4. adventná nedeľa 2020

Kázňový text: Iz 7, 1-14

Dnes si budeme, bratia a sestry, rozprávať o menej známej biblickej histórii na príklade kráľa Acháza. Pre deti to bude zrozumiteľnejšie, pretože príklad jeho života si budú pamätať dlhšie, a myslím, že aj my dospelí si tu nájdeme to svoje, čo nás osloví a zaujme. Ten príbeh má súvis s Vianocami, ale nebude o Jánovi Krstiteľovi, ani o Márii, ani o Jozefovi, ani o mudrcoch od východu, či pastieroch. Nič z toho, čo bežne z Vianočného príbehu poznáme. Zájdeme ešte ďalej do histórie, ktorá predchádzala narodeniu Pána Ježiša Krista, a budeme si dnes rozprávať o kráľovi Acházovi, ktorý vládol v Judsku v rokoch 735 až 715 ešte pred narodením Pána Ježiša.

Kráľ Acház bol kráľom v Judsku v Jeruzaleme 20 rokov, ale zbožnosťou veľmi nevynikal. Nebude teda pre nás pozitívnym príkladom. Počas jeho vlády priniesli do Jeruzalemského chrámu oltár asýrskeho boha. Bronzový oltár z čias kráľa Šalamúna Acház používal na veštenie a podporoval zvrátenú pohanskú bohoslužbu, ktorá prinášala detské obete. Na koniec svojej vlády uzavrel chrámovú svätyňu, čiže v chráme sa prestal uctievať Hospodin. Biblia celú jeho vládu hodnotí zle. Ale aj takýto boli králi, ktorí vládli v Izraeli po takých mužoch ako bol kráľ Dávid.

Aby sme si to trochu viac priblížili, upresním, že to bolo v čase, keď sa po smrti kráľa Šalamúna Izraelský národ rozdelil na dve samostatné kráľovstvá, jedno bolo Izraelské na severe a druhé Judské na juhu. Bolo to nanajvýš zvláštne, pretože to bol jeden národ, ale tieto dve kráľovstvá vo svojej samostatnej histórii spolu nevychádzali dobre. Mnohí boli aj rodinne prepojení a zrazu sa, vplyvom hriechu a hriešnych rozhodnutí, ocitli na úplne rozdielnych stranách. Boli nepriateľmi, nejaký čas dokonca viedli medzi sebou vojny.

Predstavte si, akoby sa Slovenská republika rozdelila na Východ a Západ, každá časť by mala vlastnú vládu, vlastného prezidenta a vlastnú armádu. Vám starším to môže pripomínať rozdelenie Československa. Ešte dobre, že teraz proti sebe tieto naše národy nevystupujú ako nepriatelia.

V Judsku v tom čase kraľoval Acház a v Izraelskom kráľovstve, na severe, kráľ menom Pekach. Tým, že sa rozdelili, boli z nich dve malé kráľovstvá. Ak chceli prežiť, museli si hľadať silnejších spojencov, či už to bolo kvôli ochrane alebo ak chceli niečo ovplyvniť vo svojom okolí.

Je to ako v škole, ak ste tretiak alebo piatak na ZŠ, veľa v škole neznamenáte, pretože sú tam starší žiaci a vyššie ročníky, ktoré majú oveľa väčší vplyv. Ale, ak máte kamaráta deviataka, ste frajer, nemusíte sa báť, že by vás niekto chcel biť, alebo sa vám vysmievať, urážať vás, pretože máte ochrancu, ktorého ostatní rešpektujú a boja sa ho. Má to svoje výhody mať staršieho a silnejšieho kamaráta, pretože ten vás môže ochrániť. A presne toto sa udialo aj v našej spomínanej histórii.

Do veľkej sily narástlo vtedy asýrske kráľovstvo na čele s kráľom Tiglad Pileserom III. Predstavte si ho ako veľkého bitkára v škole, ktorého sa každý bál. Bol čím ďalej tým viac drzý, viac si dovoľoval, do každého skákal. Tí, ktorí sa ho báli, ho začali počúvať a podriadili sa mu. Pridali sa na jeho stranu a urobili všetko, čo im prikázal, aby mali jednoduchší život. Stali sa jeho vazalmi.

