravdu. Dovolenka mala byť v Chorvátsku, ale bola dva dni na Liptove a tri dni vo Vyhniach. Nemohli sme zájsť na návštevu vtedy, keď sme chceli. A obchody boli zatvorené. To všetko sú však po nejakom čase nedôležité veci. Keď sa na to pozriete teraz, poviete si: Prežili sme to, sme tu. Ani tak tragicky nevnímam, že sme neboli na Veľkú noc a na Vianoce v kostoloch. Tú našu bohoslužbu, ten kontakt s Bohom a duchovnými vecami sme si museli zariadiť inak. Boli sme nútení k nejakej iniciatíve. A veriaci ľudia si spôsob, ako byť blízko Boha, našli. Uvedomte si, že boli časy, keď Kristova cirkev prežila aj bez kostolov. Neubralo to ani na viere, ani na zbožnosti. Veriacemu človeku predsa Božiu blízkosť, keď „zavriete kostoly“, nezoberiete. Či azda áno?

Mali sme aj ťažšie momenty. Nemohli ste zájsť k svojim blízkym do nemocnice. Viem, že mnohí ste sa nemohli so svojimi blízkymi ani rozlúčiť, a to sú ťažké veci, ktoré vás budú trápiť dlho. Sú rodiny, ktorým táto pandémia zobrala niekoho z milovaných. Máme však jednu veľkú výhodu. Vieme zabúdať a časom, aj keď nezabudneme, čo sa stalo, budeme si pamätať určité udalosti, ktoré sme prežili, zabudneme na presné emócie, ktoré nás vtedy postihli a zatriasli nami. Nebudeme si vedieť vybaviť už ten strach, tú hrôzu a obavy, ktoré sme prežívali. Toto už po čase nepríde. Časom z toho bude len nepríjemná spomienka, ktorá nejako skončila, ale nevráti sa vám všetko to ťažké prežívanie.

Viem si vybaviť manželku, ktorá prišla jedno ráno do izby a hovorí: Volala švagriná, Dušana (brata) zobrala v noci záchranka. Vedeli sme, že majú v rodine potvrdený Covid. Ten moment strachu, obáv, domýšľania, pocit hrôzy a bezmocnosti zároveň, je už preč. Dnes, keď sa k tomu vrátim už je to niečo, čo sa skončilo dobre, ale je to už bez toho nepríjemného pocitu, ktorý ma vtedy naplnil. A toho nepríjemného bolo tohto roku v našej rodine viac. Nie všetko súviselo s Covidom. V spomienkach na ťažké momenty uplynulého roka už neprichádzajú tie ťažké prežívania. Určite ostáva nejaká bolesť, hlavne vtedy, keď ste niekoho v tomto ťažkom roku stratili, ale časom zabudneme na tú okamžitú a návalovú bolesť.

Som presvedčený, že nás Pán Boh neopustil, stále nás sprevádzal a viedol počas všetkých dní uplynulého roka. Tak ako Izraelcov, aj nás viedol cez deň i v noci. Len ten životný úsek bol v niečom ťažší a cesta v tomto roku 2020 trochu kľukatejšia. Viac sme sa nastrachovali, viac sme sa „nadychčali“, ale v konečnom dôsledku sme boli aj viac na kolenách. Určite sme sa viac modlili. Keby niekto robil štatistiku modlitieb, tak tohto roku sme sa všetci viackrát obracali na Pána Boha, aby pomohol, aby zachránil, aby uzdravil, či, aby liečil. Pán Boh nám nikdy nesľúbil len prechádzku ružovou záhradou.

Preto je pre nás dôležité to uistenie, ktoré sa dostalo aj Izraelskému národu, že sa Pán Boh nevzdialil od ľudu... Prešli sme kus ťažkej cesty a na jej konci by bolo potrebné povedať: Pane Bože, ďakujeme, že si nás doviedol až sem a ďakujeme za Tvoje vedenie, za istotu, že si sa ani na okamih od nás nevzdialil. A možno s odstupom času, keď sa vytratí tá najväčšia bolesť, budeme mať silu povedať: Pane, ďakujeme aj za to ťažké, čím si nás previedol a čo si nás tým naučil. Možno na túto časť modlitby budeme potrebovať ešte kus času.

AMEN

 


OZNAMY


 

Piesne: Slovo stalo sa...; 64; A20; 66; 65; A 21; 656/4

Texty: 2M 13, 20 – 22; Žid 13, 8 – 9; Ž 102, 24 – 28; L 12, 35-40

 

config
f m

Podcast - kázne

Podcast kanál

Kalendár udalostí

január 2021
Po Ut St Št Pi So Ne
28 29 30 31 1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 31

Nasledujúce udalosti

Žiadne udalosti