• 1

  • 2

  • 3

  • 4


Copyright © 2021 - Cirkevný zbor ECAV v Obišovciach

2. slávnosť vianočná 2020

Kázňový text: Iz 9, 1

Dnes, milí bratia a sestry, pokračujeme v našom Vianočnom rozmýšľaní a znovu si zoberieme na mušku slová starozmluvného proroka Izaiáša. Bol prorokom prvého adventu a jeho slová najviac vystihujú život a dielo spasenia Pána Ježiša Krista. Ozaj je to až záhadné, ako vedel opísať veci a udalosti, ktoré sa potom do detailov naplnili v živote Ježiša Krista.

Môžeme sa len pýtať, či tomu vtedy rozumel tak, ako to chápeme my dnes, alebo mal na mysli iné udalosti a iný kontext? Myslím si, že túto otázku nezodpovedia teológovia ani teraz a už ani v budúcnosti. Môžeme len skonštatovať, že aj on vo svojej dobe čakal Božie zásahy a očakával Mesiáša. Písal o ňom tak, ako mu to bolo vnuknuté Duchom Božím a potom, keď o pár storočí neskôr učeníci zažili Pána Ježiša Krista, potom našli tie mnohé spojenia s Ježišovým životom a predpoveďami proroka Izaiáša.

Ale vráťme sa teraz k nášmu proroctvu o ľude, ktorý chodil v tme a zrazu mu zažiarilo veľké svetlo. Ak si prečítate len túto pasáž z jeho knihy, môže sa vám to zdať veľmi všeobecné. O hocijakom ľude môžete občas skonštatovať, že chodí v tme.

Zoberte si len Nemecko v období fašizmu. Je to až neskutočné, aké množstvo ľudí sa dalo vtedy zmanipulovať Adolfom Hitlerom a nacistickou ideológiou. Kľudne by sme mohli povedať, že tento národ v tom období chodil v tme.

Ale aj obdobie socializmu na Slovensku by sa dalo takto charakterizovať. Ak občas pustia v televízii správy z obdobia bývalého režimu a počúvame ako JRD niekde splnilo plán na 130% a súdruhovia a súdružky v takej fabrike dosiahli päťročnicový plán po troch rokoch, tak nám to pripadá čudné, také neprirodzené. Akoby ten národ žil v tme a nevnímal skutočnú realitu.

Izaiášovo proroctvo však pokračuje rozprávaním o dieťatku, ktoré porodí panna a dá mu meno Imanuel, a to už sú detaily, ktoré vám s hocijakým obdobím a s hocijakým národom nesedia. Izaiášovo proroctvo je veľmi výstižné, ak ho vysvetľujeme v kontexte Ježišovho príchodu.

Ale znova sa vráťme k tomu „ľudu, ktorý chodí v tme“. Čo si má človek pod tým slovom predstaviť? Čo tým chcel prorok povedať?

Už ste niekedy chodili v tme? Samozrejme. Keď je človek mladší, tak to až za taký problém nepovažuje, ale s vekom sa z chodenia v tme stáva veľmi nebezpečná vec. V tme je problematická orientácia, hrozí nebezpečný pád, nemáte istotu pod nohami. V tme sa človek zle orientuje, keď nepozná cestu, bez problémov sa v tme stratí. Cez deň človek vidí aspoň nejaké orientačné body a keď sa poriadne rozhliadne, aj keď nevie presne, kde je, skôr sa zorientuje. V noci o mnohé takéto orientačné body prichádzate.

Chodiť v tme znamená tápať, strácať sa, byť dezorientovaný a to bol podľa proroka Izaiáša obraz národa, ktorý blúdil. Nie je to o tom, že sa ten národ stratil niekde v lese, ide o to, že ten národ nepozná pravé hodnoty, nevie sa zorientovať v tom, čo sa okolo neho deje, nepozná to, čo je dobré. Nevie, čo je v ten-ktorý moment dôležité. Potom z toho logicky vyplýva, že nerobí dobré rozhodnutia a tým ohrozuje seba a svoju existenciu.