Ale Pekach, kráľ Izraelského kráľovstva, ktorý sa tiež cítil ohrozený Tiglad Pilesarom, sa mu podriadiť nechcel. A tak sa dalo dohromady niekoľko menších kráľovstiev a chceli sa Asýrii postaviť vo vojne. Začali teda vytvárať pakt. Vedenia sa ujala Sýria na čele s kráľom Recínom a pridal sa aj Pekach s Izraelským kráľovstvom a do spolupráce vyzvali aj Acháza s Judským kráľovstvom. Acház dlho rozmýšľal, ale Tiglad Pilsera sa bál viac, a tak ponuku do tohto spolku proti Asýrii odmietol.

Vojny v minulosti sa skutočne v niečom podobajú chlapčenským vzťahom na základnej škole. Ak nie si s nami, tak si proti nám, a uvidíš, čo s tebou urobíme. Pekach a celý spolok menších kráľovstiev zorganizovali svoje vojská a vytiahli do boja proti Acházovi. Predpokladali, že sa buď pridá k nim, alebo prehrá vojnu a oni ovládnu jeho územie. Takže ozaj ako v škole. Acház, ak sa nepridáš k nám do partie proti Tiglad Pilserovi, tak dostaneš bitku od nás.

Čo by ste urobili na mieste kráľa Acháza? Zmenili by ste názor a pridali by ste sa k Pekachovi? Ale potom musíte ísť s nimi do vojny proti Tiglad Pilserovi. A ktovie, či rozmáhajúcu Asýriu by tieto menšie kráľovstvá porazili?

Acház stál skutočne pred veľmi ťažkým rozhodnutím. A jeho rozhodnutie sa netýkalo iba jeho a jeho osobného života. On robil rozhodnutie ako kráľ a tým rozhodoval za celý svoj národ.

Každý z nás ešte zažije v živote mnoho momentov, kedy sa budeme musieť rozhodovať, a to rozhodnutie nebude iba o nás, ale ovplyvní aj ľudí okolo nás. Ako rodičia robíme často rozhodnutia, ktoré ovplyvnia naše deti, našu rodinu.

Veľakrát tie rozhodnutia robíme na základe rozumu. Premyslíme si veci a hľadáme, čo by bolo pre nás najlepšie. Čo nás bude stáť najmenej a z čoho získame najviac. Otázkou je, či toto je jediné kritérium našich rozhodnutí? My tu nie sme len akoby ekonómovia. Minimálne straty a najväčší zisk. My sme predovšetkým kresťania, patriaci Kristovi a naše kritériá nie sú o zisku, ale o kresťanskom postoji.

Vo štvrtok sme dostali inštrukcie od biskupov a dozorcov našej cirkvi. V ňom stálo, že vzhľadom na veľmi ťažkú situáciu a stále pribúdajúce úmrtia odporúčajú, aby sme bohoslužby presunuli do online priestoru. Samozrejme, že to nie je rozkaz. Jednoduchšie je zorganizovať bohoslužby na Vianoce v menšom dedinskom zbore s dodržiavaním bezpečnostných podmienok, ako vo veľkom meste. Takže je to na zvážení presbyterstiev CZ. Viem, že sa nájdu v cirkvi ľudia, ktorí ich pre toto vyjadrenie budú kritizovať, možno im za to aj nadávať. Ale niekedy treba urobiť rozhodnutia, v ktorých stojí dobro druhého pred mojím vlastným dobrom a mojimi plánmi.

Judsko na čele s Acházom stojí pred ťažkým rozhodnutím. K hraniciam sa pomaly približujú vojska Sýrie na čele s Racínom a Izraela na čele s Pekachom.

Vtom ku vodovodu Horného rybníka vyšiel naproti kráľovi muž menom Izaiáš, ktorého ľudia považovali za Božieho proroka a povedal: Daj si pozor a buď pokojný, neboj sa a neklesaj na mysli pred týmito dvoma kýpťami dymiacich sa hlavní, pred hnevom Recína a Sýrie i syna Remaljovho.Neuskutoční a nestane sa to.“ Prorok povedal, že kráľovstvá Izraela a Sýrie čoskoro padnú, a dodal: „Ak neveríte, neobstojíte!“ (Iz 7,4-7.9).

Bolo to jasné slovo: nemá sa báť a nemusí nič robiť, len dôverovať Bohu. Nepotrebuje organizovať armádu, nepotrebuje zháňať spojencov, len kľudne sedieť a dôverovať Izaiášovmu proroctvu.

Viem, že to bola veľmi čudná požiadavka, keď rozum človeku hovorí, rýchlo musíš niečo robiť, skúšaj nájsť nejaké riešenia, len neseď. Občas si myslíme, že, čo nevyriešime my, to jednoducho nebude. Čo neurobíme my, to nikto neurobí. Ale nie vždy je to tak. Sú prípady, keď Pán Boh od nás čaká, že budeme konať, a sú prípady, keď Pán Boh od nás čaká iba dôveru. Nič viac, nič menej, iba dôveru v Jeho slovo.