Tak vystihol prorok Izaiáš situáciu Izraelského národa pred príchodom Mesiáša. Chodíte v tme a nemá vám kto zasvietiť. A najhoršie na tom je, že ten národ sám o sebe si rozsvietiť nedokáže. Čiže nejaká sebareflexia, sebanapravenie pri tom národe nie je možné.

Je to zaujímavá myšlienka. Môže sa ľud, ktorý chodí v tme, sám zreformovať a napraviť? Alebo je to tak, že vždy potrebujeme nejaký zásah zvonku? Nejaké svetlo, ktoré nám do tej našej tmy zasvieti a pripomenie nám, že sme úplne mimo? To je akoby sme sa opýtali, či sa človek, ktorý sa niekde stratí, môže sám nájsť? Sú prípady ľudí, ktorý sa stratili v horách a podarilo sa im nejakým spôsobom nájsť cestu, ale vo väčšine prípadov stratený človek potrebuje zásah zvonku. Potrebuje pomoc, potrebuje, aby ho niekto našiel.

Bolo teda židovstvo v dobe príchodu Krista tak stratené? Ozaj chodilo v tme? Toho náboženského života bolo v Izraeli veľa. Farizeji fungovali pedantne, synagógy a náboženské vyučovanie bolo v plnom prúde. V tej dobe sa skoro všetci Židia tvárili ako veriaci. Dnes by sme povedali, že boli „nábožensky založení“. Izaiáš hovorí, že napriek tomu, žil tento národ v tme.

Som veľmi zvedavý, bratia a sestry, ako by nazval Izaiáš situáciu Slovenska v súčasnosti? Myslíte si, že sme národ, ktorý chodí vo svetle? Žijeme vo svetle? Alebo by nás tiež vystihovali slová: Ľud, ktorý chodí v tme...

Prišla mi na um jedna udalosť, ktorú som videl v televíznych novinách. Počas posledných protestov pred Vianocami proti pandemickým opatreniam sa redaktor pýtal ľudí, proti čomu protestujú. A jedna staršia pani popri inom povedala: ...Matovič nám pokazil Veľkú noc, sviatky všetkých svätých a teraz nám chce pokaziť aj Vianoce... (bola samozrejme bez rúška). To, keby vo vláde nebol Matovič, nebol by tu ani koronavírus?

Je možné, že by dnes človek žil v takomto omyle a tomu veril? Tá pani bola staršia, tak si poviete dobre, nemá taký prehľad a nemá prístup k informáciám. Ale tam boli rôzne vekové generácie, aj mladí ľudia. Ona s takýmto názorom nie je ojedinelá.

Alebo teraz často opakujúca sa reklama v televízii. Čo je najkrajšie na Vianociach? No predsa jedlo!

Keď som to počul prvýkrát, trochu ma to šokovalo a myslel som si, že to myslia ironicky, ale potom, keď som to počul druhý, tretíkrát, tak som si uvedomil, že to myslia vážne. Ten človek, ktorý tú reklamu vytvoril, to myslí ozaj vážne a musel mu to aj niekto schváliť, odobriť.

Takže záver je taký, že na Vianociach je najkrajšie jedlo. Môžeme jesť, piť, veseliť sa, lebo našim bohom je brucho a slávou hanba. A takýchto vecí by ste našli na tisíce. Pomýlené hodnoty, popletení ľudia, zvrátené chúťky a túžby. V akej tme to my vlastne žijeme? Čo sa stalo? Neprišlo s Pánom Ježišom na tento svet svetlo? Nezažiarilo tu medzi nami to pravé svetlo, ktoré osvecuje temnotu?

Pán Boh nám tu doniesol svetlo a my sme znova svoj život presunuli do tmy. A sme znova popletení, dezorientovaní v hodnotách, naháňame sa za niečím, čo je len fatamorgánou, ktorá nám stále uniká.

Podstata života je užívať si, zabávať sa, napĺňať svoje túžby, neobzerať sa späť a nebrať na nikoho ohľad. Denne nám zomierajú desiatky ľudí, ale my nemôžeme byť cez Vianoce doma, lebo my sa chceme lyžovať. My si chceme zájsť do reštaurácie, na chatu, na nákupy...

Otvorme oči a pozrime sa, čo je skutočne dôležité. Ja mám znova pocit, že žijeme v tme, stratení a popletení. Už aj tá rodina, ktorá sa tak spomína na Vianoce, ustupuje do úzadia. Vydržíme spolu tak akurát na Štedrý večer, to stačí a šup niekde preč. Tá temnota nie je iba v tom ako slávime sviatky, ale v tom, aké máme životné priority, aké máme popletené rebríčky hodnôt. Ukazuje sa to práve v takýchto vypätých a ťažších situáciách, to zlo vychádza na povrch.

Keď do tmy Izraelského národa zažiarilo svetlo, tak do všetkých tých zákonov a pravidiel, do toho bezduchého plnenia si povinností prišla láska. To, čo Pán Ježiš priniesol vo svojej zvesti, to doslova zasvietilo ľuďom na cestu života. A mnohí si dali posvietiť, dali sa viesť.

Priznám sa, že ani neviem, ako to Kristovo svetlo rozsvietiť v tej dnešnej dobe tmy. Tá temnota, v ktorej žijeme, tá nenávisť jedného voči druhému, ktorá nás pohlcuje, tá vzájomná neprajnosť a sebectvo akoby nemali konca.

Čudné, že farár povie, že nevie, ako to Kristovo svetlo rozsvietiť? Tak načo išiel študovať za farára? Keď som skončil teológiu, myslel som si, že dobre povedané slovo, zodpovedne napísaná kázeň, dokáže cez pôsobenie Božieho ducha zmeniť človeka. Stále tomu verím, ale dnes viem, že to nefunguje ani plošne, ani hromadne.

Urobil som taký pokus. Práve na Vianoce prichádzajú do kostolov ľudia, ktorí chodia len na sviatky. Hovoril som si, máš príležitosť raz do roka, tak si to premysli a priprav sa najlepšie, ako vieš. Hovoril som láskavo a milo, oslovujúco a jemne, aby som ich neurazil. Aby nemali zlý pocit a cítili sa prijatí. Skúšal som to potom pozývajúco, bez výčitiek, ale nič sa nezmenilo. Tak som vyskúšal ďalšiu možnosť. Povedať ostrejšie slovo rovno do očí a pripomínal som im momenty, kde zlyhali. Ale ani to sa neosvedčilo. Tak neostávalo nič iné len byť tvrdší a obviniť ich z toho, že im je Boh ľahostajný a že žijú svoj život v omyle. Výsledok tohto pokusu bol „ohromujúci“. Jednoročiaci ostali jednoročiakmi.

Ako sa dá zasvietiť do tmy ľudského života? Ja zasvietiť neviem. Môžem hovoriť o Kristovi, ktorý je tým pravým svetlom, ktoré osvecuje ľudskú temnotu, ale či mu ľudia dovolia to svetlo vniesť do svojho života, je iba na nich samých.

To, že máme možnosť žiť život vo svetle, v poznaní pravdy a v poznaní Boha, nikomu nebráni, aby si vybral znova život v tme so skresleným pohľadom a pomýlenými hodnotami. Bratia a sestry, pozývam vás všetkých, nežite život v tme. Nechajte Krista zažiariť vo vašom živote a nech vám svieti na každý krok, ktorý urobíte.

Amen

 


OZNAMY

  • Bohoslužby na Nedeľu po Vianociach budú zatiaľ iba online.

 

Piesne: O Ježiši...; 40; 590; 36; 53; A 15; 656/4

Texty: 2Kron 24,17–22; Ž 17,1–9.15; Sk 6,8–7,2a.51–60; M 23,34–39

 

config
f m

Podcast - kázne

Podcast kanál

Kalendár udalostí

január 2021
Po Ut St Št Pi So Ne
28 29 30 31 1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 31

Nasledujúce udalosti

Žiadne udalosti