Ale Acház mal strach. Vojská sa blížia a ja nemám nič robiť, len sedieť so založenými rukami? Ale Izaiáš pokračoval: Žiadaj si znamenie od svojho Boha, Hospodina, či už siaha hlboko až po podsvetie, alebo vysoko nahor. Pán Boh ponúkol Acházovi, že mu dá extra znamenie, ktoré si môže žiadať, aby sa potvrdilo, že toto je Hospodin, ktorý drží budúcnosť vo svojich rukách. Ale Acház dal Hospodinovi cez Izaiáša veľmi čudnú odpoveď: Nebudem žiadať a nebudem pokúšať Hospodina.

Mať takú možnosť a nevyužiť ju, bolo čudné. To, čo vyzeralo tak zbožne, že nechce pokúšať Boha, nemalo s vierou v Boha nič spoločné. Izaiáš pred Acházom povedal: Počujte, dom Dávidov! Málo vám je unavovať ľudí, že unavujete aj môjho Boha?¹⁴Preto vám sám Pán dá znamenie: Ajhľa, panna počne, porodí syna a dá mu meno Immanuel.

Acház Bohu nedôveroval. Na jeho príkaz bolo v Judsku postavených niekoľko pohanských modiel. Sám sa chodil modliť k pohanským bohom, dokonca podľa pohanských zvykov dal svojho syna „previesť cez oheň“, to znamená, že ho upálil na oltári pohanskému bohu. Neodmietol znamenie kvôli tomu, že by to bolo pokúšanie Boha. Odmietol ho, lebo Bohu neveril a nemal odvahu spoľahnúť sa na Jeho slovo.

Preto vám sám Pán dá znamenie: Ajhľa, panna počne, porodí syna a dá mu meno Immanuel. Toto znamenie sa vtedy neuskutočnilo pre Acházovu neveru. Uskutočnilo sa o 700 rokov neskôr. Znamenie o panne, ktorá porodí syna, bolo znamením príchodu Božieho kráľovstva na zem. Panna menom Mária porodila syna a dala mu meno Ježiš. Naplnilo sa tak zasľúbenie staré 700 rokov.

A čo Acház? Viete, čo vtedy vymyslel? Rozhodol sa hľadať pomoc v ľudskej sile u pohanských kráľov. V zúfalstve odkázal asýrskemu kráľovi Tiglat-Pileserovi: „Som tvoj služobník a tvoj syn. Príď ma vyslobodiť z ruky sýrskeho a izraelského kráľa, ktorí povstávajú proti mne“ (2 Kráľ 16,7). K žiadosti pridal bohaté dary z kráľovskej pokladnice a z Jeruzalemského chrámu. Požadovaná pomoc od Asýrie prišla. Ale za akú cenu. Acházov dar podnietil v Asýrčanoch chamtivosť a tento národ sa potom desiatky rokov vyhrážal vpádom do krajiny a zničením Judska. Acház urobil zo svojej krajiny vazalskú krajinu Asýrie, žil v ustavičnom strachu, že ich krutí Asýrčania kedykoľvek ovládnu. Pán Boh pokoril Judsko pre páchané hriechy. Acház, bezbožný kráľ, na sklonku svojej vlády prikázal zatvoriť dvere jeruzalemského chrámu. Posvätné chrámové služby boli prerušené. Svetlá pred oltárom prestali svietiť. Ľud prestal prinášať obete. Vôňa kadidla v čase rannej i večernej bohoslužby sa už nevznášala k nebesám. Keď opustili Boží dom a zamkli jeho dvere, postavili obyvatelia mesta v Jeruzaleme oltáre na uctievanie pohanských božstiev. Vyzeralo to, že bezbožnosť zvíťazila.

No v Judsku však zostalo niekoľko tých, ktorí boli Bohu verní. A znamenie, ktoré Pán Boh ponúkol Acházovi sa naplnilo o 700 rokov neskôr. Ajhľa, panna počne, porodí syna a dá mu meno Immanuel.To meno znamená Boh s nami.

Amen

OZNAM: Služby Božie počas tohtoročných Vianoc budú online. Kázne budete mať vo svojich schránkach.

Piesne: Detské piesne

Texty: Mich 5, 1 – 4a; Žid 10, 5 – 10; Ž 80, 2 – 8; Luk 1, 30 – 45